Diplomati obviňujú Nemecko zo samostatného prístupu a obávajú sa, že dlhmi financované výdavky v Berlíne by mohli prehĺbiť infláciu, prehĺbiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Európe a nespravodlivo zvýhodňovať nemecké firmy spôsobom, ktorý je v rozpore s duchom spoločnej EÚ. trhu.
Nemecko obhajovalo svoje opatrenia ako spravodlivé a primerané – pričom sa postavilo aj proti návrhom na cenové stropy pre celú EÚ alebo spoločné pôžičky. Nemeckí politici naznačili, že ak za to môže niektorá krajina, bolo to Francúzsko, ktorého zlyhané jadrové elektrárne zvýšili tlak na európsku rozvodnú sieť.
Napätie pokračovalo aj v piatok na neformálnom summite v Prahe, keď sa lídri Európskej únie zamerali na energetickú krízu vrátane opatrení na kontrolu cien a obavy z nedávnej sabotáže plynovodov Nord Stream, ktoré prepravujú plyn z Ruska do Európy.
Viac ako tucet z 27 členských štátov EÚ požadovalo strop pre cenu zemného plynu.
Pred samitom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že je za zváženie dočasných cenových limitov, „ktoré by ukázali, že EÚ nie je ochotná platiť za plyn žiadnu cenu“, ale zároveň varovala, že „bez spoločného európskeho riešenia , podstupujeme veľké riziko.“ fragmentáciou.“
Zdalo sa, že nemecké oznámenie zaskočilo zvyšok Európy – a okamžite zdvihlo obočie.
s otvorenou mysľou Taliansky premiér Mario Draghi – Jemu sa pripisuje zásluha za to, že vo svojej predchádzajúcej práci šéfa Európskej centrálnej banky udržal eurozónu pohromade – vzal si Nemecko do rúk a povedal: „Nemôžeme sa deliť podľa nášho finančného manévrovacieho priestoru.“
Podobná kritika bola vznesená z Francúzska a Španielska, zatiaľ čo prišiel maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii Nazval to „začiatok kanibalizmu v Európskej únii“.
Dvaja mocní komisári EÚ z Francúzska a Talianska zopakovali tieto body v spoločnom stanovisku uverejnenom v Frankfurter Allgemeine Zeitung a Ostatné európske noviny v pondelok. Thierry Breton, komisár pre vnútorný trh, a Paolo Gentiloni, komisár pre ekonomiku, píšu, že nemecký plán vyvoláva „veľa otázok“. Vyzvali na finančnú solidaritu v rámci Európskej únie, pričom poznamenali, že blok by sa mohol obrátiť na rovnaký nástroj – spoločné požičiavanie –, ktorý použil pri pandémii.
Kancelár Olaf Scholz obhajoval podporu Nemecka, moratórium na cenové stropy na úrovni bloku a dodatočný spoločný dlh.
Na utorkovej tlačovej konferencii povedal, že nemecký plán je „veľmi vyváženým, veľmi inteligentným, veľmi rozhodným balíkom, ktorý udrží ceny nízke a udržateľné, kým budú tieto výzvy existovať“.
Ďalej tvrdil, že krok Nemecka je v súlade s tým, čo robia ostatné krajiny. „Opatrenia, ktoré prijímame, nie sú ojedinelé, ale prijímajú sa aj na iných miestach a je to správne,“ povedal s odkazom na susedné Francúzsko.
Paríž uviedol, že nedovolí, aby sa ceny zemného plynu a elektriny pre domácnosti zvýšili o viac ako 15 percent v roku 2023. Očakáva sa však, že tieto cenové stropy budú stáť približne 12 miliárd dolárov Ak sa zohľadnia špeciálne dane pre energetické spoločnosti, sú oveľa nižšie, ako by minulo Nemecko, a to aj pri prepočte na obyvateľa.
Menej bohatým krajinám EÚ zatiaľ chýbajú rovnaké prostriedky na ochranu spotrebiteľov.
V otázke spoločných pôžičiek sa Schulz odvolal na Fond Európskej únie na obnovu epidémie. „Máme obrovský program v celkovej výške 750 miliárd eur, z ktorých väčšina ešte nie je využitá, ale v súčasnosti by mohol byť obzvlášť efektívny,“ povedal.
Tvrdil tiež, že obmedzenie cien na úrovni EÚ by zvýšilo pravdepodobnosť, že Európa prehrá s Čínou a ostatnými v súťaži o LNG.
Nemecké noviny pevne kráčajú po stopách kancelárky a čítajú, existuje pocit, že za energetickú tieseň v Európe môže Francúzsko.
„Macron nám odoberá elektrinu – a my platíme účet,“ zhrnul konzervatívny týždenník Fox prevládajúci sentiment.
Takmer polovica francúzskych jadrových elektrární je v údržbe, čo zbavilo Francúzsko titulu najväčšieho európskeho exportéra energie a vyžadovalo od neho dovoz elektriny z Nemecka.
„Zdá sa však, že ide skôr o zlyhanie technického administratívneho plánovania ako o politické zlyhanie,“ povedala Elisabetta Cornago, výskumníčka z Centra pre európsku reformu v Bruseli, ako aj v Nemecku.
Pre mnohých Nemcov je to emocionálna záležitosť. Krajina sa v roku 2011 rozhodla ukončiť výrobu jadrovej energie a svoj posledný reaktor mala vypnúť do konca tohto roka. Ale keď bol nemecký minister hospodárstva Robert Habeck – jeden z hlavných zástancov tohto ukončenia jadrovej energetiky – nútený nedávno oznámiť oneskorenie, obvinil Francúzsko. Povedal, že dve nemecké jadrové elektrárne budú pravdepodobne musieť fungovať až do budúcej jari, aby nahradili francúzske výrobné problémy.
Ďalším zdrojom frustrácie Nemecka voči jeho susedom je francúzsky odpor voči projektu plynovodu medzi Španielskom a Francúzskom cez Pyreneje. Projekt bol roky nečinný. Nemci, Španieli a Portugalci však teraz považujú plynovod za dôležité spojenie medzi terminálmi LNG v juhozápadnej Európe a zákazníkmi v strednej Európe, ako je Nemecko.
Francúzski predstavitelia tvrdili, že existujúce potrubia medzi oboma krajinami majú dostatočnú kapacitu a že výstavba nového potrubia bude trvať príliš dlho.
„Nechápem, prečo po tom skáčeme ako pyrenejské kozy,“ povedal nedávno Macron.
Keď sa vo štvrtok v Prahe stretol s európskymi lídrami, znova sa neskrývane pozrel na nemecké naliehanie na to, aby sa vzdalo jadrovej energie, aj keď sa snaží nájsť alternatívne zdroje energie.
Namiesto ďalšieho plynovodu medzi Španielskom a Francúzskom podľa neho Európa potrebuje stratégiu pre obnoviteľnú energiu – a pre jadrovú energiu.
Nowak sa hlásil z Paríža, Brady z Berlína a Reuss z Prahy.
„Študent. Nadšenec kávy. Badateľ priateľský k hipsterom. Zlý podnikateľ. Extrémny internetový fanatik.“