Slovensko je už 13 rokov súčasťou schengenského priestoru. Už viac ako desaťročie môžu motoristi nerušene jazdiť zo Slovenska do susedných krajín ako Česká republika či Rakúsko.

Pandémia COVID-19 mala významný vplyv na slobodu pohybu v Európskej únii. A došlo k návratu dávno zabudnutých hraničných kontrol medzi krajinami.

Keď EÚ uvoľnila svoje pravidlá COVID, väčšina Európanov si vydýchla a dúfala, že hraničné kontroly budú opäť minulosťou. No Slovensku netrvalo dlho a opäť sa ocitlo v izolácii.

Česká republika a Rakúsko sa 29. septembra rozhodli opätovne zaviesť kontroly na hraniciach so Slovenskom – nie z karanténnych dôvodov, ale z dôvodu zvyšujúceho sa počtu nelegálnych prisťahovalcov prekračujúcich ich hranice.

Nelegálne prisťahovalectvo je problémom v celej Európskej únii

Nelegálne prisťahovalectvo vytvorilo v posledných rokoch tlak na väčšinu európskych krajín. Len tento rok Nemecko hlásilo 254-percentný nárast počtu tureckých utečencov v roku 2021. Podľa Organizácie Spojených národov dorazilo do Talianska loďami len tento rok 85 000 migrantov.

Slovensko od začiatku kontrol koncom septembra zastavilo 4 466 migrantov, ktorí sa pokúšali nelegálne prekročiť jeho hranice. Väčšina nelegálnych imigrantov vstupujúcich do krajiny pochádza zo Sýrie a ide takzvanou „balkánskou cestou“.

Do schengenského priestoru sa pokúšajú dostať z Maďarska, ktorého hranica so Srbskom je súčasťou vonkajších hraníc EÚ. Maďarsko od začiatku roka zastavilo 235-tisíc ľudí za nelegálne prekročenie hraníc.

Vzácna hádka dvoch sestier

Kontroly na českých a slovenských hraniciach trvajú už viac ako mesiac a slovenská verejnosť zúri.

Česká republika je najbližším politickým spojencom Slovenska. Obe krajiny spolu existovali v rovnakom štáte od roku 1918 až do roku 1939, kedy boli násilne roztrhané nacistickým Nemeckom. Po druhej svetovej vojne obe krajiny obnovili svoj zväzok a zostali spolu až do roku 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská a Česká republika.

Vyhlásenia nezávislosti oboch štátov však pevné puto medzi nimi neprerušili. Dodnes je medzi Slovenskom a Českom úzky vzťah, aj preto je mnoho Slovákov šokovaných nedávnymi udalosťami.

„Situácia medzi Českou a Slovenskou republikou nemôže takto pokračovať,“ povedal po minulotýždňovom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR predseda vlády SR Eduard Heger, ktorý oznámil zámer navštíviť českého premiéra Petra Fialu v Prahe. Ako to vyriešiť raz a navždy.

Česi chcú pokračovať v kontrole hraníc

Napriek Hegerovej nádeji, že sa opäť otvoria hranice a obnoví sa voľný pohyb medzi Slovenskom a Českom, Fiala avizoval predĺžené kontroly, ktoré potrvajú minimálne do 13. decembra. Európska komisia.

Slovensko s týmto usporiadaním nie je vôbec spokojné, najmä preto, že úradníci považujú kontroly za neopodstatnené. „Kontroly na vnútorných schengenských hraniciach by sa mali vykonávať len v život ohrozujúcich situáciách,“ uviedol v mediálnom vyhlásení šéf slovenskej polície Štefan Hamran. „Imigrácia nie je jednou z nich. Umožnenie takýchto kontrol nie je žiadne bezpečnostné riziko. Česi sa snažia migrantov posielať späť na Slovensko, ale porušujú tým Schengenskú dohodu.“

Obe strany chcú v dialógu pokračovať

Česká strana tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že návrat migrantov je v súlade s legislatívou týkajúcou sa remitencií. „V prvom rade chceme zaistiť bezpečnosť občanov Českej republiky,“ uviedol v tlačovej správe český minister vnútra Vet Rakosan.

Kontroly sú podľa českého premiéra Petra Fialu len preventívnym opatrením, ktoré má odradiť nelegálnych imigrantov od využívania trasy cez Česko a Slovensko. Česká strana hovorí, že sa chce so Slovenskom dohodnúť a predstavitelia oboch strán sa dohodli na pokračovaní dialógu o kontrole hraníc.

Väčšina imigrantov chce ísť na západ

Migranti, ktorých z Českej republiky posielajú späť na Slovensko, sú umiestnení v tábore v mestečku Koty na česko-slovenských hraniciach. Tábor, ktorý krátko po vypuknutí krízy otvorilo Ministerstvo vnútra SR, pojme viac ako 150 ľudí. Podľa tlačového odboru ministerstva vnútra je migrantom poskytovaná základná starostlivosť a tábor je monitorovaný.

Záznamy ukazujú, že väčšina imigrantov zostáva len dva až tri dni, pretože Slovensko nie je ich konečnou destináciou. Slovenské úrady tvrdia, že väčšina migrantov chce ísť na Západ, najmä do Nemecka.

Keďže väčšina migrantov pochádza zo Sýrie, ktorá je vo vojnovom stave, Slovensko ich nemôže poslať späť do krajiny pôvodu. Neexistujú žiadne medializované ani oficiálne vyjadrenia ministerstva vnútra, ktoré by naznačovali, že by sa im Slovensko snažilo zabrániť v prechode do iných krajín.

Slovensko vyzýva na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie

Slovenské úrady odmietajú myšlienku kontrol na vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru. Tieto kontroly sú podľa slovenských predstaviteľov nielen neopodstatnené, ale aj neúčinné. „Ochrana vonkajších hraníc Schengenu by mala byť prioritou,“ povedal slovenský minister vnútra Roman Mikulík počas návštevy maďarsko-srbských hraníc začiatkom tohto týždňa.

Slovensko vyslalo na tieto hranice policajtov, aby pomohli svojim maďarským kolegom chrániť schengenský priestor. „Rád by som poďakoval príslušníkom policajného zboru, ktorí sú denne nasadzovaní na ochranu vonkajších schengenských hraníc. Jednoznačne vidíme, že je to najefektívnejší spôsob, ako zabrániť nárastu nelegálneho prisťahovalectva v Európe cez takzvanú balkánsku cestu,“ dodal. “ povedal.

Česko-slovenské dlhopisy zostávajú silné

Politický expert zo SAV Juraj Marusiak upozorňuje, že ide o prvý verejný prejav disharmónie v bilaterálnych vzťahoch medzi Českou a Slovenskou republikou.

V rozhovore pre DW povedal: „Po rokoch, čo sa zdá byť ideálnym vzťahom medzi oboma krajinami, sme svedkami prejavov rozdielov medzi nami. Viem, že sa to môže zdať verejnosti šokujúce, ale tieto veci sú normálne medzi susedné krajiny,“ dodal, že puto medzi oboma krajinami je stále silné a bezdôvodné. Táto kríza bude mať na ňu pravdepodobne veľký dopad.

Strih: Aingeal Flanagan a Keno Verseck