Rusko je najväčším vývozcom zemného plynu a ropy na svete. Podľa International Energy pochádzalo 45 % ruského federálneho rozpočtu v roku 2021 z príjmov z ropy a zemného plynu.

Po tom, čo sa svet dozvedel o masakre v meste Bosha, sa zvýšil tlak na ich úplný zákaz.

Zatiaľ čo členské štáty zostávajú rozdelené v časovom rámci, zhodli sa na potrebe postupného ukončenia ruskej energetiky. Mnohí z nich už hľadajú možnosti pre ropu aj plyn. Niektorí hľadajú alternatívnych dodávateľov, kým francúzsky prezident Emmanuel Macron sa spolieha na obnoviteľné zdroje energie.

Stredná Európa a Južná Európa

Závislosť od Ruska je najvyššia v strednej Európe.

Česká republika dováža všetok plyn a polovicu ropy z krajiny. České ministerstvo obchodu a priemyslu uviedlo, že vláda v súčasnosti pripravuje stratégiu na diverzifikáciu svojich dodávateľov.

„Legislatívne prostredie sa pripravuje na vstup nórskeho plynu na územie Českej republiky,“ uviedlo ministerstvo pre EURACTIV.cz. Ministerstvo tiež vyjadrilo podporu spoločným nákupom plynu, ktorý by nahradil plyn z Ruska.

Slovensko je zároveň jednou z krajín Európskej únie, ktoré sú najviac závislé od Ruska. Slovenská vláda nedávno schválila krízový plán v prípade zastavenia dovozu plynu, no zatiaľ nie sú zverejnené žiadne informácie o tom, čo by to mohlo znamenať.

Minister hospodárstva Richard Sollick uviedol, že Slovensko skúma možnosti dovozu skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov a Kataru. Solik však povedal, že kapacita LNG terminálov v Európe nie je dostatočná na pokrytie straty ruského plynu.

Maďarsko získava takmer 95 % svojho plynu a asi polovicu ropy z Ruska. V súčasnosti neexistuje všeobecný plán, ako budú straty pokryté, a maďarská vláda je proti zákazu a trvá na tom, že neexistuje žiadna alternatíva.

Rumunsko má medzitým vlastnú ťažbu ropy a plynu, ktorá pokrýva 70 % spotreby. V posledných rokoch však dovoz plynu vzrástol, zatiaľ čo domáca produkcia začala klesať. Viac ako 80 % dovozu pochádza z Ruska. Pohotovostný plán nebol oznámený, ale minister energetiky hľadal ďalšie zdroje plynu ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Plánuje sa aj spustenie ťažby z nových ložísk v Čiernom mori.

Bulharsko je nielen 100% závislé od ruského plynu, ale jedinú rafinériu v prístavnom meste Burgas vlastní ruský Lukoil a je schopná spracovávať len ruskú ropu. Aj to je problém slovenskej rafinérie Slovnaft. V septembri sa očakáva spustenie prevádzky nového prepojovacieho vedenia s Gréckom, čím sa vytvorí možnosť nahradiť tretinu plynu, ktorý Bulharsko bežne dováža z Ruska, azerbajdžanským plynom.

západná Európa

Závislosť od Ruska je nižšia v západných krajinách s výraznými výnimkami v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Pre Rakúsko a Nemecko je ruský plyn nevyhnutný. V prípade krízy je vláda pripravená zaplatiť priemyselným operátorom, aby znížili spotrebu a prípadne prerušili všetky dodávky priemyslu. Nemecko aktívne hľadá alternatívne trasy dodávok LNG v Katare a USA.

Taliansko tiež pracuje na ukončení svojej závislosti od Moskvy. Pokiaľ ide o plyn, Rím podpísal s Alžírskom dohodu o dodatočných dodávkach a prebiehajú rokovania s Egyptom a Azerbajdžanom.

Stratégia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je založená na masívnom rozvoji obnoviteľnej energie a jadrovej energie. Francúzsko sa tiež zameriava na zvýšenie dovozu LNG a zníženie spotreby energie vo všeobecnosti.

Fínsky plán je podobný – zabezpečiť si alternatívnych dodávateľov a urýchliť zelený prechod. Vláda už poverila ministerskú pracovnú skupinu prípravou opatrení na zvýšenie domácej výroby energie a zintenzívnenie implementácie nových vykurovacích systémov.