Washington ratifikoval Fínsko a Švédsko ako členov NATO

Senát USA ratifikoval vstup Fínska a Švédska do NATO, čo je zásadný krok smerom k začleneniu severských krajín do vojenskej aliancie, keďže vojna medzi Ruskom a Ukrajinou pokračuje.

Hlasovanie, ktoré sa tešilo širokej podpore oboch strán, je dôležitým míľnikom pre dve predtým neutrálne mocnosti, ktoré zmenili svoj postoj voči nedávnej ruskej agresii.

Spojené štáty americké sú 23. krajinou NATO, ktorá formálne prijala Švédsko a Fínsko za členov aliancie, ktorá má v súčasnosti 30 členov. Francúzsko a Taliansko tiež tento týždeň ratifikovali severský vstup. Všetci členovia musia súhlasiť so začlenením krajiny do NATO.

„Niet pochýb o tom, že akceptovanie týchto silných demokratických krajín s modernými ekonomikami a schopnými a interoperabilnými armádami len posilní najúspešnejšiu vojenskú alianciu v histórii ľudstva,“ povedal Mitch McConnell, najvyšší republikán v Senáte.

Ben Cardin, demokrat vo výbore pre zahraničné vzťahy Senátu, dodal: „Rozšírenie NATO je v tejto chvíli jasným odkazom [Russian president Vladimir] Putinovi, že stojíme pri demokratických krajinách Európy a sme pripravení rozšíriť našu alianciu NATO a zabezpečiť ich ochranu.

Fínsko, Švédsko a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg presadili kvôli ruskej invázii na Ukrajinu najrýchlejší vstup v histórii vojenskej aliancie.

Prekážkou však zatiaľ môže byť Turecko, kde prezident Recep Tayyip Erdogan v posledných mesiacoch kolíše v otázke, či povoliť alebo nepovoliť pripojenie týchto dvoch krajín. Po obvinení Švédska a Fínska, že fungujú ako „penzióny“ pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristov, Erdogan v júni upustil od svojho nesúhlasu s tým, aby sa k nim pridal.

Neskôr varoval, že neratifikuje severské pristúpenie, ak Švédsko nesplní to, čo označil za prísľub odovzdať Turecku 73 osôb podozrivých z teroristov – hoci v texte spoločného memoranda podpísaného Švédskom sa takýto záväzok neobjavil. Turecko, Švédsko a Fínsko.

READ  Inflácia na Slovensku máj 2024 - FocusEconomics

Západní predstavitelia sa obávajú, že Erdogan využije túto tému na politický zisk, keď sa pripravuje na výzvu v prezidentských a parlamentných voľbách naplánovaných na jún 2023. „Myslím si, že v tomto budeme mať ťažký rok,“ povedal jeden diplomat.

Henri Vanhanen, zahraničnopolitický poradca hlavnej fínskej opozičnej strany, uviedol, že očakáva, že väčšina zostávajúcich krajín – Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Turecko – ju ratifikuje do konca septembra.

„Rýchly proces je dôležitý na udržanie politickej dynamiky, na signalizáciu silnej podpory politike otvorených dverí NATO, ako aj na motiváciu všetkých členských štátov k rýchlemu napredovaniu,“ povedal.

Dodal, že ochota Turecka rýchlo ratifikovať je „nejasná“, keďže diskusie s Ankarou pokračujú, ale „ak ostatní rýchlo ratifikujú, zvyšuje to aj politický tlak na dosiahnutie konsenzu.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *