Keď bol najdlhšie slúžiaci premiér Slovenska v roku 2018 nútený odstúpiť z funkcie po najväčších masových protestoch od čias komunizmu, usmial sa a sľúbil, že sa vráti. Málokto ho však bral vážne.
Robert Fico videl, že jeho najbližší spojenci zlyhali pri zakladaní novej strany, prokurátori sa ho a jeho spolupracovníkov snažili dostať za mreže za údajnú korupciu a jeho strana SMER sa v prieskumoch prepadla na rekordne nízku úroveň. Reakcia na vojnu na Ukrajine však vytvorila cestu späť k moci, ktorá ešte viac preverí schopnosť EÚ zostať jednotná tvárou v tvár ruskému nepriateľstvu, a to ešte viac po nedávnom spore medzi Poľskom a Kyjevom.
Slováci by mali voliť 30. septembra v tesných voľbách a Fico sa chopil obáv z dôsledkov konfliktu. V krajine s 5,4 milióna obyvateľov, ktorá je najviac proruská v regióne, sa zaviazal ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine, označil slovenského prezidenta za „amerického agenta“ a je proti členstvu svojho vojnou zničeného suseda v NATO.
„FICO nemá problém prekročiť červené čiary,“ povedal Boris Zala, spoluzakladateľ Smir, ktorý teraz pracuje na strategických dokumentoch na Progressive Research Forum v Bratislave. „Urobí čokoľvek, aby získal viac hlasov.“
Slovensko, člen 27-člennej Európskej únie, eurozóny a NATO, je politicky dôležité. Je tiež zovretý medzi Maďarskom, ktoré vedie vodca obštrukcií Viktora Orbána, a Poľskom, ktorého vládnuca nacionalistická strana Právo a spravodlivosť má za cieľ vyhrať tretie voľby za sebou, ktoré sa budú konať 15. októbra.
Tieto tri krajiny rozhnevali Kyjev tým, že presadzovali predĺženie zákazu dovozu obilia z Ukrajiny na ochranu jeho farmárov, o čom Fico minulý týždeň povedal, že bude pokračovať, ak získa moc. Poľský premiér Mateusz Morawiecki eskaloval spor vyhlásením, že jeho krajina zastavila dodávky zbraní na Ukrajinu predtým, ako vládni predstavitelia tieto vyhlásenia stiahli.
Slovensko vo všeobecnosti od ruskej invázie vo februári 2022 neochvejne podporuje Ukrajinu, aj keď postupné prieskumy ukazujú, že viac ako polovica Slovákov viní z vojny Západ alebo Ukrajinu.
Krajina stále posiela zbrane na východ, hostí viac ako 100 000 ukrajinských utečencov a podporuje všetky sankcie voči Rusku, aj keď tento krok mal priamy vplyv na jeho dodávky energie.
Situáciu by mohol rýchlo zmeniť návrat 59-ročného Fica, ktorý vzbudil pochybnosti o spolupráci Slovenska s NATO vzhľadom na jeho ostrú kritiku aliancie a Spojených štátov. Podporí to aj návrat Orbána, ktorý je proti sankciám a dodávkam zbraní.
Fico nebol pre Európu vždy divokou kartou. Pod jeho vedením vstúpilo Slovensko do eura v roku 2009 a jeho ekonomiku poháňal automobilový priemysel, vďaka ktorému sa krajina v prepočte na obyvateľa zaradila medzi najväčších svetových výrobcov áut. Za spojenca považoval aj bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.
Otázkou je, či sa pri ďalšej inkarnácii jeho premiérskej funkcie vráti k tomu, aké bolo Slovensko v európskej divočine, najmä preto, že na zostavenie väčšinovej vlády bude možno musieť zaviesť krajnú pravicu.
„Ficove ciele podnietia nesúhlas a nesúhlas v zahraničí, čo môže viesť k izolácii Slovenska,“ povedal Grigorij Mesznikov, šéf Inštitútu pre verejné otázky, think-tanku, ktorý politiku v krajine sleduje už viac ako 30 rokov. Povedal, že kým bude ešte v EÚ, posunie Slovensko „mimo európsky mainstream“.
Víťazstvo nie je hotová vec. Samir má v prieskumoch podporu okolo 20 %, čo mu dáva trojpercentný náskok pred jeho hlavným rivalom, Pokrokovou stranou Slovenska vedenou Michalom Simicom. Toto rozpätie sa postupne zužovalo – v roztrieštenej politickej scéne, kde budú malé strany nakoniec zohrávať úlohu kráľa – z piatich bodov v marci.
