18.03.2024 – Slovenská ekonomika sa ukázala byť relatívne odolná voči energetickej kríze v dôsledku agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine a inflácia teraz výrazne klesla. Slovenská exportne orientovaná ekonomika je však podľa Svetovej banky naďalej zraniteľná voči vonkajším šokom Najnovší ekonomický prieskum OECD.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj očakáva rast HDP na 2,1 % v roku 2024 a 2,6 % v roku 2025 po 1,1 % v roku 2023 a očakáva výrazný pokles inflácie na 3,4 % v roku 2024 a 2,7 % v roku 2025. Pokles z 11 % v roku 2023. Nižšia inflácia podporí rast reálnych miezd a povedie k silnejšej súkromnej spotrebe, zatiaľ čo čerpanie fondov EÚ na obnovu a odolnosť a posilnenie zahraničného dopytu podporí investície a export.

Odporúča sa vypracovať strednodobú stratégiu fiškálnej konsolidácie s cieľom zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov, a to aj prostredníctvom spoliehania sa na preskúmania výdavkov, keďže verejný dlh rastie, a riešiť problémy súvisiace so starnutím obyvateľstva. Obyvateľstvo Slovenskej republiky rýchlo starne, pričom sa očakáva, že podiel občanov vo veku 65 a viac rokov v porovnaní s obyvateľstvom v produktívnom veku sa do roku 2050 zdvojnásobí. Dôchodkové reformy v roku 2022 zlepšili udržateľnosť, sú však potrebné ďalšie reformy na zmiernenie tlakov na výdavky a predĺženie pracovného života. – Vrátane obmedzením možností predčasného odchodu do dôchodku.

„Slovenská ekonomika prekonala pandémiu COVID-19 a následnú energetickú krízu relatívne dobre. Stalo sa to však za cenu rastúcich deficitov, dlhu a inflácie. Je čas posilniť fiškálnu pozíciu Slovenska prostredníctvom dôveryhodnej stratégie fiškálnej konsolidácie, ktorá bude práce Posilniť finančnú pozíciu Slovenska. „Ukazovatele pomáhajú zmierňovať pretrvávajúce inflačné tlaky,“ uviedol generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Matthias Cormann, ktorý prieskum prezentoval po boku premiéra SR Roberta Fica. „Zachovanie ekonomickej konvergencie a zvýšenie rastu produktivity bude znamenať rozvoj zručností, ktoré ekonomika potrebuje, a zároveň poskytne dostatok príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu vo všetkých fázach vzdelávacieho cyklu a zároveň podporí investície do inovácií a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Efektívnejšie verejné investičné výdavky by maximalizovali vplyv veľkého prílevu finančných prostriedkov EÚ a umožnili by ambicióznu integráciu bez toho, aby sa brzdili investície do digitalizácie a ekologickej transformácie. Reformy daňového systému, ktoré presúvajú dane z práce na dane z majetku a environmentálne dane, môžu podporiť rast a posilniť verejné financie.

Zvýšenie miery zamestnanosti žien s malými deťmi by zmiernilo vplyv zmenšujúcej sa pracovnej sily a zároveň znížilo rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Politiky výnimočne dlhej rodičovskej dovolenky by sa mali upraviť tak, aby povzbudili ženy k návratu na trh práce, s lepším prístupom k cenovo dostupným, kvalitným predškolským zariadeniam a flexibilnejším pracovným usporiadaním na podporu tohto prechodu.

Výrobný sektor v Slovenskej republike je hlavným ťahúňom rastu produktivity vďaka svojej integrácii do globálnych hodnotových reťazcov. Tento sektor je však veľmi zraniteľný voči globálnym otrasom a trendom, ako je automatizácia a ekologický prechod. Politiky by sa mali zamerať na zlepšenie odbornej prípravy a poskytnúť pracovníkom viac príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, a to aj prostredníctvom rozšírenia učenia sa prácou, cieleného financovania na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, výraznejších stimulov pre vzdelávanie dospelých a väčšej odbornej prípravy pre nezamestnaných. Spoločnostiam môže cielená podpora výskumu a vývoja a zavádzania technológií, najmä pre malé podniky, pomôcť prekonať finančné obmedzenia a zlepšiť ich schopnosť inovovať.

Efektívnejšie, cenovo dostupné a environmentálne udržateľné bývanie je tiež nevyhnutné na zlepšenie životných podmienok a zníženie emisií uhlíka. Jednoduchšie administratívne postupy môžu pomôcť zmierniť obmedzenia ponuky bývania urýchlením stavebného procesu. Posilnenie súkromného trhu s prenájmom prostredníctvom lepšej rovnováhy medzi právami prenajímateľa a nájomníka a daňovými reformami by stimulovali mobilitu obyvateľstva a pracovnej sily. Posilnenie stimulov na renováciu energeticky neefektívneho bývania prostredníctvom cielenej finančnej podpory a prísnejších predpisov by pomohlo dosiahnuť environmentálne ciele a znížiť náklady na energie. Rozšírenie fondu sociálnych nájomných bytov a urýchlenie formalizácie vlastníckych práv v rómskych osadách sú zároveň kľúčové pre zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších rodín.