BUKUREŠŤ – Rumunsko a Bulharsko dúfajú, že čoskoro začnú s výstavbou dvoch nových vodných elektrární na rieke Dunaj, napriek rastúcim obavám o ich vplyv na životné prostredie a jadrovú bezpečnosť.

Prvá z dvoch nových staníc bude postavená medzi Turnu Majorelli (Rumunsko) a Nikopol (Bulharsko), zatiaľ čo druhá bude spájať rumunské mesto Calarasi s bulharským mestom Silistra. Kým budú tieto priehrady v prevádzke v nasledujúcich 10 až 15 rokoch**, pridajú sa k 700 priehradám a priehradám, ktoré už boli vybudované pozdĺž Dunaja a jeho prítokov.

Rieka je druhá najdlhšia v Európe a tiahne sa viac ako 2 800 km cez 10 krajín: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajinu a Moldavsko.

Vlády Bulharska a Rumunska podporujú tieto projekty ako prostriedok na posilnenie ich energetickej suverenity prostredníctvom využívania bohatého spoločného zdroja.

„Nastal čas, aby Bulharsko využilo tento prírodný zdroj,“ uvádza na svojej webovej stránke bulharské ministerstvo energetiky. 800 megawattov inštalovaného výkonu, rozdeleného na polovicu s Bulharskom.

No hoci existuje politický konsenzus o napredovaní v týchto projektoch, uskutočniteľnosť vodných elektrární vyvoláva mnohé otázky z environmentálneho hľadiska.

„Dopad na tento úsek hranice bude obrovský. V tejto časti sú stovky ostrovov a majú veľkú hodnotu,“ povedal Ulrich Eichelmann, generálny riaditeľ neziskovej organizácie RiverWatch, ktorá monitoruje zdravie európskych riek. Euronews.

Budovanie priehrad na dne Dunaja by zaplavilo mnohé z týchto ostrovov. „Tieto oblasti sú pravdepodobne poslednými miestami trenia mnohých jeseterov a tiež sleďov. Pre všetky tieto druhy by to bol smrteľný účinok až do Čierneho mora,“ dodal.

Správa o environmentálnej vhodnosti, ktorá hodnotí energetickú stratégiu Rumunska na roky 2019 – 2030 a do ktorej bol pôvodne zahrnutý projekt Turnu Majorelle-Nikopol, vyvolala obavy z dvoch veľkých chránených oblastí sústavy Natura 2000, cez ktoré bude stanica prechádzať: Corabia-Turnu Majorelle a Sohia.

Tieto oblasti sú ekologicky významné, pretože sa v nich nachádzajú životne dôležité prírodné a poloprírodné biotopy vrátane lesov z mäkkého dreva, vŕb a topoľov. Táto oblasť slúži aj ako hniezdisko pre druhy zahrnuté v smernici EÚ o vtákoch, ako sú ďatle, volavky žlté a volavky veľké.

Potenciálne škody siahajú ďaleko za tieto chránené územia, keďže nižšie položená krajina je vystavená riziku výraznej premeny v dôsledku účinkov vodných elektrární. „Keď tečúca voda bude mať menej sedimentov, ktoré priehrada zadrží, spustí sa proces pobrežnej erózie, ktorá zasiahne deltu a Čierne more s ďalšími dôsledkami pre ich ekosystémy a biodiverzitu,“ Camilia Ionescu, referentka WWF pre sladkú vodu Rumunsko. Pre Euronews to povedal projektový manažér.

Dunajská delta, zbavená sedimentov z Dunaja a zaplavená Čiernym morom, čelí bezprostrednému zničeniu. Delta, druhá najväčšia v Európe, je považovaná za jednu z najlepšie zachovaných na kontinente a je chrbtovou kosťou biodiverzity s bohatými biotopmi, flórou a faunou.

Znížený prietok vody by mohol ohroziť aj jadrovú elektráreň Cernavuda v Rumunsku, ktorá sa nachádza po prúde od dvoch navrhovaných vodných elektrární.

Jadrový areál závisí od vôd Dunaja pri chladení jeho reaktorov. S plánmi na výstavbu dvoch nových reaktorov sa očakáva nárast potreby vody v elektrárni. Nedostatočné zásoby môžu zvýšiť riziko nehôd alebo zastaviť prevádzku.