Po rozpade Československa v roku 1993 sa Slovensko spočiatku oddelilo od zvyšku regiónu. Prvé postkomunistické vlády ignorovali princípy právneho štátu a zabránili vstupu krajiny do NATO v roku 1999 spolu s Poľskom, Maďarskom a Českou republikou. Vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová označila národ za európsku „čiernu dieru“.
V tom čase mal Fico niečo po tridsiatke a zjednotil stredoľavú stranu v snahe prevziať moc, pričom si získal prívržencov vášnivými prejavmi o boji proti korupcii a podpore integrácie do EÚ. Jeho strana SMER vyhrala prvé parlamentné voľby v roku 2006. Jeho popularita vyvrcholila na 44 % v roku 2012, keď sa zaviazal dať viac peňazí znevýhodneným.
Fico, inšpirovaný Orbánovou schopnosťou zmeniť svoju rétoriku, aby sa udržal pri moci, začal ustupovať od káuz, ktoré kedysi podporoval. On a jeho strana čelili aj obvineniam, že umožnili rozkvet korupcie, ktorá vyvrcholila v roku 2018 vraždou mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Fico sa stal tvárou tejto verejnej nespokojnosti a po tlaku koaličných partnerov odstúpil. V rozhovore pre Bloomberg v apríli povedal, že bol obetným baránkom a že okamžite vedel, že vražda, „ktorá nemá nič spoločné so Samirom, bude zneužitá“.
Nastupujúce vlády sa na neho a jeho najbližších spojencov zamerali obvineniami z korupcie. V súvisiacich prípadoch boli odsúdené desiatky vysokých policajných dôstojníkov, spravodajských agentov a bývalých funkcionárov.
Fico obvinenia, že jeho strana presadzovala mafiánsky štát, odmietol a označil ich za „vymyslené a smiešne“. Ale táto téma sa stala hlavnou témou volieb v roku 2020, prvých za 14 rokov, ktoré Fico prehral.
Keď Ficova popularita klesla na dno, znovu sa objavil a stal sa hlasom proti všetkému, od blokovania koronavírusov a vakcín až po imigráciu a zelenú politiku. Podobne ako Orbán útočí na EÚ ako na nesúhlasný hlas v rámci bloku, namiesto toho, aby z neho vyviedol svoju krajinu.
„Fico sa určite zmenil,“ povedal Béla Bujar, bývalý líder koaličnej strany, ktorý bol súčasťou administratívy Smeru v rokoch 2016 až 2020. „Keď vás prenasledujú, zmeníte sa.“
Práve podpora Slovenska Ukrajine proti invázii Vladimira Putina ma politicky najviac oslovila. Fico, ktorý v roku 2018 schválil nákup stíhačiek F-16 zo Spojených štátov, sa zaujímal najmä o partnerov krajiny v NATO. Nemecké sily prichádzajúce na Slovensko prirovnal k Wehrmachtu v nacistickej ére.
Lobos Blaha, podpredseda Šmíra, minulý mesiac nadchol davy na straníckej akcii slovami: „Vojna a fašizmus vždy prichádzali zo Západu, sloboda a mier z Východu.“
Prieskumy verejnej mienky ukazujú pokles podpory Slovenska pre členstvo v EÚ a NATO. Diplomati sídliaci v Bratislave kritizovali Samira za opakované šírenie zavádzajúcich informácií o ruskej invázii. Jednou z Ficových metafor je podobne ako Orbán, že miliardársky filantrop George Soros zasahuje do slovenskej politiky a liberálni oponenti slúžia cudzím záujmom.
„Nechcem zásobovať Ukrajinu smrtiacimi zbraňami len preto, aby mala dobrý imidž medzi západnými krajinami,“ povedal Fico v aprílovom rozhovore v Bratislave. „Je nelogické veriť, že sa Rusko stiahne z Krymu. Tento prístup Západu v určitom okamihu zničí Ukrajinu.“
Samir sa zotavil natoľko, že Ficovi s podporou menších skupín vrátil cestu do premiérskeho kresla. Vo funkcii bude už štvrtýkrát. Jeho hlavný rival Simica bude potrebovať spoluprácu aj z iných strán, ak sa mu podarí narušiť prieskumy a bude prvý. Vyzýval Slovákov, aby si Vico román nekupovali. Tento mesiac uviedol, že možnosť zostavenia vlády s extrémistickými stranami predstavuje pre Slovensko nebezpečenstvo.
V skutočnosti môže byť ťažké Fico zastaviť, tvrdí jeho bývalý spojenec Zala: „Šíri konšpiračné teórie bez akýchkoľvek obmedzení a dokáže ich využiť vo svoj prospech.“
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“
