18. júla 2022 o 16:34 ja Prémiový obsah

veľkosť písma:a^–|a⁺ Komentáre sú zakázané

Komunistický režim Dušana Hanáka od zobrazovania reality neodradil, hoci na to doplatil.

V roku 1969 322, debute slovenského režiséra, zobrazuje skutočný život za komunizmu prostredníctvom príbehu obyčajného človeka, ktorý ľutuje svoju minulosť a snaží sa znovu objaviť skutočný zmysel života. Režim plný symbolov, vrátane názvu filmu prirovnávajúceho komunizmus k rakovine, koncom 60. rokov zakázal psychodrámu. Tento rok bol vyhlásený za najlepší slovenský obraz storočia.

O tri roky neskôr, v roku 1972, Hanák produkoval dokument Obrazy z antického sveta, ktorý napísal a režíroval. Príbehy starých, osamelých a chudobných, ktorí neboli vôbec zastúpení a žili na vidieku severného Slovenska za komunizmu, rozprávajú čiernobiele fotografie slovenského fotografa Martina Martinka, filmové zábery a rozhovory.

„Toto sú príbehy ľudí, ktorí boli sami sebou,“ tvrdí film od začiatku o ľuďoch žijúcich na okraji spoločnosti.

Jeden obrázok starej ženy, ktorá sa prevracia cez plot. Film, ktorý zobrazuje muža, ktorý si postavil dom a naďalej žije, aj keď prišiel o obe nohy. V horách žije muž, ktorý vie veľa o vesmíre a o vdovcovi, ktorý hovorí niekoľkými cudzími jazykmi. Ďalší muž pije z fľaše alkoholu, dôvod, prečo ho manželka opustila.

Rozpočet na film bol asi 1,6 milióna Kčs.

Problém komunistov so „škaredými starými ľuďmi“