Východoeurópska krajina uviedla, že iba 48 percent komunálneho odpadu skončilo na skládkach, zatiaľ čo 44 percent bolo recyklovaných.

To by sa dalo považovať za míľnik druhov, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že v roku 2016 sa na skládku stále dostávalo 69 percent odpadu. Čísla zverejnené Národným štatistickým úradom však svedčia aj o tom, že Slovensko stále nedosahuje 50-percentný cieľ recyklácie stanovený Európskou komisiou.

Správa o krajine za rok 2019, ktorú zverejnila Európska komisia, sa venuje ďalším dôležitým otázkam, ktoré je potrebné vyriešiť skôr, ako sa povedie, že Slovensko pokročilo k efektívnemu modelu obehového hospodárstva. Jednou z takýchto obáv je nedostatok finančných stimulov na podporu ekologickej výroby. Opatrenia verejnej podpory vydané pre malé a stredné podniky s cieľom efektívne využívať zdroje sa znížili z 52 percent v roku 2015 na 43 percent v roku 2017, a to aj napriek rastúcemu záujmu o udržateľné možnosti v podnikateľskom sektore. Nízke verejné financovanie a nedostatočné súkromné ​​investície do výskumu a vývoja sa tiež označili za hlavné dôvody nedostatku environmentálnych inovácií v krajine. Z tohto dôvodu sa krajina v roku 2017 umiestnila na 20. mieste z 28 krajín Európskej únie.

Neefektívnosť systému odpadového hospodárstva sa pripisuje aj veľkému počtu obcí na Slovensku, kde každý región uplatňuje vlastný systém zberu, spracovania a recyklácie odpadu. Lokalizácia a komerčná dostupnosť zariadení na spaľovanie odpadu v Bratislave a Košiciach ešte viac prehlbujú regionálne rozdiely – zatiaľ čo v celej krajine sa spaľuje iba 8 percent odpadu, iba Bratislava a Košice spaľujú 30 a 27 percent odpadu.

V roku 2020 vláda SR použila legislatívne a ekonomické opatrenia na riešenie uvedených problémov a na podporu udržateľného odpadového hospodárstva. Poplatky za skládkovanie sa majú každoročne zvyšovať od roku 2021 a sľubujú odklonenie odpadu od skládkovania a stimulujú recykláciu a opätovné použitie.

Stručne povedané, ďalší postup v oblasti nakladania s odpadom si bude vyžadovať silnejšiu vládnu podporu (od finančného odstrašenia po financovanie inovácií), účinné vykonávanie príslušných právnych predpisov, ako aj koherentnú reakciu manažmentu na recykláciu, ktorá zahŕňa a zapája miestnych občanov.