Inflácia v eurozóne klesá, no tlak na ceny pretrváva

Ako sa zima blíži ku koncu, miera inflácie v Európe minulý mesiac klesla, uviedla Európska komisia spomínané vo štvrtok, aj keď rástli obavy, že tvrdohlavo vysoké sadzby by mohli tlačiť na centrálnych bankárov, aby pokračovali vo zvyšovaní úrokových sadzieb.

Spotrebiteľské ceny v 20 krajinách, ktoré používajú euro ako svoju menu, vzrástli medziročne o 8,5 % percent vo februári, čo je mierny pokles z januárovej sadzby 8,6 percenta. Od októbrového maxima na úrovni 10,6 percenta sa sadzby medziročne znížili.

Niektoré z najväčších ekonomík však vykázali znepokojujúce nárasty a jadrová inflácia – opatrenie, ktoré vylučuje volatilnejšie kategórie, ako sú potraviny a energia – vzrástla vo februári na rekordných 5,6 percenta z 5,3 percenta.

Vo Francúzsku dosiahla inflácia vo februári 7,2 percenta, čo je najvyššia úroveň za viac ako dve desaťročia, zatiaľ čo v Španielsku inflácia rástla ročným tempom 6,1 percenta. Nemecko, najväčšia európska ekonomika, oznámilo, že ročná miera vzrástla na 9,3 %.

Nepriaznivé ekonomické vyhliadky pre Európu, ktoré sa predpovedajú na jeseň minulého roka, sa dramaticky zlepšili. Ukázalo sa, že obavy z hlbokej recesie boli prehnané. Závratné ceny energií čiastočne klesli vďaka relatívne teplým zimám a úsiliu o zachovanie. Cesta je stále hrboľatá.

Ceny potravín sú stále vysoké. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, dvoma významnými zdrojmi energie a poľnohospodárstva, spôsobila zoštíhlenie globálne zásobovanie potravinami Výroba hnojív je narušená. Neistota, či Rusko bude naďalej dodržiavať dohodu o zmiernení blokády ukrajinských prístavov, zvyšuje obavy o dodávky potravín.

Ničivé suchá v Európe, Číne, Africkom rohu a Spojených štátoch v dôsledku klimatických zmien tiež prispeli k nižšej úrode a vyšším cenám potravín.

Dokonca aj Belgicko, kde inflácia minulý mesiac klesla na ročnú mieru 5,5 percenta, patrí medzi najnižšie v eurozóne, zaznamenalo rast cien potravín.

READ  Canucks: Päť ofenzívnych plánov, ako byť múdry a trpezlivý v deň D draftu NHL

Infláciu ťahali okrem potravín aj vyššie ceny alkoholu, tabaku a služieb.

Pobaltie pokračovalo na vrchole rebríčka s ročnou mierou inflácie nad 17 %. Nasledovalo Slovensko s 15,5 percentami.

Niektoré z inflačných tlakov možno pripísať ústupu vlád od politík, ako sú cenové kontroly a dotácie, ktoré zmiernili vplyv vyšších cien energií na domácnosti. Vo Francúzsku sa ceny elektriny pre niektorých spotrebiteľov po zmrazení vo februári mohli zvýšiť.

Oživenie čínskej produkcie môže tiež posunúť ceny vyššie. Obrovská výrobná kapacita Číny v kombinácii s jej kľúčovou úlohou v globálnom dodávateľskom reťazci jej dáva významný vplyv na globálnu ekonomiku, napríklad zvýšením dopytu po energii.

Analytici sa však rozchádzajú v názore, či zvýšenie výroby zmierni cenové tlaky rozšírením ponuky, alebo zvýši spotrebiteľské výdavky tým, že konečne sprístupní dlho očakávaný tovar.

Niektorí ekonómovia a tvorcovia politík sledujú jadrovú infláciu obzvlášť pozorne, pretože naznačuje, či inflácia prevláda v širšom hospodárstve.

„Kľúčové je to, čo sa stalo so základnou sadzbou,“ povedala Melanie Debono, hlavná ekonómka pre Európu v Pantheon Macroeconomics. Dodala, že je celkom jasné, že tvorcovia politík ECB, ktorí veria, že úrokové sadzby by mali byť vyššie, „vyzvú na predĺženie série zvyšovaní úrokových sadzieb“.

Spoločnosti pokračovali v prudkom zvyšovaní cien v niektorých odvetviach. „Spoločnosti zvyšovali ceny oveľa rýchlejšie ako v súčasnosti,“ povedala pani Debono a naznačila, že sa snažia chrániť svoje ziskové marže.

Tlak pracujúcich na zvyšovanie miezd by tento rok mohol viesť k zvýšeniu inflácie.

Hoci je inflácia výrazne pod októbrovým vrcholom, stále je výrazne nad 2 % cieľom centrálnej banky. Christine Lagarde, prezidentka Európskej centrálnej banky, povedala: Zvýšenie sadzby o pol bodu Tento mesiac nie je potvrdený. V rozhovoroch pre médiá začiatkom tohto týždňa dodala, že banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, ak to bude potrebné na splnenie inflačných cieľov.

READ  Századvég: Krajiny V4 predstavujú silné národné rámce a podporujú rodiny

Eswar Prasad, profesor obchodnej politiky na Cornell University, povedal, že zvýšenie úrokových sadzieb vyvolalo nevítaný fiškálny tlak na vlády, ktoré už teraz zápasia s obrovskými verejnými dlhmi.

Dodal, že „nedávne údaje o inflácii a potenciálne politické reakcie stlmili vyhliadky rastu v eurozóne na rok 2023, ktoré sa v priebehu roka o niečo zlepšili.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *