V šiestom a poslednom článku zo série o dôležitom volebnom víkende v rozvíjajúcej sa Európe sa Adam Hsako pozrie na Slovensko, kde viac ako polovica voličov odovzdala svoj hlas euroskeptikom..

Tohtoročné eurovoľby na Slovensku sledovali s väčším záujmom, ako by sa za normálnych okolností dalo očakávať, vzhľadom na májový pokus o vraždu premiéra Roberta Fica, keď 71-ročný Juraj Sintola zastrelil lídra populistickej strany Smer. Kto sa postavil proti jeho agende.

Hoci Fico prežil, táto udalosť hlboko šokovala verejnú mienku a znásobila traumu krajiny od vraždy novinára Jána Kuciaka v roku 2018, ktorý vyšetroval korupciu vo vláde. Výkonná moc bola v tom čase už pod Ficovou kontrolou, čo ho prinútilo odstúpiť, kým sa v októbri 2023 vrátil do popredia celoštátnej politiky ako premiér.

Po útoku na Fica hlasovalo všetkých 130 poslancov NR SR za historické uznesenie, v ktorom vyzvali všetky politické strany, občianske organizácie a médiá, aby rešpektovali výsledky volieb a zdržali sa šírenia nenávisti voči demokraticky zvolenej vláde.

Tento kontext výrazne ovplyvnil slovenskú európsku kampaň, ktorej výsledkom bola účasť 34,38 percenta – historicky najvyššia účasť v piatich eurovoľbách na Slovensku od roku 2004. Hoci stále jedna z najnižších na úrovni únie, ide o optimistický vývoj pre krajinu, ktorá čelí tretím európskym voľbám. Voľby sú o niekoľko mesiacov (legislatívne v októbri 2023, prezidentské v marci 2024) a európske voľby tradične vykazujú nízku účasť (okolo 20 percent alebo menej).

Postupný úspech

Ak je pozoruhodný rozmer Európskej únie bežný v celej Európe, je to evidentné najmä na Slovensku, ktoré do Európskeho parlamentu posiela len 15 europoslancov. Prvýkrát za desaťročie však politické strany brali tieto voľby vážne, postavili silných kandidátov a zmobilizovali voličov.

Hoci to nie je úplné prekvapenie, prvé miesto, ktoré obsadili sociálni demokrati zo Slovinskej strany pokroku (PS), ktorí získali 27,81 percenta hlasov, upútalo pozornosť. Do Európskeho parlamentu vyšlú šiestich poslancov, ktorí budú sedieť v centristickej skupine pre obnovu. Predovšetkým Socialistickej strane sa podarilo predstihnúť populistickú ľavicovú stranu Samir, ktorá skončila na druhom mieste s 24,76 percentami.

Úspech Progresivistov na čele s Udovitom Odorom sa pripisuje mobilizácii voličov odhodlaných stabilizovať Slovensko v rámci Európskej únie, čo kontrastuje so Smirovým protiukrajinským postojom, ktorý býva prirovnávaný k postoju Viktora Orbána, ktorý sa odkláňa od západný mainstream. Socialistickej strane sa podarilo absorbovať aj hlasy malých strán ako SaS (4,92 percenta) a demokratov (4,68 percenta), ktorým sa nepodarilo dostať do Európskeho parlamentu vzhľadom na päťpercentnú hranicu.

Najväčšou dlhodobou výzvou pre Socialistickú stranu je objaviť sa na národnej úrovni ako alternatíva k vládnucej Samirovej strane. Nebude to ľahká úloha. Hoci už rozšírila svoju základňu, pri hľadaní politických spojencov si musí zachovať ideologickú konzistentnosť (medzi socialistami a centristami). Má však obmedzené rezervy a jej najprijateľnejším partnerom sa javí KDH, člen Európskej ľudovej strany, ktorá združuje kresťanských demokratov (7,1 percenta; jeden mandát).

Hoci obsadiť druhé miesto nie je ani politicky, ani symbolicky jednoduché, Samirovi sa v skutočnosti podarilo zlepšiť svoj výsledok v porovnaní s rokom 2019 (tri kreslá navyše a celkovo päť poslancov v Európskom parlamente).

Dôvodom je silná kandidatúra Moniky Peňovej, poslankyne EP od roku 2004, spolu s neuspokojivým výsledkom Halasa (7,2 percenta, jedno kreslo). Malá strana, člen vládnej koalície po boku Fica, mala získať dva mandáty, ale utrpela tým, že na čelo svojej kampane postavila menej známeho kandidáta Branislava Pečku, ktorý je známy spochybňovaním protiepidemických opatrení počas kríza Covid-19. pohroma. Časť nestáleho halasovského publika radšej zostala doma alebo volila Samira.

V nadväznosti na výsledky Penova oznámila, že europoslanci „budú predĺženou rukou vlády Roberta Fica“, čo sú pre Brusel dosť pochmúrne vyhliadky. Okrem odmietnutia Ursuly von der Leyenovej je Samir ochotný zastaviť podporu EÚ pre Ukrajinu, pozmeniť Zelenú dohodu a ochrániť svoje právo veta v Rade EÚ, aby získal vplyv na štátnej úrovni, ktorá bude pravdepodobne brániť niektoré z nej. záujmy. Reformy, ktoré môžu poškodiť právny štát v krajine.

Rozdelená spoločnosť

Ďalšou notoricky známou črtou volieb bolo tretie miesto Republiky, ktorá získala 12,53 percenta hlasov. Táto krajne pravicová strana na čele s Milanom Auricom nasadila mimoriadne efektívnu komunikačnú stratégiu na sociálnych sieťach, vďaka čomu získala dve kreslá v budúcom Európskom parlamente.

Výsledkom je, že napriek zdanlivo víťaznému výsledku pre Socialistickú stranu sa pod povrchom skrýva zložitejšia realita: viac ako 50 % voličov odovzdalo svoj hlas euroskeptickým frakciám.

Polovica novozvolených slovenských europoslancov zatiaľ nepatrí k žiadnej európskej strane. Preto bude zaujímavé sledovať, ku ktorým európskym frakciám sa pridajú europoslanci zo Smiru, Repubbliky a Hlasu, aby mohli ovplyvňovať európsku politiku.

Očakáva sa, že Repubblica bude sedieť so stranou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) alebo strany Identita a demokracia (ID). Prechod Samira a Halasa v tomto novom volebnom obvode môže byť podobný, aj keď to nie je isté, keďže môžu zostať nezávislí. Tieto dve strany sedeli s európskymi socialistami predtým, ako boli v októbri 2023 pozastavené pre ich protiukrajinský postoj.

Hoci rokovania by sa mohli začať už v lete, európske voľby na Slovensku posilnia nepopierateľný fakt: hlboké rozdiely, ktoré charakterizujú jeho spoločnosť.

Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných platforiem Rozvíjajúca sa Európa Je zadarmo na čítanie a vždy bude. Nie je tu žiadny paywall. Sme nezávislí a nepatríme ani nezastupujeme žiadnu politickú stranu ani obchodnú organizáciu. Chceme to najlepšie pre rozvíjajúcu sa Európu, nič viac a nič menej. Vaša podpora nám pomôže pokračovať v šírení informácií o tejto nádhernej oblasti.

Môžete prispieť tu. Ďakujem.