Začiatkom 90. rokov sa v Európe rozpadlo množstvo nadnárodných odborov. Najprv sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, potom sa v rokoch 1991-1992 postupne rozpadla Juhoslávia a nakoniec sa koncom roku 1992 rozdelilo Československo.

Posledný prípad bol jedinečný v tom, že nástupnícke štáty boli schopné držať sa ďalej od otvorených nacionalistických konfliktov a vyhnúť sa veľkým ekonomickým rozvratom po odtrhnutí. Namiesto toho došlo k rozpadu Československa usporiadaným, vyjednávaným spôsobom – neskôr nazývaným zamatový rozvod (po zamatovej revolúcii v roku 1989, ktorá ukončila komunistickú nadvládu).

V porovnaní s návalmi hyperinflácie a krvavých konfliktov, ktoré nasledovali po rozpade Sovietskeho zväzu a Juhoslávie, sa československý prípad zdal byť prevažne pokojný.

Aké ekonomické dopady mal rozpad Československa?

Jedinečný bol aj rozpad Československa, keď dva nasledujúce štáty – Česká republika a Slovensko – vynaložili veľké úsilie na udržanie silných vzájomných ekonomických a politických vzťahov aj po odtrhnutí. Colná únia a voľný pohyb pracovných síl pokračovali až do vstupu oboch krajín do Európskej únie v máji 2004, keď ich bilaterálnu dohodu nahradil jednotný trh EÚ.

Obe krajiny tiež plánujú pokračovať v používaní koróna (Koruna) je ich spoločná mena. Na rozdiel od colnej únie a spoločného trhu práce sa však menová únia ukázala ako krátkodobá a zrútila sa už po šiestich týždňoch. Česká republika naďalej používa vlastné produkty korónaktorý zaviedla v roku 1993. Slovensko sa naopak rozhodlo opustiť svoju novonadobudnutú menovú nezávislosť v prospech vstupu do eurozóny v januári 2009 ako druhej krajiny východnej Európy (po Slovinsku v roku 2007).

Napriek rozdielnym východiskovým podmienkam a odlišným politikám sa hospodársky vývoj v týchto dvoch krajinách uberal prekvapivo podobným smerom. Miera nezamestnanosti na Slovensku okamžite po získaní nezávislosti prudko vzrástla, no klesla, keďže krajina ťažila z veľkého prílevu priamych zahraničných investícií po vstupe do Európskej únie (pozri obrázok 1).

Rozdiel v nezamestnanosti medzi týmito dvoma krajinami klesol z 10 percentuálnych bodov na začiatku 21. storočia na iba 2 percentuálne body v roku 2008. Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 – 2009 sa mierne zvýšil, ale vývoj nezamestnanosti zostal v oboch pozoruhodne podobný. krajín. Odráža to nielen to, že tieto dva trhy práce zostali napriek dezintegrácii do značnej miery integrované, ale aj to, že nasledovali podobný priemyselný vývoj, najmä zameranie na automobilový priemysel. To vytvára dôležité nepriame účinky medzi týmito dvoma krajinami a regiónmi v nich.

Obrázok 1: Miera nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku

Obrázok 2: Miera inflácie v Českej republike a na Slovensku

Obrázok 3: HDP na obyvateľa v Českej republike a na Slovensku

Zdroje: Eurostat, Rakúska národná banka a Európska komisia
Poznámka: EÚ15 – 15 členských štátov (ako pred rokom 2004), EÚ27 – nezahŕňa Spojené kráľovstvo

Napriek rozdielnej menovej politike sú podobnosti vo vývoji inflácie v týchto dvoch krajinách tiež nápadné (pozri obrázok 2). Počiatočná devalvácia slovenskej meny – v kombinácii s politicky motivovanými nadmernými verejnými výdavkami – spôsobila zrýchlenie inflácie na Slovensku v 90. rokoch a začiatkom 21. storočia.

Cieľ vstupu do eurozóny však motivoval úrady, aby do konca tohto desaťročia znížili infláciu na 2 % ročne. Napriek nezávislej mene česká menová politika a jej výsledky pozorne sledovali vývoj v eurozóne.

Čo sa môžeme naučiť z českých a slovenských skúseností?

Vzhľadom na usporiadaný charakter založenia Českej republiky a Slovenska – a pokračujúce úzke ekonomické väzby po ňom – by rozpad Československa mohol poskytnúť dôležité ponaučenie pre ďalšie krajiny, ktoré dúfajú, že po rozdelení budú nasledovať podobne priateľskú cestu. Hoci počiatočné okolnosti sú výrazne odlišné, stále môžu existovať cenné lekcie pre Škótsko a zvyšok Spojeného kráľovstva, aby zvážili, či sa chce Škótsko osamostatniť.

mena

Po prvé, náklady na stávkovanie na rozdelenie meny môžu byť veľmi nízke, zatiaľ čo potenciálne zisky sú veľké. V prípade Československa sa všeobecne očakávalo, že po zavedení oboch bude hodnota akejkoľvek novej slovenskej meny voči českej mene klesať. Slovensko v očakávaní zažilo únik kapitálu koncom roka 1992 a začiatkom roku 1993 (hoci oficiálnou politikou bolo rezervovať kapitál). koróna): Slovenské domácnosti a firmy sa snažili zabezpečiť proti možnosti zavedenia a devalvácie slovenskej meny konverziou prostriedkov na tvrdú menu alebo ich prevodom do českých bánk.

