Progresívne Slovensko získalo vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku najväčší podiel hlasov. Eric Lastek A Tim Houghton Vysvetlil, že hoci pokus o atentát na premiéra Roberta Fica v máji dominoval titulkom pred voľbami, výsledky do značnej miery posilnili už existujúce trendy.

Tento článok je súčasťou série o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 Blog EUROPP tiež hostil panelovú diskusiu o voľbách v roku 2024 Londýnska burza 6. júna.

Slovensko sa robí málokedy Medzinárodné adresy. Ale nie Májová streľba na premiéra Roberta Fica V centre pozornosti bola politika krajiny, čo zvýšilo záujem o výsledky víkendových volieb do Európskeho parlamentu.

Voľby okrem historicky vysokej účasti poukázali na polarizáciu slovenskej politiky a preverili schopnosť politických strán mobilizovať svojich voličov. Poskytla tiež jedinečnú príležitosť sledovať, čo sa stane, ak pokus o atentát na premiéra preruší kampaň len tri týždne pred dňom volieb.

Obmedzený účinok pokusu o atentát

Výstrely zo stredoslovenského mesta Handlová sa mohli ozývať široko-ďaleko, no ani zďaleka nezastavili činnosť kampane na niekoľko dní, ale ich vplyv na kampaň bol obmedzený a väčšinou posilnil už existujúce trendy.

K útoku došlo na slovenského premiéra Vysoko polarizované politické prostrediekde Ficovi odporcovia povedali, že zmeny v súdnej a mediálnej sfére znamenajú zmenu Erózia demokracie na Slovensku A právny štát. Po pokuse o atentát… Boli vyslovené obavy Útok možno použiť ako ospravedlnenie Stlačte viac a rýchlejšie.

Ficova strana Smer-SD obnovila posolstvá svojej kampane sústredené okolo mieru v Európe a odporu voči tomu, čo označuje za vojnové štvánie zo strany Európskej únie. Pridala nový slogan „Za Roberta Fica“, pričom ako mobilizačnú tému použila svojho zraneného neprítomného lídra. Väčšina ostatných strán však pokračovala vo svojich kampaniach bez priameho odkazu na incident zo streľby.

Načasovanie pre maximálny efekt, Ficovo prvé verejné vystúpenie zverejnilo video Streľba v predvečer začiatku volebného moratória na seba opäť upozornila a ovládla spravodajskú agendu. No vo Ficovom 14-minútovom prejave sa sústredil najmä na rekord svojej vlády, zopakoval predvolebný slogan Smeru-SD o suverénnej zahraničnej politike a obvinil liberálne a opozičné médiá z prehlbovania polarizácie v slovenskej spoločnosti. Tieto posolstvá pomohli nabiť jadrovým voličom strany a získali štvrtinu hlasov pre Smer-SD (24,8 %). Zmobilizovali však aj opozíciu a celkovo zvýšili účasť.

Balenie v polarizovanom prostredí

Slovensko sa vo voľbách do Európskeho parlamentu zvyčajne umiestňuje na spodku účastníckych tabuliek a siaha až na dno 13,1 % v roku 2014. Tentoraz sa však zúčastnila tretina voličov (34,5 %), čo je najvyššia úroveň vo voľbách do Európskeho parlamentu od vstupu Slovenska do klubu v roku 2004.

Eurovoľby boli tretíkrát za necelý rok, čo mali voliči na Slovensku možnosť odovzdať svoj hlas, po parlamentných voľbách v septembri a prezidentských voľbách spred dvoch mesiacov. No namiesto toho, aby trpela únavou voličov, k urnám sa dostavila veľká časť voličov, ktorí ako dôvod uviedli úlohu, ktorú pri mobilizácii voličov zohráva polarizácia a efektívna kampaň.

Sociálne liberálna a ekonomicky centristická Strana Progresívne Slovensko získala vo voľbách 27,8 % hlasov a najväčší počet mandátov, čo je dvojnásobok celkového počtu hlasov v porovnaní s poslednými voľbami do Európskeho parlamentu. Potvrdzuje to schopnosť Socialistickej strany získať viac ako 410 000 hlasov pri 34,5 % volebnej účasti. Schopnosť strany mobilizovať svojich priaznivcovAle aj kvôli gravitácii. Sekcie protificovskej strany politickej diskusie sa zhromaždili za socialistickú stranu a jej jasnú výzvu poraziť Fica a zabezpečiť proeurópske Slovensko, posilňujúc výsledok v prospech progresívcov, ale oslabujúcu podporu ostatných opozičných strán.

