Priehrada postavená pre vodnú elektráreň neďaleko Bratislavy spôsobuje vážne škody na ekosystéme v neďalekej záplavovej oblasti, ktorá je teraz zbavená vody, tvrdia ekológovia. Vodná nádrž Gabčíkovo, ktorá sa nachádza 50 kilometrov južne od hlavného mesta Slovenska, začala svoju činnosť v roku 1992. Je predmetom diskusií o jej energetických výhodách a škodách, ktoré spôsobuje prírodnému prostrediu.

Ekológovia už dlho tvrdia, že ekosystém v tejto časti druhej najdlhšej európskej rieky je ohrozený ľudskou činnosťou. Koncom augusta zaznamenal Dunaj v oblasti pri Gabčíkove výrazný pokles hladín.

Zvýšený prietok vody cez priehradu priniesol výhody miestnemu poľnohospodárstvu a výrobe elektriny – nie však ekosystému. Namiesto toho, aby vtekal do koryta Dunaja a poskytoval tak potrebnú vodu pre životné prostredie regiónu, je tok určený pre vodnú elektráreň Gabčíkovo po prúde.

„Vždy sme mali dôležité toky, kde tečie voda,“ povedala pre CGTN Katarína Holubová, riaditeľka štátneho Výskumného ústavu vodného hospodárstva. „Teraz v celej oblasti nemáme žiadny potok s tečúcou vodou.“

Voda odvedená mimo hlavného toku Dunaja nebude v elektrárni Gabčíkovo vyrábať elektrinu, a preto sa považuje za odpad. V Dobrohošti, desiatky kilometrov proti prúdu, však bariéra bráni veľkej časti vody vtekať do veľkej časti jemného ekosystému rieky.

Čítaj viac

Zápas Zhang Zhilei sledovalo 60 miliónov ľudí

Türkiye zvyšuje úrokové sadzby na 30 percent

Turisti sa hrnú na Slovensko za lacnou dovolenkou

Na zníženie strát a využitie vody vypúšťanej z Dunaja do jeho prítokov postavili úrady malú vodnú elektráreň priamo za hrádzou. Problém je v tom, že elektráreň dokáže za sekundu spotrebovať len asi 25 metrov kubických vody, ktorá potom tečie do záplavového územia.

V reakcii na to sa úrady rozhodli obmedziť prietok cez bariéru do malej stanice, aby sa zabránilo plytvaniu vodou. Zároveň však ekosystém potrebuje prúdenie vody s niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou.

Iróniou je, že malú fabriku vlastní štát, ktorý je zodpovedný aj za environmentálnu politiku.

Ale nielen nedostatok vody ničí tento ekosystém. Dron letiaci nad oblasťou ukazuje krásny, svieži les v blízkosti. Bližší pohľad odhalí, že les je celý vytvorený človekom.

Aby sa vysadili tisíce topoľov na použitie v drevárskom priemysle, boli odstránené pôvodné stromy a rastlinné druhy. To má zničujúci účinok, povedal Andre Somura zo Štátnej správy ochrany prírody.

„Celý ekosystém sa zhoršuje. Hladina podzemnej vody klesá. Na niektorých miestach začínajú vysychať lesy,“ povedal Somura pre CGTN. „Nie sú tu ohrozené len jednotlivé druhy, ale celý bióm lužného lesa.“ Celý riečny ekosystém degraduje.“

účasť na Storyboard: Týždenný bulletin Každý piatok vám prinášame to najlepšie z CGTN