Rumuni sa túžia vrátiť do „zlatého veku“ futbalu

Ľanové rovery

Miodrag Bilodidisci bol jedným z najlepších futbalistov svojej generácie v Európe v 80. a 90. rokoch. Bol prvým hráčom, ktorý vyhral Európsky pohár (dnešnú Ligu majstrov) s dvoma rôznymi tímami, oboma z bývalého východného bloku – so Steauou Bukurešť v roku 1986 a s Crvenou Zvezdou Belehrad o päť rokov neskôr.

Za slnečného dňa v polovici novembra sme sa stretli pred budovou Rumunskej futbalovej federácie vedľa Arena Nationala, štadióna s kapacitou 53 000 miest v Bukurešti, kde sa konalo niekoľko zápasov majstrovstiev Európy UEFA vo futbale 2020. Belludici teraz spolupracuje s federácie, hlavne im pomáha pri výbere národného tímu.

Hoci nenávidel komunizmus, Bellodici pripúšťa, že mal svoje dobré stránky a jedným z týchto bodov bola jeho podpora športu. Po páde komunizmu sme sa zbavili komunistov, ktorým záležalo na športe. Rumunsko bolo sprivatizované a demokratizované a bol vytvorený súkromný sektor. Odvtedy ide všetko v športe dolu vodou,“ povzdychne si.

Belludisi niečo z toho pripisuje zmene mentality po konci komunizmu. Napríklad futbal už nie je jedinou zábavou pre Rumunov. Verí však aj tomu, že sa zmenila aj mentalita samotných hráčov. V minulosti sa pokúšali odísť za slušným zárobkom do zahraničia. Navyše, tréneri za komunizmu boli oveľa prísnejší a hráči museli pred zápasmi tráviť dlhé obdobia v kempoch, kde sa sústredili len na futbal.

Viorel Moldovan neznášal tieto tréningové kempy. O osem rokov mladší ako Pelodudesi, a preto nebol súčasťou základnej zostavy, keď Rumunsko podporovalo Hagiho a Pelodudesiho na majstrovstvách sveta v roku 1994, Moldavsko začalo svoju futbalovú kariéru v Gloria Bistrita v Transylvánii – regióne silne ovplyvnenom jeho čas ako súčasť Rakúsko-Uhorska. Tam ľudia sledovali bundesligu a vzorom pre Moldavsko bol slávny útočník Rudi Voller.

„Takto ma volali aj na tréningu,“ spomína Moldavčan na posedenie v reštaurácii na okraji Bukurešti. „Naše ihrisko bolo veľmi zlé, mali sme nekvalitné lopty. Ale boli sme tam a snažili sme sa hrať. Mali sme vášeň pre futbal, nestarali sme sa o peniaze.“

READ  Predstaviteľ EÚ povedal, že Twitter opustil dobrovoľný pakt bloku proti dezinformáciám

Po tom, čo pomohol tímu z rodného mesta získať historicky prvý postup do Premier League, prestúpil do Dinama Bukurešť. „Dynamo bol veľký klub s dobrými fanúšikmi… V Dyname ste museli vyhrať a mohli ste sa cítiť veľmi ambiciózne… Nová generácia je iná ako naša, má iné šance. Nemyslí len na futbal, myslia na iné veci.“

V mladosti si Moldavsko muselo vytrpieť tieto dlhé tréningové kempy, takže keď ho v roku 1995 kúpil švajčiarsky tím Neuchatel Xamax, bral to ako „vyslobodenie“.

„Za Ceausesca to bolo ťažké obdobie, ale potom prišla revolúcia, otvorili sa brány a ja som naozaj chcel odísť z Rumunska a zistiť, či môžem hrať v zahraničí, robiť kariéru a zarábať peniaze. Pretože tu v Rumunsku taká možnosť nebola.“ , ako hovorí.

„Vtedy sme pred zápasom trávili veľa času na sústredeniach, niekedy aj dva týždne, bez rodiny. Nebolo to jednoduché… Vo Švajčiarsku som bol voľný ako vták. Išiel som len na tréning, žiadny problém s peniazmi, dostal som ich na účet v banke a mojou prácou bol len futbal a mohol som byť s rodinou. V Rumunsku bol tréning o kvantite, nie kvalite. Vo Švajčiarsku boli iné metódy. Rumunsko malo sovietske metódy ,“ on hovorí.

Moldavsko cestovalo na MS 1994 ako náhradník a turnaja sa nezúčastnilo. V prvom tíme bola veľká konkurencia: samozrejme Hagi a Belodichi, ale aj Gheorghe Popescu (PSV Eindhoven), Florin Radocio (AC Miláno), Ioan Lupescu (Bayer Leverkusen) a Dan Petrescu (Janov). Všetci sú dnes legendami rumunského futbalu.

„Za mojich čias bolo pre reprezentačného trénera ťažké vybrať si, pretože tam bolo veľa kvalitných hráčov. Veľa dobrých hráčov sa do reprezentácie nedostalo, pretože tam nebolo miesto.“

Tvrdí, že už to tak nie je. „Stačí sa pozrieť na to, kde dnes hrajú naši národní hráči: len pár v piatich najlepších európskych ligách, pár v Taliansku, ale nie pre silné tímy. Mám na starosti veľa hráčov v Bundeslige, vo Francúzsku, v Taliansku.“ , v Španielsku.Nemôžete mať dobrý národný tím, ak nemáte hráčov zo zahraničných líg.

READ  Zázrak na ľade po 42 rokoch

S týmito legendárnymi hráčmi sa Rumunsko v 90. rokoch nezľaklo ani tých najťažších súperov. „Verili sme vo svoje schopnosti. Bolo nám jedno, či hráme s Nemeckom alebo Anglickom, čakali sme na takéto zápasy. Bolo nám jedno, či proti nám stoja veľké hviezdy,“ hovorí.

Do základnej zostavy sa napokon prebojoval Moldavčan. Na MS 1998 zahviezdil v zápase proti Anglicku, keď skóroval a následne prispel k víťaznému gólu z pokutového kopu, ktorý rozhodca nariadil po faule proti nemu od Phila Nevilla.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *