Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvoláva do Paríža stretnutie medzi severom a juhom, aby dohodli najbohatšie a najchudobnejšie krajiny sveta o ambicióznych klimatických cieľoch a prepracovaní medzinárodného finančného systému. Až na to, že sever nie je zobrazený.

Francúzsky summit o novom globálnom finančnom pakte – v diplomatických kruhoch známy aj ako „Macronov summit“ – priťahuje viac ako 40 lídrov do Paríža na rokovania vo štvrtok a piatok s cieľom prispôsobiť globálny finančný systém otepľujúca sa planéta.

Z lídrov G7 sa však zúčastnia iba nemecký kancelár Olaf Scholz a Macron, čo vyvolalo obavy, že podujatie bude viac efektné ako vecné. Okrem francúzsko-nemeckej prítomnosti sa na úrovni EÚ plánujú zúčastniť len lídri Bulharska a Slovenska.

Cieľom samitu je dosiahnuť konsenzus o reforme medzinárodného finančného systému, aby lepšie slúžil potrebám rozvojových krajín, najmä v oblasti boja proti zmene klímy. Akékoľvek reformy by si vyžadovali súhlas bohatých krajín, ktoré nielenže dominujú svetovým finančným inštitúciám, ale sú zodpovedné aj za väčšinu historických emisií. Absencia úrovne ich lídrov musí výrazne ovplyvniť výsledok summitu.

„Keď lídri neprídu napriek tomu, že na to majú príležitosť, robia chybu,“ povedal Najat Vallaud Belkacem, bývalý francúzsky minister a riaditeľ mimovládnej organizácie, ktorá bojuje za odstránenie chudoby. „Dúfam, že prítomní ministri môžu namiesto toho prijať nejaké skutočné záväzky.“

vrch, Spoločne organizované Indiou a BarbadosomA Časť širšieho diplomatického tlaku Macrona na posilnenie vzťahov s rozvíjajúcimi sa alebo rozvojovými krajinami po vojne na Ukrajine a uprostred obáv na Západe z rastúceho vplyvu Číny. Macron tiež dúfa, že sa zúčastní galavečera summit BRICS v auguste v Johannesburgu, čiastočne podnietený snahou odlákať neutrálne krajiny ako Brazília a India z ruskej sféry vplyvu.

Zúčastní sa ho brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva, čínsky premiér Li Qiang a Cyril Ramaphosa z Južnej Afriky, ako aj viac ako 20 afrických lídrov spolu s ministerkou financií USA Janet Yellen a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen.

„Môže dôjsť k nepríjemnej rovnováhe v úrovni zastúpenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami a to bude pre Francúzsko skutočnou výzvou zvládnuť,“ povedal Alex Scott, šéf klimatickej diplomacie v think-tanku E3G.

Summit však podľa nej treba posudzovať podľa jeho výsledkov. Nápady, o ktorých sa diskutuje, siahajú od zdanenia emisií z lodnej dopravy alebo vývozu fosílnych palív až po investovanie väčšieho množstva peňazí do rozvojových bánk a komplexnú reformu.

financovanie opatrení v oblasti klímy

Akékoľvek úsilie o reformu svetových finančných systémov úzko súvisí s globálnym bojom proti zmene klímy.

Macron oznámil svoje plány po klimatickom summite COP27 v Egypte vlani v novembri, kde svetu povedal, že „potrebuje novú finančnú dohodu“ – krok. Povedalo Inšpirovaný jeho stretnutím s premiérkou Barbadosu Miou Motleyovou, ktorá viedla výzvy na finančnú reformu.

Parížsky samit prichádza aj v nadväznosti na rokovania OSN o klíme v Bonne, kde vyjednávači strávili dva týždne hádky Na programe je zástupná vojna o hlavnú zlomovú líniu globálnych klimatických rozhovorov: peniaze.

Rozvinuté krajiny sa v roku 2009 zaviazali, že do roku 2020 budú každoročne získavať 100 miliárd dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy na pomoc chudobným krajinám. V Paríži sa očakáva, že experti oznámia, že táto hranica bola dosiahnutá tento rok – s trojročným oneskorením, čo je oneskorenie, ktoré podkopalo vieru v sľuby bohatých krajín.