Odstúpte a úplne vpravo

v Časti EurópyVo Francúzsku, Nemecku a Rakúsku voľby ukázali nárast podpory krajnej pravice. Krajne pravicová Strana Republiky sa v slovenských voľbách umiestnila na treťom mieste. Na jednej strane možno jej úspech vnímať ako pokračovanie či modifikáciu krajne pravicových hlasov. Podiel Republiky na hlasoch bol čiastočne spôsobený prepadom podpory Slovenskej národnej strany (nacionalistickej strany vo vládnej koalícii), ktorá získala smiešnych 1,9 %. Repubblika navyše v roku 2019 získala rovnaké percento hlasov ako krajne pravicová Ľudová strana Naše Slovensko, z ktorej sa Repubblika odštiepila.

Ale schopnosť Repubblicy zvýšiť svoje hlasy v parlamentných voľbách aj pri nižšej účasti naznačuje mobilizačnú kampaň strany a silu jej odkazov a taktiky kampane. Strana zaútočila na Európsku úniu A vykresľovať to ako neúspešné impérium Vládnu mu temné sily, ktoré presadzujú progresívnu agendu národným štátom; Ide o správu, ktorú na Facebook pumpoval najmä šéf strany a poslanec Európskeho parlamentu Milan Auric, ktorého facebookový účet je jedným z… Najvplyvnejší Medzi slovenskými politikmi.

Sila postáv

Výkony PS, Smeru-SD a Republiky posilnili politickí drístni štváči a prominenti na lístkoch. Pozvala napríklad SEP a bývalého dočasného premiéra Udovita Oduura, aby viedol volebnú listinu spolu s televíznymi osobnosťami a odborníkmi z EÚ. Okrem toho Smer-SD postavil Ficovho útočného psa a proruského ideológa Obusha Blahu na popredné miesto popri iných prominentoch, vrátane kontroverznej osobnosti dezinformačnej mediálnej scény.

Naopak, na straníckej listine ďalšieho koaličného partnera Smeru-SD, Hlasu-SD, chýbali výraznejšie osobnosti. Pokles Halas-SD na 7,2 % je však z veľkej časti spôsobený odchodom jej zakladajúceho lídra Petra Pellegriniho, ktorý sa po víťazstve v prezidentských voľbách vzdal straníckej príslušnosti.

Štvrté kolo, sekundy

Hoci je múdre byť opatrný pri prílišnom spoliehaní sa na výsledky volieb, ktorých sa zúčastnila len tretina voličov, voľby do Európskeho parlamentu priniesli zmiešané signály. Polarizácia slovenskej politiky pokračovala, aj keď s prerozdeľovaním hlasov do rôznych táborov. Z tohto prerozdelenia profitovali najmä dve hlavné strany, pričom viac ako polovicu hlasov získali socialistická strana a sociálni demokrati (Smer-SD) a 11 z 15 kresiel Slovenska v Európskom parlamente.

V skutočnosti môžu tieto voľby predstavovať vznikajúci duopol. Obaja Ficovi koaliční partneri čelia budúcim výzvam pri zachovaní zmyslu a relevantnosti a príťažlivosť socialistickej strany môže narastať, najmä ak strana bude bagatelizovať svoj sociálny liberalizmus a bude sa prezentovať ako domov pre všetkých protificovských voličov. Oslabenie intelektuálnej základne Socialistickej strany však hrozí oslabením väzieb s jej existujúcou skupinou podporovateľov. Ako ukázali parlamentné voľby, Ficova schopnosť získať väčšinu bude pravdepodobne závisieť od koaličného partnera, ktorý dokáže prilákať umiernenejších voličov mimo dosahu SPD.

Voľby do Európskeho parlamentu boli v podstate „tretím kolom“ súboja medzi Ficom a jeho protikandidátmi. Ficov tím bol jasným víťazom prvého (parlamentného) a druhého (prezidentského) kola, no tretie kolo putovalo na body do eseročky a protificovskej opozície. Po troch rýchlych po sebe nasledujúcich kolách bude ďalší celoštátny volebný test naplánovaný až na jeseň 2027. Úspech strán v týchto voľbách bude závisieť nielen od výkonu Ficovej vlády, ale aj od schopnosti strán pochopiť ponaučenie vo voľbách. Prvé tri kolá a rozlíšiť signál od šumu.

Poznámka: Tento článok uvádza názory autorov, nie stanovisko EUROPP – European Politics and Politics alebo London School of Economics. Kredit odporúčaného obrázka: Andy.LIU / shutterstock.com