29. decembra 2022 o 6:10 ja Prémiový obsah

veľkosť písma:a^–|a⁺ Komentáre sú zakázané

Tridsať rokov po osamostatnení Slovenska je Slovensko členom Európskej únie a eurozóny a zároveň najväčším svetovým výrobcom automobilov v prepočte na obyvateľa.

Hrboľatá a úspešná cesta reforiem, ktorou sa krajina uberala koncom 90. a začiatkom 20. storočia, bola vychvaľovaná, no na plné využitie svojho potenciálu Slovensko teraz potrebuje ďalšiu vlnu ekonomických reforiem.

„Potom budeme mať reálnu šancu nepadnúť do pasce stredného príjmu a úspešne zvládnuť ďalší prechod od masovej priemyselnej výroby k ekonomike poháňanej inováciami,“ hovorí bývalý minister vlády Ivan Mikloš, ktorý sa zaslúžil o zavedenie kľúčových ekonomické reformy.V roku 2000 povedal pre noviny Slovak Spectator. „Bohužiaľ, zatiaľ to tak nevyzerá.“

Úspešná transformácia?

Úspechy ekonomickej transformácie Slovenska závisia od uhla pohľadu. V porovnaní s Ukrajinou, Moldavskom, Bieloruskom či Srbskom ho určite možno považovať za úspešný. Mikloš upozornil, že porovnanie s Estónskom, Litvou či Českou republikou stavia veci do inej perspektívy.

Na jednej strane za viac ako tri desaťročia od pádu komunistického režimu v roku 1989 prešlo Slovensko nebývalým hospodárskym rozvojom. Ekonomika rástla rovnako ako životná úroveň a kvalita života. „Na druhej strane sme mohli dosiahnuť oveľa viac a ísť oveľa ďalej, najmä pokiaľ ide o vytváranie podmienok pre ďalší úspešný rozvoj a budúci rast,“ pripustil.

Štatistiky poskytujú jasný obraz. V roku 2012 sa Slovensko z ekonomického hľadiska umiestnilo na treťom mieste spomedzi 11 postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie od roku 2004, po Českej republike a Slovinsku. V roku 2021 sa Slovensko prepadlo na predposledné miesto, za ním nasleduje Bulharsko.

Produktivita práce rozpráva podobný príbeh. Mikloš poznamenal, že kým v roku 2012 bolo Slovensko v tomto ukazovateli najlepšie, v roku 2021 sa umiestnilo na deviatom mieste, pričom Maďarsko a Bulharsko zaostali.

Radovan Sorana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), mimovládneho think-tanku, poznamenal, že Poľsko a Maďarsko zaznamenali na začiatku transformácie po roku 1989 malý pokrok, keďže malé podniky boli tolerované aj za socializmu. Medzitým má Česká republika výhodu vyššej kvality vzdelávania, priemyselných tradícií a lepšej infraštruktúry.

Slovenská ekonomika zaznamenala v rokoch 2002 až 2008 drastický skok.

„Podnikavosť ľudí, snaha poskytovať služby a tovary a zarábať peniaze pri tom, dokázali najmä v 90. rokoch prekonať nepriazeň politických zásahov,“ povedala Orana pre The Slovak Spectator.

Napriek stratám v procese privatizácie sa Slovensku podarilo prekonať bolesť z návratu k trhovej ekonomike. Súkromný sektor dnes dominuje ekonomike a vytvára základné hodnoty pre spotrebiteľský aj verejný sektor. Analytik poznamenal, že ľudia na Slovensku už nemusia riešiť nedostatok tovarov či služieb, zvýšila sa ich kúpyschopnosť a štatistická miera chudoby je jedna z najnižších v Európskej únii.

„Vyššia kvalita života sa premietla do zvýšenej priemernej dĺžky života, ktorá počas minulého režimu stagnovala,“ povedal Orana.

divoké roky