Napokon, tieto dva projekty by tiež mohli byť v konflikte s inými projektmi, ktoré sa už hodnotia.

„Medzi Rumunskom a Bulharskom už existuje projekt s názvom Fast Danube, ktorý má dokončenú štúdiu uskutočniteľnosti a hľadá riešenia na zlepšenie plavby na Dunaji,“ vysvetlil Ionescu z WWF Rumunsko.

„Je to boj, ak na jednej strane hovoríme o hydrotechnických riešeniach na zlepšenie plavby, zatiaľ čo na druhej strane investujeme do štúdií na rozvoj vodných elektrární,“ povedala, pretože takéto elektrárne môžu byť značne narušené. . Riečna navigácia pre lode.

Pre aktivistov má Európska únia zohrávať kľúčovú úlohu, keďže obe krajiny dúfajú, že na tieto projekty získajú prostriedky EÚ.

Bulharsko začlenilo vodnú energiu do svojej strategickej vízie pre rozvoj trvalo udržateľného energetického sektora v januári tohto roku, pričom vyjadrilo svoj zámer vybudovať „870 megawattov novej kapacity vodnej energie do roku 2030“, čo presne zodpovedá odhadovanej kapacite vodnej elektrárne Turnu Majorelli-Nikopol.

Organizácia Greenpeace Bulharsko začala kvôli dokumentu žalobu proti vláde s odvolaním sa na nedostatok verejnej konzultácie a komplexného environmentálneho hodnotenia, ktoré sú typickými predpokladmi. Súd zamietol právnu námietku a rozhodol, že dokument nie je vo verejnom záujme, pretože nie je záväzný.

„Máme dojem, že ho rýchlo pripravili, aby zdôvodnili opätovné prerokovanie Národného plánu obnovy a odolnosti, keďže bol zverejnený presne v čase, keď chcel Parlament hlasovať o opätovnom prerokovaní plánu a neznižovaní našich emisií CO2.“ Pre Euronews to povedala Antonova, riaditeľka Greenpeace Bulharsko.

Nástroj Recovery and Resilience Facility (RRF) je fond v hodnote 800 miliárd EUR zriadený Európskou úniou na podporu ekonomiky bloku zasiahnutého COVID-19, ktorý sa zameriava na investície do zeleného a digitálneho priemyslu.

Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ sa na vodné elektrárne vezmú financie. Len elektráreň Torno Majorelli-Nicopol v roku 2018 mala stáť viac ako 2 miliardy eur, no vzhľadom na súčasnú mieru inflácie budú náklady pravdepodobne oveľa vyššie.

Rumunský minister energetiky spomenul potenciálne možnosti na európskej úrovni vrátane modernizačného fondu a fondov pre cezhraničnú spoluprácu.

„Nemyslíme si, že to dokážu s národným financovaním obnovy a odolnosti. Budú musieť získať prísny súhlas pre tieto fondy EÚ,“ povedala Antonova z Greenpeace Bulharsko.

Dodala: „Európska únia môže zohrať hlavnú úlohu pri uľahčovaní týchto typov operácií, aby členské štáty nevstupovali do mega projektov bez toho, aby skutočne zvážili ich realizovateľnosť a udržateľnosť, a nie kvôli prísľubom investorom.“

Zdá sa však, že miestni obyvatelia sú z vodných elektrární nadšení napriek tomu, že si uvedomujú ich vplyv na životné prostredie.

„Tento projekt zabezpečí platy a dane pre miestne rozpočty, čo bude úžasné,“ povedala pre Euronews obyvateľka Torno Majorelli Angela Dupree, ktorá vedie neziskovú organizáciu pre miestny rozvoj. Bola stavebnou učňovkou, keď rozbehla prvú verziu projektu v posledných rokoch 2019. Komunizmus, ale nikdy nebol dokončený.

Tento typ projektu môže vdýchnuť nový život starému mestu s obmedzenými možnosťami pre mladých ľudí

miest. „Takéto rozsiahle úsilie by si vyžadovalo veľa špecialistov,“ povedala. „Fungoval by tam obrovský aparát.“ Euronews