Tento únik kapitálu bol hlavným dôvodom, prečo sa obe nástupnícke krajiny rozhodli opustiť spoločnú menu už po šiestich týždňoch. Slováci, ktorí previedli svoje peniaze do českých alebo zahraničných bánk, boli potom odmenení dobrými ziskami okolo 20 %. Diskusie o menových opciách v Škótsku prebiehajú inde v tomto vlákne séria .

Jedno jasné ponaučenie je, že ak sa očakáva, že sa tieto dve meny v budúcnosti rozchádzajú, očakávanie tejto zmeny môže vytvoriť okamžitý stimul na prevod peňazí do ktorejkoľvek krajiny, u ktorej sa očakáva, že skončí so silnejšou menou. Náklady na takéto špekulácie sú v podstate nulové: je to také jednoduché ako prevod zostatku na účte. Pokiaľ zostane v platnosti spoločná mena, držiteľ finančných prostriedkov uložených v ktorejkoľvek krajine ju môže naďalej používať v ktorejkoľvek krajine. Keď však dôjde k oddeleniu, zisk (alebo strata) sa bude rovnať miere odpisov (alebo zhodnotenia).

Sľuby a realita

Po druhé, prípad Československa ukazuje, že medzi verejnými vyhláseniami politikov pred prijatím dôležitého rozhodnutia (ako je nezávislosť) a následnou realitou často existuje nesúlad. Voličom, najmä na Slovensku, sa sľubovalo, že nezávislosť prinesie okamžité výhody. Namiesto toho, ako ukazuje obrázok 1, po nezávislosti nasledovalo diskrétne zvýšenie nezamestnanosti.

Rovnako tak voliči v skutočnosti nemusia byť schopní brať politikov na zodpovednosť za ich sľuby pred získaním nezávislosti. V dôsledku toho môže politický vývoj s rozpadom Európskej únie nadobudnúť svoju dynamiku, ktorú možno vopred ťažko predvídať.

obchodu

Po tretie, zatiaľ čo bilaterálny obchod musí po rozchode klesnúť, niektoré z toho budú pravdepodobne spôsobené… Odklon obchoduč Zničenie obchodu. V prípade Česka a Slovenska si tovar a služby, ktoré sa obchodovali v rámci Československa, našli nových kupcov inde, predovšetkým v Európskej únii.

Ak Škótsko získa nezávislosť, bude pravdepodobne hľadať prístup na nové trhy. Vzhľadom na polohu Škótska by sa nejaký druh preferenčného obchodného dojednania s EÚ javil ako jasná voľba.

Takto by sa niektoré z očakávaných obchodných strát so zvyškom Spojeného kráľovstva mohli kompenzovať rastom obchodu s EÚ (ako je tomu v Írsku už mnoho desaťročí). Samozrejme, nebude to okamžité. Skúsenosti Československa však ukazujú, že pre malú krajinu je možné pomerne rýchlo vybudovať nové partnerstvá s väčšími obchodnými blokmi, ako je Európska únia.

Napriek krátkodobým nákladom a výpadkom Česká republika a Slovensko od získania nezávislosti prosperujú. Obaja vstúpili do Európskej únie v roku 2004 a sú tiež členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, obe krajiny dosahujú pokrok pri znižovaní rozdielu oproti priemeru EÚ (pozri obrázok 3). Za posledné dve desaťročia vzrástli z približne polovice úrovne EÚ (Česká republika) a tretiny (Slovensko) na 66 % a 58 %.

Dalo by sa dokonca tvrdiť, že secesia v roku 1993 priniesla určité pozitívne výsledky: napríklad nástupnícke krajiny sa stali menej politicky stabilnými. Obe krajiny (a ich občania) udržiavajú úzke vzťahy: obe sú súčasťou Vyšehradská skupina (s Maďarskom a Poľskom); Česi a Slováci často prekračujú hranice, či už ako turisti alebo imigranti.

Podobne aj Škótsko a zvyšok Spojeného kráľovstva môžu prosperovať a udržiavať živé ekonomické vzťahy medzi sebou.

Kde sa môžem dozvedieť viac?

Kto sú odborníci na túto otázku?

• Július HorváthCEU Budapešť, Maďarsko
• Jerry VitsernickSociologický ústav, Česká akadémia vied, Praha, Česká republika
• Oldřich DidekČeská národná banka
• Martin JoseyMasarykova univerzita Brno, Česká republika
• Maren KahánekCEU Vienna, Austria a Central European Labor Studies Institute (CELSI) v Bratislave na Slovensku.

Autori: Jan Vidermok a Jarkko Vidermok

Poznámka redakcie: Tento článok je súčasťou našej série o škótskej nezávislosti – viac o ekonomických otázkach a cieľoch tejto série si prečítajte tu.

Obrázok Nežnej revolúcie z Wikimedia Commons.