Čo vás čaká vo funkcii štátneho ministra?
Vo vysokej politike som len krátko, preto ku všetkému pristupujem s patričnou diskrétnosťou a pokorou, ale aj s istou dávkou dravosti. Vnímam to ako príležitosť vrátiť našej krajine aspoň časť toho, čo dala mne. Zároveň je pre mňa výzvou využiť všetky moje doterajšie vedomosti a zručnosti pre neustály rozvoj Slovenskej republiky. Všetky skúsenosti, odhodlanie a schopnosť prijať zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré smerujú k náprave chýb predchádzajúcich vlád počas pandémie a energetickej krízy, musia byť v rovnováhe s pokorou, ktorá je potrebná na ich uvedenie do praxe.

Vláda ako aj HLAS-SD, ktorej ste členom, uprednostňujú okrem iného stabilitu cien energií pre domácnosti, priemysel aj verejný sektor. Je vôbec možné tieto ceny v súčasnej geopolitickej situácii stabilizovať a ak áno, akým mechanizmom?
Dovoľte mi odpovedať na ďalšiu otázku – Dá sa veriť, že súčasná štruktúra nášho národného hospodárstva môže fungovať bez adekvátnych cien energií a ich stabilných dodávok? Domnievam sa, že stabilita cien a ponuky je jednou zo základných požiadaviek na udržanie skutočného rastu nášho HDP, čím sa zvýši životná úroveň našich ľudí. Energetická problematika je preto jedným z dominantných bodov programového vyhlásenia vlády, ako aj volebného programu HLAS-SD. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie sociálne a ekonomicky spravodlivého prechodu cien energií je správne načasovanie. Preto aj naďalej veľmi jasne hovoríme, že v krátkodobom horizonte musíme dosiahnuť stabilné ceny pokračovaním našich vládnych podporných programov, v strednodobom horizonte musíme spustiť programy, ktoré podporia zvýšenú energetickú účinnosť, a z dlhodobého hľadiska vytvoriť podmienky potrebné na zvýšenie miestnej kapacity na výrobu elektriny a zároveň úplne elektrifikovať náš priemysel a domácnosti. Všetky tieto programy sa musia rozvíjať postupne a prirodzene a zároveň nesmú ohrozovať životnú úroveň našich rodín, znižovať schopnosť verejnej správy poskytovať verejné služby a ohrozovať konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Modernizácia a udržateľnosť slovenského priemyslu patria medzi aktuálne témy. Aké kroky pripravuje ministerstvo v tejto súvislosti?
Slovenský priemysel je veľmi hladný po efektívnej podpore zo strany štátu vo svojich transformačných procesoch. Na obnovenie výroby a jej uvedenie na predkrízovú úroveň je potrebné využiť financovanie, ktoré ministerstvu následne umožní realizovať všetky potrebné investície na dekarbonizáciu. Všetka investičná pomoc z európskych a národných programov by mala byť špecificky zameraná na podporu nových efektívnych technológií vo výrobnom procese, ktoré znížia spotrebu energie a emisie, alebo podporia využívanie vodíka a biomasy v priemyselných výrobných procesoch. Ďalšou veľkou témou je implementácia princípov obehového hospodárstva na zníženie dopytu po materiáloch v priemysle, zvýšenie izolácie a skladovania vodíka a zvýšenie produkcie s väčšou pridanou hodnotou. Usilovne pracujeme na procesoch, ktoré čoskoro spustíme na katedre ekonomiky, aby sme vytvorili dlhodobú stratégiu rozvoja slovenského priemyslu.

S ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou pred stretnutím s americkým veľvyslancom Gautamom A. Pozrite sa na nás

