Rovnako ako vodiči počas zimy zoškrabujú ľad z predných skiel áut, tvrdia vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Euklides Observatórium sa pokúša „rozmraziť“ teleskop – zo vzdialenosti milióna kilometrov.
Na Euklidových zrkadlách sa nahromadili vrstvy ľadu, zhruba široké ako jeden reťazec DNA. Agentúra vo vyhlásení z 19. marca (utorok) uviedla, že hoci je ľad malý, zdá sa, že spôsobil „malý, ale postupný pokles“ množstva hviezdneho svetla zachyteného teleskopom. Ďalekohľad zatiaľ pokračuje vo svojich vedeckých pozorovaniach, kým vedci začnú ohrievať nízkorizikové optické časti kozmickej lode, aby začali proces rozmrazovania. Agentúra uviedla, že tieto oblasti s nízkym rizikom zodpovedajú častiam teleskopu, kde je nepravdepodobné, že by vypustená voda poškodila iné prístroje.
Súvisiace: Euklidov teleskop „Dark Universe“ odhaľuje svoje prvé šumivé obrázky vesmíru (fotografie)
„Roztápajúci sa ľad by mal obnoviť schopnosť Euklida zhromažďovať a uchovávať svetlo z týchto starovekých galaxií, ale toto je prvýkrát, čo sme to urobili,“ povedala Reiko Nakajima, vedecká pracovníčka Euclid z Bonnskej univerzity v Nemecku. „Máme celkom dobré odhady, na akom povrchu sa ľad lepí, ale nebudeme si istí, kým to neurobíme.“
Problém nie je úplne bežný pre vesmírne teleskopy. Vedci vedia, že je takmer nemožné zabrániť tomu, aby sa stopové množstvá vody vo vzduchu dostali do kozmickej lode počas montáže, takže „vždy sa očakávalo, že voda sa postupne nahromadí a kontaminuje pohľad Euklida,“ uviedla v utorok Európska vesmírna agentúra.
Po krátkom období Spustenie Euklida V júli minulého roka vedci zahriali teleskop pomocou palubných ohrievačov, aby odparili väčšinu molekúl vody, ktoré by sa dostali do kozmickej lode pred vzletom. Zdá sa však, že „značná časť“ z toho prežila, možno tým, že bola absorbovaná do viacerých vrstiev izolácie ďalekohľadu, ktoré sa uvoľnili od príchodu do vesmírneho vákua. V chladnom prostredí vesmíru majú tieto molekuly tendenciu priľnúť k prvému povrchu, na ktorý pristanú, pričom jedným z nich sú zrkadlá teleskopov.
Tento problém sa prvýkrát objavil, keď tím misie pozoroval postupné znižovanie hviezdneho svetla, ktoré bolo merané pomocou jedného z dvoch vedeckých prístrojov Euclid, nazývaných viditeľný prístroj (VIS). Aby pomohol katalogizovať 1,5 miliardy galaxií a ich hviezdokopy, VIS zhromažďuje viditeľné svetlo z hviezd podobným spôsobom, ako funguje fotoaparát smartfónu, len so 100-krát väčším počtom pixelov. Preto je jeho rozlíšenie ekvivalentné 4K obrazovke.
„Niektoré hviezdy vo vesmíre majú rôznu svietivosť, ale väčšina z nich je stabilná po milióny rokov,“ uviedol vo vyhlásení Mischa Shermer, vedec Euclid, ktorý vedie kampaň na odmrazovanie. „Takže, keď naše prístroje zachytili slabý, postupný pokles prichádzajúcich fotónov, vedeli sme, že to neboli oni, ale my.“
Najjednoduchším riešením je zahriať celú kozmickú loď, ale tým by sa zohriala aj mechanická štruktúra teleskopu, ktorej komponenty sa roztiahnu, no nemusia sa nutne vrátiť do pôvodného stavu ani po týždni, tvrdia vedci z misie. To by obmedzilo Euklidovu víziu, a tým by ovplyvnilo kvalitu údajov, ktoré zbiera. Ďalekohľad ovplyvňujú aj tie najmenšie teplotné zmeny. Schirmer a jej kolegovia teda plánujú najskôr zahriať nízkorizikové optické časti Euclid, počnúc dvoma zrkadlami, ktoré sa dajú vyhrievať nezávisle od seba, a potom sledovať, ako zmena ovplyvňuje množstvo svetla zhromaždeného VIS.
Táto ľadová dilema predstavuje druhý problém kozmickej lode v priebehu jedného roka. Vlani v septembri senzor určený na nájdenie hviezd na navigačné účely nesprávne označil kozmické žiarenie ako hviezdy, čo znamená, že teleskop nedokázal identifikovať hviezdne vzory, na ktoré sa spoliehal pri orientácii na konkrétne oblasti oblohy. Bolo to tak Pripnuté Po mesiaci.
Pokiaľ ide o najnovšie uvoľnenie, vedci očakávajú, že počas šesťročného života Euklida na obežnej dráhe sa bude naďalej uvoľňovať malé množstvo vody. Ak teda tentoraz uspejú v odmrazovacej kampani, rovnaký postup by mohol udržať systémy Euclid bez ľadu po zvyšok ich misie.
