Slovenskú vládu, ktorú viedla strana OĽaNO a premiér Eduard Heger, včera padla, keď 78 zo 120 prítomných poslancov v parlamente podporilo vyslovenie nedôvery vláde. Výsledok sa dostavil aj napriek niekoľkým kolám zdĺhavých rokovaní, ktoré sa snažili vyhnúť negatívnemu výsledku pre vládu.

Hegerova vláda dúfala, že prežije až do konca. Minister financií Igor Matović dokonca ponúkol demisiu, ak opozícia návrh na vyslovenie nedôvery stiahne. Poslanci sa zišli v rokovacej sále Národného zhromaždenia o 17:00 (SEČ) pripravení odovzdať svoj hlas, no diskusie trvali ďalších 90 minút.

Informácie z rôznych politických táborov boli protichodné: jedni predpovedali pád vlády, iní jej prežitie. Zdalo sa, akoby nikto – vrátane poslancov koalície – nevedel, aký bude výsledok. Keď sa vláda konečne dozvedela o jej osude, pre mnohých to bol šok.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala v piatok popoludní demisiu vlády. Požiadala tiež koalíciu, aby naďalej vládla krajine až do predčasných volieb.

Pád nečakaného víťaza

Hnutie OĽaNO vedené Igorom Matovičom prekvapilo takmer všetkých podporou, ktorú získalo v parlamentných voľbách vo februári 2020, keď získalo viac ako 25 % všetkých odovzdaných hlasov. Po takmer 12 rokoch vlády sociálnych demokratov pod vedením strany SMIR (2006-2010 a 2012-2020) boli slovenskí voliči hladní po zmene.

Takú vysokú podporu hnutia OĽaNO naozaj nikto nečakal. Predvolebné prieskumy naznačovali, že mala len 5-6% podporu medzi voličmi.

Matovičovo hnutie OĽaNO vstúpilo na politickú scénu ako protikorupčná strana v čase, keď bolo veľa veľkých korupčných káuz týkajúcich sa najmä členov Smeru. Matović sľúbil ukončiť Samirovu vládu a odstrániť stigmu úplatkárstva a nespravodlivosti z národných inštitúcií a ľudia mu uverili.

Boj proti korupcii a neúspešnej administratíve

Zdá sa, že koaličná vláda pod vedením OĽaNO počas svojho pôsobenia pri moci splnila mnohé zo sľubov hnutia. Krátko po voľbách niekoľko údajne skorumpovaných politikov vyšetrovala Národná kriminálna agentúra (NAKA) a teraz čelí súdu.

Vláda Igora Matoviča a neskôr aj jeho nástupca Eduarda Hegera presadili v parlamente viaceré reformy vrátane reformy súdnictva, zdravotníctva či nemocníc.

Ako však upozorňujú viacerí politickí experti, slabina koaličnej vlády spočíva v spôsobe komunikácie v rámci koalície aj s verejnosťou.

Igor Matovič ako kameň úrazu

Igor Matović viedol vládu ako predseda vlády v rokoch 2020 až 2021. Ako líder najsilnejšej politickej strany mal podporu voličov aj poslancov koalície.

Po niekoľkých verejných útokoch na členov vlády – predovšetkým na Richarda Sollicka, lídra koaličného partnera Sloboda a Solidarita (SaS) – bol však v apríli 2021 nútený odstúpiť a vymenovať za ministra financií.

Hospodárenie s verejnými financiami Slovenska za ministra financií Matovića vyvolalo medzi Solekom a Matovičom väčšie napätie. Po mesiacoch konfliktu sa roztržka medzi stranami nedá zahojiť. Solek žiadal, aby Matović vystúpil z vlády, no Matović to odmietol. Výsledkom bolo, že Strana slobody a solidarity opustila koalíciu po letnej prestávke a ponechala menšinovú vládu v čele krajiny.

Bez dôvery vláde

Hlasovanie o nedôvere začiatkom decembra inicioval Richard Sollick, ktorý argumentoval tým, že koalícia už nefunguje efektívne ako protikorupčná sila. Teraz, keď návrh na vyslovenie nedôvery prešiel, ešte nie je jasné, čo bude ďalej.

Ak budú predčasné voľby, aktuálne prieskumy naznačujú, že na prvom mieste sa umiestnia dvaja sociálni demokrati Samir a Halas. Členov oboch strán vyšetruje Národná kriminálna agentúra pre korupciu, šéf Smeru Robert Fico však tvrdí, že obvinenia sú vykonštruované a politicky motivované.

Ďalšou dobrou stranou na kandidátke je Hnutie Republika, ktorého členmi bývali členovia krajne pravicovej neonacistickej strany Slovenská ľudová strana. Do parlamentu sa však môžu dostať aj ďalšie strany ako Progresívne Slovensko či Sloboda a solidarita.

Spracoval: Aingeal Flanagan