Príhovor Yvesa Merscha, člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, na medzinárodnej konferencii k desiatemu výročiu zavedenia eura na Slovensku, Bratislava, 11. januára 2019

Grafy

Je mi cťou byť dnes v Bratislave a vystúpiť pred týmto váženým publikom. Táto konferencia pripadá na desiate výročie zavedenia eura na Slovensku, čo je vlastne dvojnásobné výročie, keďže sa zhoduje s dvadsiatimi rokmi existencie eura.

Aký krajší darček k výročiu, či jasnejší symbol životaschopnosti našej jednotnej meny, ako úspech, ktorý Slovensko dosiahlo od zavedenia eura 1. januára 2009?

Slovensko dosiahlo pôsobivú reálnu konvergenciu životnej úrovne v porovnaní s priemerom EÚ. Hlavnými súčasťami tohto úspechu bola túžba krajiny využiť príležitosti, ktoré ponúka členstvo v EÚ a prijatie eura.

Z ekonomického hľadiska zásadné inštitucionálne reformy umožnili Slovensku prejsť na dynamickú trhovú ekonomiku a prijať veľmi úspešný model rastu orientovaný na export, ktorý podporil skutočnú konvergenciu. Receptom na úspech sú reformy, nie pokračujúce devalvácie alebo žiadosti o finančnú pomoc.

To by však nemalo byť dôvodom na uspokojenie, pretože ďalšia fáza zbližovania bude určite ťažšia. Ani členstvo v EÚ, ani jednotná mena neposkytuje „autopilota“ pre silný hospodársky rast.

Preto tvrdím, že dôsledné úsilie o dosiahnutie inštitucionálnej kvality a dobrej správy vecí verejných je nevyhnutné na zvýšenie schopnosti krajiny dlhodobo rásť.

Faktory úspechu Slovenska

Len za tri desaťročia dosiahlo Slovensko pozoruhodnú ekonomickú transformáciu z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku úzko integrovanú do jednotného trhu. Je zrejmé, že veľké úsilie vynaložené počas prechodného obdobia prinieslo svoje ovocie.

Reálny HDP Slovenska na obyvateľa, ktorý sa na Slovensku od začiatku 90. rokov zdvojnásobil, je tesne nad 80 % priemeru EÚ.^[1]

Rovnako pôsobivé je tempo ekonomickej konvergencie, ktoré prekonalo očakávania vychádzajúce z východiskovej úrovne slovenského národného dôchodku.^[2] Slovensko dosiahlo vyššiu úroveň HDP na obyvateľa ako väčšina ostatných krajín strednej a východnej Európy a chystá sa dobehnúť Slovinsko a Českú republiku (graf 1).

Veľký podiel na tomto úspechu má pozoruhodná inštitucionálna transformácia, ktorej krajina prešla v súvislosti so vstupom do Európskej únie.

Vstup Slovenska do Európskej únie dal impulz k jeho zbližovaniu a poskytol mu vonkajšie inštitucionálne ukotvenie.

Zásadné reformy, ako je vytvorenie jasne definovaného systému vlastníckych práv, efektívna vymožiteľnosť hospodárskeho práva a zriadenie inštitúcií na obmedzenie podvodov a protisúťažného správania, boli kľúčové pre to, aby Slovensko mohlo pôsobiť v trhovom hospodárstve a vysporiadať sa s konkurenciou. trhové sily.

Prístup k jednotnému trhu a jeho prijatie Komunitné zisky K úspechu Slovenska prispeli dvoma spôsobmi.

Po prvé, odstránenie obchodných prekážok a úplná implementácia európskych noriem výrazne znížili náklady na cezhraničné podnikanie, podporili obchod a podporili účasť krajiny v európskych hodnotových reťazcoch.^[3]

Po druhé, stabilnejšie a predvídateľnejšie právne a regulačné prostredie zlepšilo bezpečnosť investorov a prispelo k rýchlemu prílevu zahraničných investícií, čím ekonomike poskytla potrebný zahraničný kapitál, know-how a technológie na zvýšenie jej konkurencieschopnosti.

