Nájdenie najsľubnejších známok života na inej planéte, s láskavým dovolením Jamesa Webba

Vedci sa zameriavajú na detekciu dimetylsulfidu (DMS) v jeho atmosfére.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST), najvýkonnejší teleskop, aký bol kedy vypustený, má začať kľúčovú pozorovaciu misiu pri hľadaní mimozemského života.

Ako bolo oznámené krát, Teleskop sa zameria na vzdialenú planétu obiehajúcu okolo červeného trpaslíka K2-18b, ktorá sa nachádza 124 svetelných rokov od nás.

K2-18b upútala pozornosť vedcov vďaka svojej schopnosti skrývať život. Predpokladá sa, že ide o svet pokrytý oceánmi a asi 2,6-krát väčší ako Zem.

Kľúčovým prvkom, ktorý vedci hľadajú, je dimetylsulfid (DMS), plyn s pozoruhodnými vlastnosťami. Podľa NASA produkuje DMS na Zemi iba život, predovšetkým morský fytoplanktón.

Prítomnosť DMS v atmosfére K2-18b by bola dôležitým objavom, hoci Dr. Niku Madhusudan, hlavný astrofyzik štúdie z Cambridge, varuje pred unáhlenými závermi. Zatiaľ čo predbežné údaje z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba naznačujú vysokú pravdepodobnosť (viac ako 50 %) prítomnosti DMS, je potrebná ďalšia analýza. Teleskop bude v piatok venovať osem hodín pozorovaniu, po ktorých nasledujú mesiace spracovania údajov, kým dospeje k definitívnej odpovedi.

Nedostatok známeho prírodného, ​​geologického alebo chemického procesu na generovanie DMS v neprítomnosti života zvyšuje váhu vzrušenia. Aj keby sa to však potvrdilo, obrovská vzdialenosť medzi K2-18b predstavuje technologickú prekážku. Pri cestovaní rýchlosťou kozmickej lode Voyager (38 000 mph) by sonde trvalo 2,2 milióna rokov, kým by dosiahla planétu.

Napriek svojej obrovskej vzdialenosti poskytuje schopnosť vesmírneho teleskopu Jamesa Webba analyzovať chemické zloženie atmosféry planéty prostredníctvom spektroskopickej analýzy filtrovania svetla hviezd cez jej oblaky nové okno do možnosti mimozemského života. Táto misia má potenciál odpovedať na odvekú otázku, či sme vo vesmíre skutočne sami.

Nadchádzajúce pozorovania sa tiež zameriavajú na objasnenie prítomnosti metánu a oxidu uhličitého v atmosfére K2-18b, čo môže potenciálne vyriešiť „problém chýbajúceho metánu“, ktorý máta vedcov už viac ako desať rokov. Zatiaľ čo teoretické práce na nebiologických zdrojoch plynu pokračujú, konečné závery sa očakávajú v priebehu nasledujúcich štyroch až šiestich mesiacov.

READ  "Historická" krabica na Marse vyrába kyslík rýchlosťou jedného stromu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *