Plánovaná geotermálna elektráreň v Prešove na Slovensku (Zdroj: PW Energy)

Prebiehajú prípravné práce na plánovaný projekt geotermálnej elektrárne v Prešove na Slovensku, čo potvrdzuje článok vrátane rozhovoru s Michalom Masekom, projektovým manažérom developera PW Energy. O projekte sme informovali v júni tohto roku.

Projekt geotermálnej elektrárne pozostáva z niekoľkých fáz. Aktuálne je v prípravných prácach, ktoré okrem iného spočívajú v vyhodnotení plánu v rámci procesu EIA, teda v posúdení vplyvov na životné prostredie.

Je to zelený a čistý zdroj a nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladáme teda, že budeme mať konečné stanovisko k EIA v júni 2022, povedal Michal Masek, projektový manažér slovenskej spoločnosti PW Energy, ktorá projekt realizuje.

V tom čase mohli začať svoj prvý prieskumný vrt. Po vyhodnotení bude nasledovať výroba (na čerpanie vody zo zeme) a opätovné vstrekovanie (na tlačenie vody späť do zvodnenej vrstvy).

Tento operačný systém s kontinuálnou recykláciou vody dodržiava princíp trvalej udržateľnosti a je v súlade s prístupom citlivým k životnému prostrediu.

„Je to udržateľný, dlhodobý zdroj, pretože tlačíme vodu, ktorú vypúšťame zo zeme, do prirodzenej podzemnej nádrže, kde sa opäť ohrieva. Je to uzavretý cyklus, ktorý môže pri správnej prevádzke trvať desaťročia,“ vysvetľuje Macic.

Otázkou je, či by sa obyvatelia, v blízkosti ktorých obydlí bude elektráreň stáť, nemali báť zníženej kvality života.

„Nie je dôvod sa znepokojovať. Vrtný proces je dobre zachytený z technického hľadiska a v rámci technológie a znalostí ľudí pracujúcich v teréne je to kontrolovaný a bezpečný proces. Pri stavbe budovy sa nikdy nič nestalo.“ konvenčné geotermálne vrty. “

Podľa Muska nehrozí žiadne nebezpečenstvo, dokonca ani potenciál.

„Všeobecne platí, že pretože voda tečie vo vysoko kvalitných oceľových plášťoch, zaliata betónom, neprichádza do styku s prostredím, vzduchom ani pôdou. Je to uzavretý cyklus výroby a reinjektovania studní. Vo výmenníku tepla elektráreň, takzvané teplo sa prenáša pracovnou tekutinou, tekutinou s nižším bodom varu ako voda z geotermálneho zdroja. Pracovná tekutina v zariadení sa odparuje, vytvára tlak a roztočí turbínu generátora. Ďalej sa para ochladzuje , kondenzuje a vracia sa do okruhu na vykurovanie, “opísal proces projektový manažér.

Ako je uvedené, z komínov sa nevytvorí žiadna opticky viditeľná vodná para, pretože sa použije moderný uzavretý typ vzduchového chladenia. „Je to zariadenie, ktoré zaberá málo miesta, ale veľmi efektívne generuje elektrickú energiu a zvyškové teplo.“

Skúsenosti z minulosti

V súčasnej dobe počas čakania na EIA prebiehajú diskusie o rôznych aspektoch a zisťuje sa záujem investorov o dodávky tepla.

Prebieha štúdia uskutočniteľnosti. Kde inde je možné v praxi využiť zvyškové teplo z elektrárne?

„Môžu to byť skleníky, rekreácia, vykurovanie bazénov, chov rýb, sušenie dreva, spracovanie potravín, pasterizácia a všetko, na čo sa dá teplota použiť od 65 stupňov nižšie,“ hovorí Masek.

„Toto spektrum je veľmi široké, čo sa prejavuje aj navonok, kde zvyškové teplo generované ekologickým spôsobom veľmi intenzívne využívajú investori a spoločnosti, ktoré v ňom skutočne vidia potenciál.“

Výber nášho regiónu nepadol náhodou, predchádzali mu prieskumy z roku 2009 kanadskej spoločnosti zaoberajúcej sa predovšetkým ťažbou zlata.

Pretože medzi zlatom a geotermálnou energiou existuje určitý vzťah, rozhodli sa hľadať geotermálne zdroje, aby zistili, či v týchto oblastiach existuje potenciál zlata.

V Prešovskej aj Ziarskej kotline v minulosti prebiehala sopečná činnosť, čo je ďalším predpokladom výskytu geotermálnych zdrojov.

„Slovensko v období socializmu prešlo rozsiahlym výskumom vtedajšej vlády a súdruhovia rozkopali našu krajinu ako ementál, vďaka čomu máme v archíve obrovské množstvo údajov,“ vysvetlil údaje Macic.

V roku 2019 súčasný slovenský investor vykonal vlastné seizmické prieskumy. Na základe už známych údajov určili charakter oblasti vrátane podzemných vrstiev a štruktúr.

„V Prešove nám to pomohlo identifikovať zaujímavú oblasť niekoľkých kilometrov štvorcových, na ktorú sme sa zamerali a kde sme mohli identifikovať oblasti a hĺbky, na ktoré by sme studne zamerali.“

Zdroj: Moje sárky / SME