Robert Fico 1. októbra porazil v slovenských parlamentných voľbách troch doterajších premiérov a 11. októbra sa dohodol na vytvorení koalície, ktorá vytvorí budúcu slovenskú vládu (EURACTIV1. októbra; euronovinky, 11. októbra). Očakávalo sa, že Fico, bývalý slovenský premiér, dosiahne malý úspech od predčasných volebných prieskumov až po konečné exit polly. Mnohí Slováci ho pre jeho kontroverznú minulosť považovali za nezvoliteľného. Zdá sa, že jeho krajne ľavicová strana, ktorá má korene v komunistickom systéme, Trend-sociálna demokracia, má obmedzenú schopnosť vytvárať koalície. Napriek všetkému SMER získal väčšinu hlasov a Ficovi sa podarilo postaviť vládnucu zostavu, ktorá by tvorila väčšinu v Národnej rade SR. Ak nedôjde k nezvyčajnému zvratu udalostí, Fico začne svoje tretie funkčné obdobie vo funkcii premiéra do konca októbra 2023.

Len pred piatimi rokmi bol Fico zapletený do vraždy novinára Jána Kuciaka (Balkánsky pohľad5. augusta 2020). Novinára a jeho snúbenicu zastrelili v ich dome po tom, čo Kuciak prezradil, že členovia SMERu boli zapojení do daňových podvodov a sprenevery s talianskou mafiou. Fico bol nútený odstúpiť po týždňoch intenzívnych protestov. Zdá sa, že jeho politická kariéra sa skončila.

Ficovo znovuzvolenie poukazuje na politické otrasy, ktoré v posledných mesiacoch sužujú slovenský politický systém. Posledná politická kríza na Slovensku sa začala v decembri 2022, keď sa rozpadla nestabilná štvorkoalícia na čele s vtedajším premiérom Edvardom Hegerom, čo viedlo k vysloveniu nedôvery vláde. Ako je typické pre silne polarizovanú slovenskú spoločnosť, vládna koalícia bola rozdelená v názoroch jednotlivých strán na Rusko. Rastúce náklady na energie a inflácia ešte viac podnietili rozdiely v smerovaní slovenskej zahraničnej politiky. Vládny umieračik napokon zaznel po sérii rezignácií ministrov a správ, že súkromná spoločnosť vtedajšieho ministra poľnohospodárstva Jana Miecowského dostala viac ako 1,4 milióna eur (1,47 milióna dolárov) na dotáciách od Miecowského kolegu z ministerstva životného prostredia (Deutsche Welle15. decembra 2022).

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v máji 2023 vymenovala za dočasného šéfa vlády na zabezpečenie systému viceguvernéra Národnej banky Udovita Udura. To ale neupokojilo politickú situáciu, keďže nikým nevolená technokratická vláda postrádala väčšiu legitimitu ako Hegerova vláda. Slovenskí konzervatívci obvinili sociálnu liberálku Čaputovú z podnecovania „progresívneho prevratu“ (Osw.waw.pl, 16. mája). Samotný Ódor bol nominálne centrista, ale niekoľko prominentných vládnych ministrov bolo vnímaných ako navonok pokrokových. V júni 2023 parlament odsúdil úradnícku vládu vyslovením nedôvery a vyzval na predčasné voľby (Spectator.sme.sk, 15. júna). To, že niektorí na Slovensku vítajú ideologicky rozkolísanú koalíciu SMER ako stabilizačnú silu v Národnej rade, dokazuje hĺbku krízy vo vládnutí a prečo bola Ficova voľba možná.

Fico sa mohol po takmer roku politickej dysfunkcie vrátiť do politickej sféry. Voličom sľúbil politickú stabilitu, ktorú poskytol počas predchádzajúcich dvoch funkčných období premiéra (HOOnline.Corona, 30. septembra). Fico dokonca hral na nostalgiu starších voličov po istote bývalého komunistického režimu a svojou pronacionalistickou rétorikou sa snažil spojiť s krajne pravicovými voličmi.Winohradská 129. mája).

Ficova volebná stratégia za týchto okolností fungovala bravúrne. Vedel, že pre mnohých slovenských voličov je to neudržateľná voľba. Fico a jeho tím sa zamerali na prilákanie voličov z menej politicky aktívnej demografie. Navyše, politická opozícia bola tak rozdelená, že SMER vyhral voľby so ziskom necelých 23 % z celkového počtu hlasov (Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda2. októbra).

