Joan Morris z Bloomingdale sa datuje od jej lásky k Chicago White Sox, keď bola v siedmej triede. So sestrou-dvojčaťom Jane vyhrali voľné vstupenky na zápasy – v siedmom aj ôsmom ročníku – za perfektnú dochádzku a výbornú dochádzku.

Odvtedy som sa stal zakladajúcim členom White Sox Volunteer Corps, ktorý začal v roku 2009.

Počas piatkového nočného zápasu proti Los Angeles Angels s ňou White Sox otočili karty. Po prvom polčase ocenili Maurice slávnostným uznaním v hre za jej oddanosť službe druhým, vrátane utečencov utekajúcich z Ukrajiny.

„Je inšpiráciou,“ povedal Colin McGully, hovorca White Sox.

Organizácia ocenila Morrisovú za jej dlhú kariéru v ošetrovateľstve, vrátane takmer 30 rokov v Advocate Lutheran General Hospital na urgentných príjmoch a oddeleniach úrazovej starostlivosti a posledných päť rokov v Ascension Alexian Brothers Hospice ako zdravotná sestra v hospicovej starostlivosti.

Morris dokonca minulý rok odišiel do dôchodku, aby pracoval na očkovacích klinikách v okrese DuPage a pomáhal vyšetrovať pacientov na pohotovosti a jednotke intenzívnej starostlivosti v Ascenion Alexian Brothers.

Ešte naliehavejšia však bola jej nedávna dobrovoľnícka cesta na Slovensko, aby pomohla ukrajinským utečencom prekročiť hranice.

„Preto som odišla do dôchodku, aby som mohla robiť takéto veci,“ povedala Morrisová o svojom improvizovanom výlete. „Keď som videl, že sa toho toľko robí, prečo to neurobiť? Ísť tam mi pomohlo viac ako im.“

Morris odcestoval 28. marca na Slovensko s týždňovým predstihom. Išla ako dobrovoľníčka s charitatívnymi organizáciami luteránskej cirkvi so sídlom v Northbrooku. Morris a ďalší dobrovoľník strávili dva týždne v ukrajinskom misijnom stredisku na Slovensku a podnikli dve cesty k hraniciam.

„Joanina ochota – bez varovania – ísť pomáhať starať sa o postihnuté deti, ženy bez domova a deti z Ukrajiny so svojím súcitným a pokojným srdcom priniesla lásku a uzdravenie do ťažkej situácie,“ hovorí Tim Heitzner, prezident a generálny riaditeľ Lutheran Church Charities. .

Pre Morrisa to nebola lekárska, ale humanitárna misia. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pracovala na varení a upratovaní – dokonca aj na príprave kostola na Veľkú noc – a zároveň pomáhala rodinám získať zdroje, aby sa dostali do svojho ďalšieho cieľa.

Pri každej ceste k hraniciam som pracoval na dve 12-hodinové zmeny a rozdával som utečencom jedlo a cestovné balíčky.

„Bolo pre nich veľmi ťažké nielen opustiť svoje zdemolované domy a rodiny, ale aj prísť do krajiny, ktorej jazyk nepoznajú,“ povedal Morris.

Morris poznamenala, že 12 rokov chodila na lekárske misie do Guatemaly s luteránskym generálnym prokurátorom ako inšpiráciu pre medzinárodnú službu. Zistila, že to pomohlo, keď videla, aká veľká podpora utečencom bola a akí boli vďační.

O ľuďoch, ktorých stretla, Morris povedala: „Stratili veľa, a napriek tomu boli tak vďační. Bolo to dosť pôsobivé.“