Na česko-slovenskom pohraničí sa deje niečo nezvyčajné.

S výnimkou krátkeho obdobia v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 bola 250-kilometrová hranica oddeľujúca tieto dve krajiny od ich vstupu do schengenského priestoru v roku 2007 do značnej miery fantáziou. Vodič si sotva všimne, že prešli cez krajiny a kontroluje neexistuje.

Ale vo štvrtok Česká republika dočasne obnovila kontrolu nad svojimi hranicami so Slovenskom v reakcii na nárast nelegálneho prisťahovalectva.

Český minister vnútra Vit Rakošan začiatkom týždňa vo vyhlásení uviedol, že nelegálna imigrácia, najmä zo Sýrie, tento rok vzrástla o 1200 percent.

Odhaduje sa, že česká polícia od začiatku roka zadržala celkovo 11 000 nelegálnych prisťahovalcov.

„Budeme hľadať riešenia na európskej úrovni, ale bohužiaľ bolo potrebné pristúpiť k takémuto razantnému kroku,“ vysvetlil Rakochan.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po oznámení Prahy v stredu uviedol, že jeho krajina tento týždeň zavedie dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom, aby migrantom zabránila využívať Rakúsko ako alternatívnu cestu.

„Je potrebné reagovať skôr, ako to urobia prevádzači,“ vyhlásil.

Nič z toho nedopadlo dobre na Slovensku, ktoré očakáva určité narušenie obchodu v dôsledku zvýšených hraničných kontrol.

„Problém treba riešiť komunikáciou, nie takýmito prekvapeniami,“ povedal v stredu slovenský premiér Eduard Heger.

„Krok Českej republiky a ďalších krajín je nesprávny, pretože je v rozpore so schengenskými princípmi.“

Očakáva sa, že rakúsky kancelár Karl Nehamer sa budúci týždeň stretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom, aby prediskutovali otázku prisťahovalectva. Rakúsko zaviedlo kontroly pozdĺž svojich hraníc s Maďarskom a Slovinskom od roku 2015.

Praha vyzýva Európsku úniu, aby podnikla ďalšie kroky. Nemecká policajná asociácia tiež vyzvala na ďalšie bezpečnostné kontroly na česko-nemeckej hranici, hoci Berlín doteraz tvrdil, že tak neurobí.

Dôvodom je výrazný nárast počtu migrantov najmä sýrskeho pôvodu, ktorí sa snažia dostať do Nemecka či severnej Európy takzvanou balkánskou cestou, ktorá cez balkánske krajiny prechádza do Maďarska, Slovenska a Českej republiky.
Praha oficiálne tvrdí, že obmedzenia na slovenských hraniciach sú „dočasné“ opatrenia, ktoré budú platiť len desať dní. Potom plánuje situáciu posúdiť česká vláda.

Ukrajinskí utečenci sú v strednej Európe vítaní

Niektorí porovnávali nedávnu paniku z utečencov a migrantov z Blízkeho východu a vrelé privítanie, ktoré stredoeurópske krajiny poskytli ukrajinským utečencom utekajúcim pred ruskou inváziou.

Podľa Agentúry OSN pre utečencov bolo do Českej republiky prijatých viac ako 439 000 ukrajinských utečencov, čo sú asi štyri percentá jej obyvateľstva. Slovensko, oveľa menšia krajina, pohltilo len necelých 100-tisíc.

„Odozva bola veľmi odlišná,“ povedal Philip Kostelka, profesor z Európskeho univerzitného inštitútu.

„Zatiaľ čo väčšina Čechov vítala ukrajinských utečencov, obyvateľstvo zostalo podozrievavé a nepriateľské voči utečencom z Blízkeho východu.“

Prieskum, ktorý tento rok zverejnilo Centrum pre výskum verejnej mienky, miestny analytik prieskumu verejnej mienky, ukázal, že 75 percent Čechov súhlasí s tým, aby utečenci z Ukrajiny boli prijatí do krajiny. Rovnaký prieskum v štúdii z roku 2015 zistil, že viac ako 70 percent Čechov chce odmietnuť prijať utečencov a migrantov zo Sýrie a severnej Afriky.

Kostelka hovorí, že dôvody týchto rozdielov sú čiastočne historické, kultúrne a demografické.

Prevažnú väčšinu ukrajinských utečencov tvoria ženy a deti, zatiaľ čo mnohí utečenci na Blízkom východe sú mladí, slobodní muži. Ukrajinci boli tiež najväčšou zámorskou skupinou žijúcou v Českej republike pred masívnou inváziou Moskvy na Ukrajinu vo februári.

Aj mnohí Česi sa na vojnu na Ukrajine pozerajú cez svoju históriu.

Československo, ako bola krajina známa pred odtrhnutím Slovenska v roku 1993, bolo v roku 1938 okupované nacistickým Nemeckom a v roku 1968 vtrhla sovietska armáda na potlačenie protestov proti komunistickému režimu.

„Väčšina Čechov chápe, že Ukrajinci hrdinsky bojujú za slobodu celého demokratického sveta,“ povedal Kostelka.

Dodal však, že v prípade utečencov z Blízkeho východu sa „Česi obávajú integračných problémov a majú podozrenie, že niektorí z utečencov sú v skutočnosti ekonomickí migranti“.

Kríza životných nákladov spôsobuje politické otrasy

Prichádza tiež uprostred veľkých politických nepokojov v strednej Európe, ktoré vyvolala prebiehajúca kríza životných nákladov.