Slovenská ekonomika sa hlboko integrovala do jednotného trhu, pričom podiel exportu dosahuje takmer 100 % HDP, čo je oveľa viac ako v iných ekonomikách strednej a východnej Európy (graf 2), a približne 20 % pracovných miest závisí od exportu z EÚ. svetove, zo sveta. .^[4]

Výsledná väčšia hospodárska konvergencia napokon pripravila pôdu pre zavedenie eura.

Mnohí považovali za najdôležitejšiu cenu vstupu do eurozóny stratu nezávislej menovej politiky a neschopnosť reagovať na vonkajšie šoky.

Vysoká miera otvorenosti Slovenska však sťažila národnej centrálnej banke riadenie hospodárskeho cyklu pri nestálych kapitálových tokoch. Často sa výmenný kurz stal skôr zdrojom otrasov ako tlmičom.^[5]

Výhody vyplývajúce z prijatia eura boli preto presvedčivé.

Jedným z priamych prínosov bola stabilita výmenného kurzu SR s významnými obchodnými partnermi a eliminácia nákladov na menovú konverziu. Výskum ukazuje, že prijatie eura prispelo k zvýšeniu exportu Slovenska do eurozóny o 12 %.^[6]

Ďalším prínosom zavedenia eura je posilnenie makroekonomických inštitúcií Slovenska. Prijatie eura dalo ďalší impulz inštitucionálnej konvergencii a umožnilo Slovensku ukotviť svoje makroekonomické inštitúcie v silnejšom európskom rámci.

V období pred prijatím eura došlo k niekoľkým úpravám slovenského inštitucionálneho rámca na zabezpečenie konvergencie s požiadavkami EÚ, ktoré boli pozorne sledované európskymi inštitúciami, ako sa uvádza v konvergenčnej správe ECB.^[7]

Pre nezávislosť centrálnej banky boli potrebné vysoké štandardy, najmä osobná nezávislosť členov Výkonnej rady.^[8] Ochrana inštitucionálnej nezávislosti je kľúčová tam, kde európska menová politika koexistuje s vnútroštátnymi fiškálnymi politikami a politikami trhu práce a kde sa záujmy nemusia vždy zhodovať.

Integrácia slovenských inštitúcií do stabilného európskeho inštitucionálneho rámca tak prispela k makroekonomickej stabilite počas krízy a zvýšeniu investícií a obchodu.

V porovnaní s Českou republikou, ktorá má veľmi podobnú ekonomickú štruktúru, Slovensko zaznamenalo od roku 2009 rýchlejší ekonomický rast. Hoci Česká republika mohla počas krízy vykonávať samostatnú menovú politiku, Slovensku sa podarilo udržať náskok 0,9 percenta. bodov. nad touto krajinou z hľadiska priemerného ročného rastu HDP v rokoch 2009 až 2016.^[9]

V dôsledku toho sa rozdiel medzi HDP na obyvateľa Slovenska a Českej republiky zmenšil z 21 % v roku 2008 na 13,8 % v roku 2017.

Význam inštitucionálnej kvality pre dlhodobú konvergenciu

Dúfam, že úspechy Slovenska budú pokračovať ešte dlhé roky. Z dlhodobého hľadiska by sme však nemali uvažovať o tom, že model rastu, ktorý Slovensko prijalo, bude naďalej dosahovať silný rast; Zbližovanie s krajinami Európskej únie sa môže spomaliť. Slovensku hrozí, že sa dostane do takzvanej pasce stredných príjmov, kde majú ekonomiky so strednými príjmami tendenciu ísť cestou nižšieho rastu.

