(Reuters) – Slovenskú menšinovú vládu čaká v utorok v parlamente ťažký deň, keď majú poslanci hlasovať o vyslovení nedôvery opozícii, ako aj o rozpočte na rok 2023.

Obaja by mohli otriasť rozbitou stredopravou koalíciou premiéra Edvarda Hagera a očakáva sa, že hlasovanie bude tesné s hŕstkou nedeklarovaných nezávislých v čase politických nepokojov a bojov.

Opozičné skupiny – vrátane tej, ktorá v septembri vystúpila z Hegerovej koalície – predložili návrh na vyslovenie nedôvery, v ktorom obvinili jeho vládu, že robí málo pre to, aby pomohla ľuďom vyrovnať sa s rastúcimi nákladmi na energie.

Analytici uviedli, že akákoľvek zmena vo vláde by mohla ovplyvniť podporu člena EÚ susednej Ukrajine, najmä ak dôjde k víťazstvu ľavicovej opozície, ktorá kritizovala dodávky vojenského materiálu do Kyjeva.

Hovorca parlamentu v piatok uviedol, že hlasovanie o rozpočte bolo pôvodne naplánované na piatok, ale oneskorenia v diskusiách ho posunuli na rovnaký deň ako návrh na vyslovenie nedôvery.

Spravodajská stanica TA3 uviedla, že 75 zákonodarcov v 150-člennom parlamente je pripravených zvrhnúť vládu na základe vyslovenia nedôvery, len jeden hlas chýba k požadovanej väčšine.

Viaceré strany sa usilujú o uskutočnenie volieb na budúci rok, pred plánom z februára 2024, ak vláda padne, alebo ako cenu za jej udržanie dovtedy pri moci.

Ak vláda prepadne vyslovenie nedôvery, zostane vo funkcii, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevymenuje inú vládu, ale jej právomoci budú obmedzené. To by mohlo obmedziť jej snahu pomáhať tým, ktorých postihujú vysoké účty za energiu.

Neschválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 by mohlo mať podobný efekt, pretože vláda by musela stanoviť dočasný rozpočet s výdavkovými limitmi.

Návrh rozpočtu, ktorý v súčasnosti obsahuje pomoc pre domácnosti postihnuté vysokými cenami energií vo výške 6 miliárd eur, počíta s deficitom na úrovni 6,4 % HDP.