Zníženie emisií a príprava krajín na ničivý vplyv globálneho otepľovania si však vyžaduje bilióny dolárov. Na COP27, Vlády Priznávam sa Na dekarbonizáciu globálnej ekonomiky sú potrebné ročné investície vo výške 4 až 6 biliónov USD.

Potreby rozvojových krajín výrazne prevyšujú možnosti financovania, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a ktoré vo veľkej miere prichádzajú vo forme pôžičiek, čím sa zvyšuje ich dlh. To zase narúša ich schopnosť investovať do projektov čistej energie alebo ochranných opatrení, ako sú napríklad morské hrádze.

„Krajiny s nízkymi príjmami vynakladajú päťkrát viac zdrojov na dlhovú službu ako na opatrenia v oblasti klímy,“ povedal Lawrence Tubiana, generálny riaditeľ Európskej nadácie pre klímu a jeden z architektov parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Bohaté krajiny sa zdráhali získať viac peňazí pre rozvojové krajiny, najmä keď inflácia doma rastie a vlády sú pod tlakom, aby znížili úroveň svojho dlhu po štedrých výdavkoch počas pandémie.

To je ďalší dôvod, prečo je potrebná systémová reforma, povedal Avinash Persaud, vyslanec Motley Fool pre klímu. Pomoc to neurobí. Prajeme si, aby to tak bolo, ale nebude. Horíme a topíme sa. Tak na to čakať nebudeme.“

Celosvetové súťaže

Zatiaľ čo pozorovatelia bagatelizujú potenciál prelomových udalostí v Paríži, regulačné orgány chcú dosiahnuť pokrok vo využívaní kapitálu držaného multilaterálnymi rozvojovými bankami na financovanie úsilia v oblasti klímy. Podľa predstaviteľov francúzskej vlády môžu byť Zambii a Ghane ponúknuté aj nové dohody o reštrukturalizácii dlhu.

Zdá sa tiež, že prípravy na Macronov samostatný summit sa urýchlili. Viacerí vládni predstavitelia uviedli, že pozvánky boli odoslané len minulý mesiac. Na konferencii v Bonne sa mnohí vyjednávači a pozorovatelia občianskej spoločnosti sťažovali, že francúzska vláda len týždeň pred summitom zverejnila niekoľko podrobností.

Scott z E3G povedal: „Časová os inscenovania tohto bola trochu ambiciózna a potom to nebolo veľmi dobre zvládnuté.“ Verí však, že nech už bude jeho výsledok akýkoľvek, parížsky summit len ​​prispeje k rastúcej dynamike úsilia o finančnú reformu.

Pre Francúzsko je reforma finančného systému vnímaná aj ako spôsob, ako posilniť Svetovú banku a Medzinárodný menový fond proti rastúcim výzvam Číny a iných rozvíjajúcich sa mocností, ktoré zodpovedajú „francúzsko-americkej agende,“ povedal Michel Duclos, bývalý Francúz. veľvyslanec a poradca v Inštitúte Montaigne.

Povedal, že západné krajiny „hľadajú ponuku, ktorá dáva väčšiu moc rozvíjajúcim sa krajinám, no udrží ich vo vedúcej pozícii“.

Krajiny, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči vplyvom klimatických zmien, však majú vysoké očakávania.

Sarah Jane Ahmed, finančná poradkyňa skupiny ministrov financií V20 zo zraniteľných krajín, uviedla, že samit by mal vytvoriť cestu k „dobrému finančnému systému pre najzraniteľnejších, ktorý umožní opatrenia v oblasti klímy“.

„Ak to neurobíme, budujeme dve oddelené ekonomiky, ktoré budú medzi sebou neustále v rozpore,“ povedala.

Zack Coleman prispel správami z Washingtonu a Giorgio Lyali prispel správami z Paríža. Informovala o tom Zia Wise z Bruselu.