Je čas Vianoc, vo svete zúri vojna, epidémia, inflácia a energetická kríza a ľudia sa tešia na pár dní pokoja so svojimi rodinami. No na Slovensku túžobne očakávaný únik zo všetkých kríz cez vianočné sviatky prekazí politická tragédia, ktorá vyvrcholí pádom vlády. Viackrát odložené hlasovanie o nedôvere v NR SR 15. decembra viedlo k porážke menšinovej vlády premiéra Eduarda Hegera. Prezidentka Zuzana Šaputová na druhý deň odvolala vládu. Politická kríza na Slovensku sa však ešte neskončila. Okrem toho, že Slovensko ešte nemá schválený rozpočet na budúci rok, teraz sa črtajú predčasné voľby, ktorých výsledky by mohli zmeniť smerovanie zahraničnej politiky Slovenska zo Západu na Východ.

V čase písania tohto článku je výsledok tejto krízy neistý. Situácia sa mení každú hodinu. Nielen politici v rámci strán sa vedia zhodnúť na tom, či sú nové voľby alebo prestavba vlády tým najlepším riešením. Jedno je však isté: slovenská spoločnosť je utápaná v dezilúziách a únave z akejkoľvek krízy. Radikálne strany to využívajú a získavajú na dôležitosti.

Prečo sa Slovensko dostalo do tejto situácie?

Nekonečný príbeh

Vianoce 2022 si Slováci pripomenú aj prípadným pádom vlády vedenej konzervatívnym pravicovým hnutím OĽANO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti). Po rokoch mafiánskych praktík a korupcie vtedajšej vládnej strany SMER-SD mnohí vkladali do víťazov parlamentných volieb v roku 2020 veľké nádeje na zmenu, rozvoj a stabilitu. . Opak bol pravdou.

Na jednej strane štvorstranná pravicová konzervatívna koalícia nabrala od začiatku pôsobivý kurz, najmä v zahraničnej a protikorupčnej politike. Na druhej strane, ostatné domáce otázky sa stali predmetom neustálych medzistraníckych, ba aj osobných sporov. Konflikty najmä okolo osoby Igora Matoviča, lídra strany OĽANO, bývalého premiéra a dnes exministra financií, viedli najskôr k jeho uvoľneniu z funkcie predsedu vlády a neskôr, v septembri tohto roku, k jeho Odstúpenie pravicovej liberálnej strany SaS (Sloboda a Solidaritav angličtine: Liberty and Solidarity) od koaličnej zmluvy a podľa mnohých v konečnom dôsledku až po pád celej vlády.

Menšinová vláda prežila tri mesiace pod neustálou kritikou nielen krajne pravicovej opozície, ale aj jej bývalého partnera SaS. A bola to práve strana SaS, ktorá krátko po demisii strany začala neustále hovoriť o vyslovení nedôvery a predčasných voľbách, hoci členovia strany hneď po demisii tvrdili, že menšinovú vládu podporia. Nakoniec sa návrhu SaS hlasovalo za nedôveru. niekoľko Uvedené dôvody Na toto: ohrozenie čerpania prostriedkov z Fondu obnovy EÚ, výpovede stoviek slovenských lekárov, neriešenie migračnej krízy a medzery v návrhu nového rozpočtu.

Zabudnite na Matoviča a nenechajte sa vrátiť Ficom. píše šéfredaktor a komentátor známeho denníka „Deník In“ Maťoš Kostolný bezprostredne po vyslovení nedôvery vo štvrtok 15. decembra. Vyhlásenie predstavujúce celú situáciu v jednej vete.

V kríze vládnutia na Slovensku, ktorá trvá už veky, najčastejšie zaznievajú tri mená. „Tri králi“ tohto vianočného obdobia na Slovensku sú Richard Solek, Igor Matovič a Robert Fico.

Vznik krízy súvisí s osobným konfliktom medzi lídrami strany OĽANO a SaS Matovičom a Sulíkom. Rozsudok koalície od začiatku sprevádzali vzájomné obviňovanie a nezhody. Matović totiž často vládol podľa svojich rozmarov, bez toho, aby bral do úvahy názory odborníkov a svojich koaličných kolegov. Richard Sollick bol vždy najhlasnejším kritikom tohto prístupu. Na koniec, Obaja sa obviňujú Kvôli jeho správaniu, ktoré povedie k návratu Roberta Fica k moci. Po odchode Solekovej strany z koalície bola kritika tvrdšia, až kým SaS nenavrhla vyslovenie nedôvery.