Fico oslovil voličov zo znevýhodnených oblastí presadzovaním progresívnej ekonomickej politiky. Tieto politiky zahŕňali špeciálne bankové dane, cenové kontroly a štedré výdavky na sociálne zabezpečenie. Svoju ľavicovú domácu hospodársku politiku spojil s protiamerickými a protieurópskymi zahraničnopolitickými výhľadmi (Balkánsky pohľad, 22. augusta). Fico očiernil politických oponentov tým, že ich obvinil, že sú bábkami americkej vlády alebo že dostávajú financie od maďarsko-amerického finančníka Georgea Sorosa. Stručne povedané, Fico zaviedol dvojstupňovú stratégiu znižovania dôvery v demokratické inštitúcie a následného zhromažďovania hlasov nespokojných a protirežimných voličov.

Dôvera v demokratický systém Slovenska bola pred voľbami na historickom minime (Aktuality.SK, 22. septembra). Len dva dni pred voľbami riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin presadzoval nepodložené obvinenie, že americká rozviedka plánovala „zmanipulovať“ slovenské voľby proti SMERu na čele s Robertom Ficom.Hlavné Správa.SK2. októbra)

Niektorí na Slovensku spochybňujú výsledky volieb a tvrdia, že ruské zasahovanie. V znepokojujúcom obvinení bývalý slovenský minister obrany Jaroslav Ney prezradil, že ruská rozviedka vyplácala peniaze slovenským občanom na ovplyvnenie volieb v prospech SMERu (realizmus.Corona, 5. júna). Tesne pred voľbami Peter Dubuche, šéfredaktor časopisu Infosecurity.skTvrdil, že „dezinformačný ekosystém na Slovensku teraz dosahuje svoj vrchol“ (euronovinky, 29. septembra). Hoci nie je známe, kto túto propagandu priamo sponzoroval, zdá sa, že mala významný vplyv na voľby.

Slovenskú mediálnu scénu zaplavili pred voľbami dezinformácie z domova i zo zahraničia. Jednou taktikou bolo použitie falošných zvukových „únikov“ namierených proti najvýraznejšiemu protikandidátovi Smeru, Michalovi Šimekovi, šéfovi Pokrokovej strany Slovenska. Na jednej z takýchto nahrávok Šimečka hovorí, že jednou z jeho hlavných iniciatív je zvýšenie cien piva až o 100 percent, aby sa znížil alkoholizmus v krajine (HOOnline.Corona, 27. septembra). Ďalší široko rozšírený zvukový klip napodobňuje uniknutý telefonát medzi “Šimečkom” a novinárom z Bratislavy. Šimečkov syntetický hlas sa ozýva stratégiou, ako zmanipulovať voľby tým, že zaplatí rómskej menšine, aby mu hlasovala (Falošný, realizmus.Corona, 3. októbra). Obe vyrobené audionahrávky sa úspešne prehrávali na divíziách v rámci slovenskej spoločnosti.

Prieskumníkom a pozorovateľom volieb ušlo, že Fico môže prekvitať v politickej kríze, keď klesá dôvera verejnosti. V prieskume z mája 2023 sa 53 % respondentov domnievalo, že voľby budú podvodné (realizmus.Corona, 26. mája). Ruská rozviedka zarobila na týchto náladách zverejnením falošného dokumentu, v ktorom sa uvádzalo, že americká rozviedka plánuje napraviť voľby v Shemekov prospech. Napriek tomu, že slovenský zákon zakazuje viesť kampaň 48 hodín pred začiatkom hlasovania, slovenskí voliči boli v deň volieb bombardovaní ďalšími dezinformáciami z Ruska a iných neznámych zdrojov.

Aj keď sú to bizarné, dezinformácie o Simičke a ďalších opozičných lídroch pravdepodobne viedli niektorých slovenských voličov k tomu, aby odmietli pravdivosť obvinení voči samotnému Ficovi. V tomto kontexte nie sú tvrdenia o prepojení SMERu na taliansku mafiu o nič dôveryhodnejšie ako tvrdenia o tom, že Čaputová dostáva zákazky zo Spojených štátov. Fico a jeho tím si uvedomili, že zo smeráckej súťaže nikto nevyjde bezchybný. Ficova schopnosť diktovať tón volieb bola kľúčová pre jeho úspech stať sa opäť predsedom slovenskej vlády.