Karen Donfried, námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre európske a eurázijské záležitosti, pre EURACTIV povedala, že nová stratégia NATO nie je o obrátení pozornosti aliancie smerom k Indo-Pacifiku, ale skôr o potrebe uznať a čeliť rastúcemu strategickému vplyvu Číny v Európe. Slovensko v rozhovore.

Karen Donfried je námestníčkou štátneho tajomníka pre európske a euroázijské záležitosti v Bidenovej administratíve. Pred súčasnou pozíciou bola prezidentkou nemeckého Marshallovho fondu (GMF) Spojených štátov amerických.

Na júnovom summite NATO v Madride Spojené štáty americké oznámili, že posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Znamená to, že budú musieť prehodnotiť svoje plány na rozšírenú prítomnosť v Indo-Pacifiku?

Nemyslím si, že existuje kompromis medzi bezpečnosťou v Európe a bezpečnosťou v Indo-Pacifiku. Jedným z pozoruhodných aspektov summitu NATO v Madride bolo, že sa na summite zišlo nielen 30 spojencov NATO, ale po prvýkrát sa na ňom zúčastnili aj štyria lídri z ázijsko-pacifického regiónu.

Posolstvo nebolo o tom, že NATO ide do Indo-Pacifiku, ale Čína sa mnohými spôsobmi dostala do Európy cez Pás a cestu nákupom strategickej infraštruktúry v Európe, takže NATO potrebuje komplexný pohľad na túto situáciu. Bolo veľmi užitočné mať tam týchto štyroch lídrov a pomôcť nám v koalícii lepšie pochopiť výzvu Číny.

Čo sa týka ostatných výstupov, spomínali ste zvýšenie výkonu, čo bolo kľúčové. Vidíte postup Spojených štátov, ale aj ostatných spojencov. Jedným z výsledkov dosiahnutých v uplynulých mesiacoch bolo vytvorenie bojových skupín v krajinách NATO vrátane Slovenska. To je pozitívna vec.

Skutočne vítame ochotu Slovenska organizovať aktivity NATO Vigilance, ktoré do značnej miery reagujú na meniace sa bezpečnostné prostredie v dôsledku nevyprovokovanej ruskej invázie na Ukrajinu. Videli sme tiež, že aliancia súhlasila s rozšírením pozvania Fínsku a Švédsku do NATO, čo tiež zvyšuje bezpečnosť aliancie. V súvislosti so strategickou koncepciou bolo prijatých niekoľko dôležitých rozhodnutí.

V posledných rokoch sa v Európe ozývajú hlasy, ktoré volajú po silnejšom americkom záväzku voči bezpečnosti Európy. Aká silná a udržateľná je politická podpora v Spojených štátoch pre zvýšenú prítomnosť? Zohráva tu nejakú úlohu ochota európskych spojencov zvýšiť svoje obranné schopnosti?

Za posledných niekoľko mesiacov, no v Madride to bolo obzvlášť silné, sme boli svedkami mimoriadne vysokej úrovne jednoty a súdržnosti v NATO. V živote som ho ešte nevidel.

Niet pochýb o tom, že nevyprovokovaná ruská invázia na Ukrajinu 24. februára zmenila kalkul každého členského štátu NATO. Náš záväzok podporovať Ukrajinu a NATO a jeho severovýchodné a juhovýchodné krídla je neochvejný. Tento záväzok v Spojených štátoch je obojstranný – o tom nepochybujem.

Spomenuli ste aj záväzok zvýšiť výdavky na obranu. Existuje mnoho krajín, na ktoré môžeme poukázať, ale povedzme Nemecko s najväčšou ekonomikou v Európe, myslím si, že je veľmi dôležité, že krátko po 24. februári sme videli, ako sa nemecký kancelár Schulze zaviazal nielen do špeciálneho fondu na výdavky na obranu, ale aj aby Nemecko vynaložilo viac ako 2 % HDP na obranu. Počas posledného summitu NATO sa všetci spojenci opätovne zaviazali splniť záväzok o výdavkoch na obranu. Takže si myslím, že okolo týchto rozhodnutí je udržateľnosť.

Napriek tejto solidarite existujú niektoré krajiny NATO, ktoré majú rozdielny postoj k vojne na Ukrajine, napríklad Turecko alebo do určitej miery Maďarsko. Oslabilo by to jednotu NATO a možno aj jeho operatívnosť, keby bol niektorý z jeho členov vystavený vojenskému útoku?

Perspektíva Spojených štátov je taká, že veríme, že všetci spojenci nám dávajú silu. Základom NATO je, že sme nezávislé, suverénne štáty. Každý máme trochu iné názory. Ale sila NATO je presne taká, akú som videl v Madride. Týchto 30 krajín sa spája so svojou nezávislosťou a suverenitou a všetky sa zhodujú na súbore skutočne dôležitých rozhodnutí. Od strategickej koncepcie po mocenskú pozíciu, od pozvania Švédska a Fínska, aby sa pripojili k štyrom tamojším ázijsko-pacifickým regiónom. Myslím si, že v tejto rozmanitosti je sila.

Áno, niekedy je to ťažké, niekedy nie všetci súhlasia, ale pracujeme na tom. Skutočnosť, že rešpektujeme svoje názory a stále dokážeme dosiahnuť konsenzus v týchto kritických otázkach, nás robí silnejšími.

Slovensko nepatrí medzi tie krajiny, ktoré zaznamenajú zvýšenú prítomnosť amerických síl. Je to preto, že nemáme spoločnú hranicu s Ruskom, alebo sú v tom v hre iné faktory?

Neuvažoval by som o zvýšenej prítomnosti na východnej strane ktorých krajín a kde. Pravdou je, že ide o záväzok NATO. Prezident Biden bol veľmi konkrétny, keď povedal, že článok 5 sa vzťahuje na každý centimeter územia NATO. Posilnenie prítomnosti NATO v týchto krajinách je silným odkazom pre Rusko. Len na Slovensku: Slovensko je cenným spojencom, partnerom a priateľom.

Mal som tú česť navštíviť Slovensko s našou prvou dámou. Táto návšteva bola zameraná na ukrajinských utečencov. Toto je len jeden príklad cennej úlohy, ktorú Slovensko zohráva, keď sa všetci snažíme podporiť Ukrajinu. Bolo veľmi dojímavé byť s ňou na Slovensku, oslavovať, ako Slováci otvorili dvere ukrajinským utečencom. Taktiež poskytujete Ukrajine veľkú bezpečnostnú pomoc a pomáhate mnohými spôsobmi. Chcem len objasniť, že americký pohľad je taký, že presadíte svoju váhu a ukážete silu aliancie svojim občanom a Spojeným štátom.

[Edited by Alice Taylor]