Solek ospravedlňuje svoje činy: „Bohužiaľ, táto vláda stratila raison d’être, táto vláda škodí celému Slovensku. Aká práca, to fiasko.“ Predpoklad ďalšej podpory vlády zo strany SaS a prípadne aj opozície, teda Matovićova demisia, nebol splnený. Na uvedenie všetkých legitímnych dôvodov, prečo Igor Matovič naozaj skončil už dávno, by sa dal vyplniť samostatný niekoľkostranový rozbor, prípadne aj kniha. Jedným z Matovičových „highlightov“ bol napríklad tajný nákup ruských vakcín Sputnik bez predchádzajúcej konzultácie s ostatnými lídrami v krajine. OĽANO síce vďaka svojmu lídrovi voľby jednoznačne vyhralo, no následne po dvoch rokoch svojvoľného a sebeckého štýlu vládnutia stratilo podporu natrvalo. Jeho ego mu však nikdy nedovolilo priznať si chybu a rezignovať.

Poslanci aj prezident, ktorí vždy nepriamo kritizovali Matovićov spôsob vládnutia, ako aj slovenskú spoločnosť postupne omrzeli Matovićovými „blbosťami“. Hlasy rozčarovaných pripadli Sociálnodemokratickej strane Smer-SD, ktorá predtým vládla takmer 12 rokov bez prerušenia a v poslednom čase sa výrazne posunula doprava. Bývalý premiér a líder Smeru-SD Robert Fico sa totiž viackrát vyslovil proti sankciám uvaleným na Rusko, inzerenta: „Ak sa SMER objaví vo vláde, nedovolím, aby sa na Ukrajinu vyvážala ďalšia jediná guľka.“ Sociálni demokrati otvorene spolupracujú so slovenskými neofašistami, vyjadrujú promaďarské a ruské sympatie a šíria proruské dezinformácie (pozri našu sekciu na dezinformácie). Dokonca sa im podarilo vyzbierať a odovzdať podpisy na referendum o predčasných voľbách, ktoré sa pravdepodobne budú konať.

Zostavenie vlády s Ficom je preto nočnou morou nielen kvôli skorumpovanej histórii strany. Úplne zlyhali politici, ktorí mali v tom čase vymeniť vládu SMERu a konečne urobiť poriadok na Slovensku a naopak prispeli k obrode a návratu SMERu na scénu.

Pád vlády je len začiatok

Kto si myslel, že veci už nemôžu byť horšie, mýlil sa. Je zrejmé, že Matovičovo správanie aj v posledných chvíľach pred hlasovaním viedlo k strate vyslovenia nedôvery vláde. Matović totiž minulý týždeň podal demisiu pod podmienkou, že SaS schváli rozpočet na budúci rok bez ďalších zmien. K dohode v tejto otázke však nedošlo. Matovič na svojom stanovisku trval a vo štvrtok krátko pred hlasovaním v parlamente podpísal demisiu v prezidentskom paláci. Keď prezidentov poradca vzal Matovićovi papiere, Matović mu ich zrazu schmatol z ruky a roztrhal, Ako potvrdila aj samotná prezidentka. Potom parlament vyslovil nedôveru vláde.

Na druhý deň prezident odvolal vládu a poveril ministrov, aby sa zatiaľ venovali vláde. Prezidentka Šaputová zároveň požadovala dohodu o uskutočnení predčasných volieb v prvej polovici roka. Poslanci dostali ultimátum do konca januára, inak by mohla Sabotová sama vymenovať dočasnú vládu. V piatok neskoro popoludní boli nové voľby najpravdepodobnejším riešením pre väčšinu politických elít. V nových voľbách musí hlasovať ústavná väčšina. Medzičasom sa však v rámci a medzi stranami začali intenzívne konzultácie, ktoré by mali rokovať o ďalších možnostiach. Hnutie OĽANO (z ktorého po vyslovení nedôvery odišlo veľa členov) a SaS sa zrazu chcú opäť vyhnúť predčasným voľbám, aby zabránili návratu sociálnych demokratov. V skutočnosti boli priekopníkmi dve sociálnodemokratické strany SMER a Hlas Voľby na dlhú dobu. A čo koaličné strany? Teraz nemajú ani dvojciferný pomer. Liberálna strana Progresívne Slovensko sa v prieskumoch stabilne dostáva okolo 10 %, tesne ju však nasleduje krajne pravicová Republika.

Zatiaľ čo poslední kandidáti sa bez Igora Matoviča snažia o zázrak v podobe rekonštrukcie vlády a kým liberáli spia, Fico s Pellegrinim už pracujú na kampani a pripravujú sa na slávnostný návrat. Naposledy, keď bola v roku 2012 po vyslovení nedôvery povalená slovenská vláda Ivety Radizovej aj s pomocou SaS, SMER využil príležitosť vrátiť sa k moci s jednofarebnou vládou. Počas desiatich rokov zachvátila Slovensko korupcia a jej odhalenie stálo život mladého novinára a jeho snúbenicu. A od čoho alebo od koho závisí budúcnosť Slovenska? No a čo od seba očakáva Igor Matovič, alebo SaS opäť zmení názor?

Barbora Krympaska je projektovou manažérkou Nadácie Friedricha Naumanna za slobodu v pobočke stredoeurópskych a pobaltských štátov v Prahe.