Veľká časť rastu krajiny závisí od jej schopnosti prilákať zahraničné investície, zručnosti a technológie na zvýšenie produktivity. Krajina však teraz začína vidieť spomaľovanie zahraničných investícií, šírenia technológií a produktivity práce.^[10]

Aby sa Slovensko vyhlo pasci so strednými príjmami, môže byť užitočné vyvinúť nové stratégie zamerané na lokálne inovácie. Najdôležitejšie je, že to povedie k zvýšeniu firemnej produktivity, väčšiemu počtu súkromného kapitálu a kvalifikovanejšej pracovnej sile s cieľom stimulovať dlhodobý rast.

Takéto zlepšenia však často závisia od vytvorenia správnych inštitucionálnych podmienok. V skutočnosti sa inštitucionálna kvalita ukázala ako dôležitý faktor pri dosahovaní vyšších príjmov z dlhodobého hľadiska.^[11] Faktory ako neefektívna verejná správa, slabá kontrola nad hľadaním nájomného, ​​daňové úniky a korupcia bránia hospodárskej súťaži a ekonomickému začleneniu.

Podľa najpoužívanejších ukazovateľov správy a riadenia spoločností je Slovensko v niektorých z týchto oblastí pod priemerom eurozóny. Dôležité je, že zatiaľ čo väčšina nových krajín eurozóny zaznamenala za posledné desaťročie určité zlepšenie, zdá sa, že dynamika reforiem na Slovensku sa po prijatí eura spomalila (graf 3).

Zlepšením v dvoch kľúčových oblastiach môže Slovensko pomôcť vytvoriť vhodné domáce podmienky pre rozkvet podnikania.

Jednou z oblastí je zlepšenie podnikateľského prostredia. Podľa indexu Svetovej banky Doing Business je Slovensko v porovnaní s novými krajinami eurozóny na nižšej priečke najmä v oblastiach, ako je začatie podnikania, ochrana menšinových investorov, či vybavovanie stavebných povolení (graf 4). Podľa Eurobarometra z roku 2017 navyše 55 % podnikateľov považuje korupciu za problém, ktorému čelí podnikanie v krajine. ^[12]

Ďalšou oblasťou potenciálneho zlepšenia je súdny systém. Integrita právneho systému a nezávislosť súdnictva sú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vnímané ako nedostatočné (graf 5).^[13]Zlepšenie nezávislosti a transparentnosti súdneho systému môže pomôcť v boji proti korupcii a zvýšiť dôveru verejnosti v krajinu.

Riešenie týchto otázok by vytvorilo vhodné podmienky pre národné spoločnosti, aby plne využili potenciál jednotného trhu a prispeli by k dosiahnutiu zdravého a komplexného rastu.

Záver

V čase, keď oslavujeme desať rokov eura, sa Slovensko stalo úspešným príbehom procesu konvergencie EÚ. Krajina môže byť hrdá na to, že v takom krátkom čase dosiahla pôsobivé hospodárske a inštitucionálne zblíženie.

Úspech Slovenska dokazuje, že vstupom do Európskej únie a prijatím eura môžu vzniknúť významné príležitosti – príležitosti, ktoré možno využiť alebo premrhať. Slovensko je pozitívnym príkladom krajiny, ktorá sa chopila príležitostí európskej integrácie prostredníctvom zásadných inštitucionálnych reforiem.

Je však potrebné trvalé úsilie na dosiahnutie inštitucionálnej kvality a dobrej správy vecí verejných vo všetkých krajinách eurozóny, aby bolo možné ťažiť z trvalých výhod menovej únie. To zahŕňa prísne dodržiavanie princípu nezávislosti centrálnej banky.

Zlepšenie podnikateľského prostredia a súdneho systému Slovensku prispeje k ďalšiemu ekonomickému úspechu počas nasledujúcich desiatich rokov.

Som presvedčený, že zdravé domáce a európske inštitúcie podporia udržateľný rast a prispejú k udržaniu dôvery v euro a európsky projekt.