Inflácia minulý mesiac vzrástla v Českej republike na 17,2 percenta a na Slovensku na približne 14 percent, čo je jeden z najvyšších nárastov v Európe. Česká republika tiež zaznamenala jeden z najväčších nárastov nákladov na energie a domácnosti zo všetkých európskych krajín.

V Prahe sa v posledných týždňoch konali veľké demonštrácie proti koaličnej vláde, ktorá prežila hlasovanie o nedôvere parlamentu začiatkom septembra a ktorú obvinili, že v čase hospodárskej krízy nerobí dosť pre pomoc obyčajným ľuďom.

Desaťtisíce ľudí sa v stredu, v deň štátneho sviatku, zúčastnilo v hlavnom meste protivládne zhromaždenie, ktorému dominovali politici krajne ľavicových a krajne pravicových strán.

Imigrácia z Blízkeho východu poskytuje opozičným stranám ďalšiu cestu k útoku na koaličnú vládu, ale podľa analytikov je nepravdepodobné, že by prevážila ekonomickú situáciu ako hlavný problém.

„Diskusia o imigrácii z Afriky a Ázie je teraz trochu okrajová, zatienená energetickou krízou, infláciou a rusko-ukrajinskou vojnou,“ povedal Ľubomír Kubischek, profesor politológie na Masarykovej univerzite.

Opoziční politici však začali vláde vyčítať jej údajne pomalé reakcie na problém.

Opozícia obviňuje vlády zo zlého zvládania kríz

„Migrácia je masívna… vláda sa tvárila, že je pod kontrolou, ale bohužiaľ nie je,“ povedal tento týždeň na tlačovej konferencii poslanec za opozičnú stranu ANO a člen podvýboru pre imigračnú a azylovú politiku Jaroslav Bosch. . , podľa miestnych médií.

Andrej Babiš, bývalý premiér a šéf ANO, ktorá v tohtomesačných komunálnych voľbách zvýšila svoj podiel kresiel vo veľkých mestách, by sa mal v najbližších týždňoch zamerať na imigráciu. Jeho strana už tvrdila, že vláda poskytla veľkú pomoc ukrajinským utečencom, pričom ignorovala českých občanov.

Pred svojou porážkou v októbrových parlamentných voľbách Babiš intenzívne viedol kampaň proti imigračnému lístku, v ktorom privítal maďarského premiéra Orbána, prominentného kritika imigračnej politiky EÚ, vo svojej predvolebnej kampani.

Babiš, ktorý v súčasnosti čelí súdnemu procesu pre obvinenia z korupcie, plánuje v januári budúceho roka kandidovať v prezidentských voľbách. Momentálne je lídrom v prieskumoch verejnej mienky.

Tomio Okamura, líder krajne pravicovej strany Sloboda a priama demokracia (SPD), druhej najväčšej opozície, sa zaviazal poveriť vládu, aby riešila jej imigračné reakcie.

Tento týždeň Okamura povedal, že minister vnútra Rakušan „berie občanov, najmä na Morave, ako rukojemníkov“, s odkazom na východnú oblasť krajiny.

Katerina Klingová, vedúca výskumníčka bratislavského think tanku GLOBSEC Policy Institute, uviedla, že väčšina diskusií na Slovensku sa doteraz sústredila skôr na domácu politiku a zlyhania vlády ako na samotných migrantov.

Súčasná slovenská vláda je v kríze. Začiatkom septembra stratil väčšinu v parlamente po odstúpení strany Sloboda a solidarita (SaS), mladšieho partnera.

Premiér Heger v minulotýždňovom rozhovore pre Financial Times varoval, že ekonomike krajiny hrozí „kolaps“ pre rastúce ceny, pokiaľ nedostane výraznú pomoc od Európskej únie.

Slovenský politik z SaS a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa vyzval na obmedzenie hraníc Slovenska s Maďarskom a vyšetrenie odpovede ministra vnútra Romana Miculica, ktorý prežil niekoľko hlasovaní o nedôvere.

„Imigranti prichádzajú na Slovensko z Maďarska, preto má zmysel zaviesť kontroly na hraniciach, pretože situácia nie je vôbec pod kontrolou,“ citovali Krúpu miestne médiá.

Ministerstvo vnútra SR neskôr vydalo stanovisko proti jeho vyjadreniam.

Klingová uviedla, že aj niektorí promoskovskí politici a komentátori využívajú najnovšie obavy z migrácie z Blízkeho východu a severnej Afriky na kritiku podpory Bratislavy Ukrajine, pričom naznačila, že niektorí sa snažia tieto dve témy prepojiť.

Niektorí, vrátane tých, ktorí sú obvinení zo šírenia promoskovských správ, tvrdili, že „takúto situáciu bolo možné očakávať pri vypuknutí [Ukraine] Vojna, napriek tomu, že väčšina nelegálnych prisťahovalcov nepochádza z Ukrajiny.

Situácia inde v strednej Európe je rozdelená.

Opozičná Slovinská demokratická strana (SDS), vedená bývalým premiérom Janezom Jansom, predložila 20. septembra návrh na vyslovenie nedôvery ministerke vnútra Tatiane Popnarovej za jej rozhodnutie odstrániť plot pozdĺž svojej hranice s Maďarskom, ktorý postavili v roku 2015, aby zabránila nelegálne prisťahovalectvo.

Slovinsko údajne zaznamenalo podľa miestnych médií 13-percentný nárast nelegálnych prekročení hraníc medzi januárom a augustom v porovnaní s celým minulým rokom.