Ekonomický rast ide ruka v ruke so zmenami v štruktúre trhu práce – aký je váš cieľ v tejto oblasti a čím chcete tieto zmeny iniciovať?
V prvom rade musíme zabezpečiť, aby nám ľudské zdroje neutekali do zahraničia. Študenti na všetkých stupňoch vzdelávania musia veriť v silu národného hospodárstva. Musia sa čo najskôr pripojiť k pracovnej sile, čím sa eliminuje potreba postgraduálneho vzdelávania. Mladí ľudia by mali vedieť, že po ukončení štúdia budú mať dobrú prácu a budú dostatočne kvalifikovaní na to, aby poskytovali kvalifikované zamestnanie. Inými slovami, počas štúdia by mali nadobudnúť určitú sebadôveru v prácu, namiesto toho, aby mali pocit, že za dobrou životnou úrovňou musia cestovať stovky či tisíce kilometrov. Preto sme od prvého dňa pracovali na tom, aby sa duálne vzdelávanie stalo nielen možnosťou, ale aj nosným prvkom pre celé stredné a vysoké odborné vzdelávanie. Našou ambíciou je definitívne skoncovať s takzvaným „administratívnym delením“ a riadne začať konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva a ministerstvom práce. Preto sme všetci živo diskutovali o tom, ako prispôsobiť vzdelávacie procesy aktuálnym očakávaniam zamestnávateľov a modernému trhu práce. Čelíme vážnym výzvam vo veciach, ako sú strategické priame zahraničné investície v oblastiach, ako je automobilový priemysel, ale tiež čelíme rastúcej potrebe nových absolventov v oblastiach, ako je jadrová energetika – a keďže chceme dekarbonizovať našu ekonomiku, budeme nevyhnutne potrebovať nové uhlíkové rezervy. . Elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov a jadrová energia je určite jednou z nich. Zároveň nesmieme zanedbávať legálne prisťahovalectvo, najmä pokiaľ ide o demografický vývoj Slovenskej republiky. Preto chceme pristúpiť aj k legislatívnym zmenám, aby legálni imigranti najmä z krajín, ktoré sú nám kultúrne a jazykovo blízke, mali možnosť čo najrýchlejšie si nájsť prácu.

Aké problémy momentálne najviac trápia slovenskú ekonomiku?
Slovensko je chronicky podfinancovaná krajina, ktorá tento deficit, podobne ako ostatné postkomunistické krajiny, dorovnáva okrem iného aj priamymi zahraničnými investíciami. Na rozdiel od vyspelejších krajín nedokážeme popri priamych zahraničných investíciách a importe znalostí prilákať aj samotnú výskumno-vývojovú základňu, ktorá nielenže zvýši produkciu s pridanou hodnotou, ale zvýši tlak aj na akademický sektor. priestor na ďalšie zosúladenie svojho úsilia s praktickými požiadavkami. Ak sa pýtate, čo znamená slovné spojenie „najbolestivejší kamienok v topánke“, tak je to intenzita a kvalita miestnych kreatívnych procesov.

Ste veľmi aktívny na Facebooku, kde pravidelne zverejňujete informácie o všetkých rokovaniach a podujatiach, na ktorých ste ako ministerka. Je pre vás Facebook nástrojom?
Už som aktívnym prispievateľom na sociálnych sieťach a musím povedať, že nielen na Facebooku, ale aj na Instagrame. Keďže som mladá tvár v politickej súťaži, je pre mňa veľmi prirodzené komunikovať cez sociálne siete. Zároveň mi veľmi záleží na tom, aby informácie, ktoré zverejňujem, boli dôveryhodné, správne a zásadne relevantné nielen pre mojich voličov, ale pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nikdy som nikoho osobne na Facebooku alebo Instagrame nenapadol a ani nebudem. Osobne považujem sociálne médiá za platformu na komunikáciu s ľuďmi a keďže nemám možnosť byť osobne prítomný v oblastiach tak, ako by som chcel, zvolil som tento formát, aby som informoval verejnosť o svojich aktivitách. Človek žijúci na Slovensku je stredobodom mojich osobných a politických záujmov.

S Branislavom Strčíčkom, generálnym riaditeľom Slovenských elektrární

CV box
Kamil Šaško (nar. 5. novembra 1985 v Poprade) je slovenský ekonóm a politik.
Vyštudoval financie a investičné bankovníctvo na London School of Business and Finance. Pracoval v súkromnom finančnom sektore.
Okrem toho má dlhoročné skúsenosti zo štátnej správy na Ministerstve financií SR a v Národnej banke SR. V rokoch 2015 až 2020 pôsobil na troch rôznych pozíciách na Stálom zastúpení SR pri Európskej únii v Bruseli, kde úspešne viedol významné pracovné skupiny počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Od roku 2023 je členom predstavenstva strany HLAS-SD. V posledných parlamentných voľbách bol zvolený za poslanca Národnej rady.
Dňa 25. októbra 2023 bol vymenovaný za prvého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, kde je zodpovedný za energetickú politiku, ako aj priemyselnú a inovačnú politiku.
Shaško je ženatý, má jedného syna a žije v Bratislave.