Pán Sadat bol ministrom komunikácií v afganskej vláde a vlani v decembri sa v nádeji na lepšiu budúcnosť presťahoval do Nemecka. Teraz je doručovateľom v meste Lipsko na východe.
Povedal, že niektorí doma ho kritizovali za to, že takú prácu prijal po dvojročnom pôsobení vo vláde, pričom z funkcie odišiel v roku 2018. Ale pre neho je teraz práca prácou.
„Nemám pocit viny,“ povedal 49-ročný muž stojaci v oranžovej uniforme vedľa svojho bicykla.
„Dúfam, že rovnakou cestou pôjdu aj ďalší politici, ktorí budú s verejnosťou pracovať, a nie sa len skrývať.“
Jeho príbeh získal osobitný význam s chaosom, ktorý sa odohral doma po ovládnutí Talibanu. Jeho rodina a priatelia tiež chcú odísť – dúfajúc, že sa pripoja k tisícom ďalších na evakuačných letoch alebo sa pokúsia nájsť iné východiská.
Údaje Federálneho úradu pre migráciu a utečencov ukázali, že s nástupom amerických síl na obzore sa počet afganských žiadateľov o azyl v Nemecku od začiatku roka zvýšil a vyskočil o viac ako 130%.
Ale aj napriek svojmu pôvodu sa Sadat snažil nájsť v Nemecku prácu, ktorá by zodpovedala jeho skúsenostiam. S diplomom v informačných a komunikačných technológiách Sadat dúfal, že nájde prácu v príbuznej oblasti. Ale bez Nemca boli jeho šance malé.
„Jazyk je najdôležitejšou súčasťou,“ povedal Sadat, ktorý má britské občianstvo.
Každý deň absolvuje štyri hodiny výučby nemčiny v jazykovej škole a potom začne šesťhodinovú večernú smenu, aby doručil jedlo do Liveranda, kde začal toto leto.
„Prvé dni boli vzrušujúce, ale náročné,“ opísal výzvu naučiť sa jazdiť na bicykli v mestskej premávke.
„Čím viac chodím von a čím viac ľudí vidím, tým viac sa učím,“ povedal.