Otvorte Editor's Digest zadarmo

Rula Khalaf, redaktorka Financial Times, si v tomto týždenníku vyberá svoje obľúbené príbehy.

Slovenská menšinová vláda vo štvrtok prehrala v parlamente vyslovenie nedôvery, čo zvýšilo vyhliadky na predčasné voľby pri rastúcej inflácii a spomalení ekonomiky.

Hlasovanie sa konalo po troch mesiacoch bojov medzi vládnucimi politikmi, ktoré prinútili stranu SaS, ktorá bola mladším koaličným partnerom, odstúpiť od vlády premiéra Edvarda Hegera.

Návrh na vyslovenie nedôvery schválilo vo štvrtok 78 zo 150 slovenských poslancov po neúspešných rokovaniach Hegera na poslednú chvíľu o záchrane svojej administratívy.

Rozhodnutie o tom, či môže Heger pokračovať vo funkcii dočasného premiéra, však teraz prináleží prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá by namiesto toho mohla vymenovať inú líderku, ktorá tiež môže mať problém získať dostatočnú parlamentnú podporu, aby sa vyhla predčasným voľbám. Ďalšie parlamentné voľby na Slovensku sa mali konať začiatkom roka 2024.

Slovenský analytik Milan Nitsch, vedúci pracovník Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, uviedol, že hoci nie je jasné, čo presne sa bude diať ďalej, isté je, že krajina je „v stave veľkých politických nepokojov a je presne podľa scenára“. sa vláda chcela vyhnúť.“ . . „Myslím si, že teraz je veľmi pravdepodobné, že na Slovensku budú predčasné voľby, ale strany sú tiež hlboko rozdelené v tom, kedy tie voľby budú,“ dodal.

Vláda však naďalej dúfa, že slovenskí zákonodarcovia budú tento mesiac hlasovať o rozpočte na rok 2023, ktorý Heger predstavil ako nevyhnutný na udržanie ekonomickej stability cez zimu v čase dlhotrvajúceho konfliktu na susednej Ukrajine.

Heger v septembri pre Financial Times povedal, že možno bude musieť znárodniť dodávky energií, ak Slovensko nedostane viac núdzových financií z Európskej únie, a varoval, že rastúce ceny energií môžu „zabiť našu ekonomiku“.

Politický limbus Slovenska je do značnej miery výsledkom bojov medzi lídrami, ktorí získali úrad v roku 2020 na základe sľubu, že budú bojovať proti klientelizmu a korupcii. Práve táto vnútorná kríza prinútila Hegera zostať v Bratislave bojovať o svoje politické prežitie a nie zúčastniť sa na štvrtkovom stretnutí lídrov EÚ v Bruseli.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých ekonomika po ruskej invázii upadá. Ceny energií prudko vzrástli, čo malo obzvlášť škodlivý vplyv, pretože krajina bola silne závislá od ruského plynu.

Vysoké náklady na energie sa dotkli aj energeticky náročného slovenského priemyslu, najmä výroby automobilov. Ročná miera inflácie sa v novembri zvýšila na najvyššiu úroveň za 22 rokov na úrovni 15,4 percenta zo 14,9 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

Slovensko je od začiatku leta svedkom krízy, keď politici žiadali odstúpenie ministra financií Igora Matoviča v súvislosti s legislatívou, ktorú musí vláda prijať, aby pomohla rodinám vyrovnať sa s rastúcou infláciou.

Matovič, líder centristickej strany Olano, bol nútený vzdať sa premiérskeho postu minulý rok po tom, čo nezverejnil nákup ruských vakcín proti Covidu. To pridalo ku kritike, ktorej už čelil za svoju reakciu na pandémiu.

Matovič však zostal vo vláde výmenou ministerských portfólií s Hegerom, ktorý bol ministrom financií. Heger vo štvrtok konečne navrhol, aby Matovič odstúpil z vlády, no ponuka po jedenástej hodine nestačila na to, aby sa vyhol vysloveniu nedôvery.