Strategické partnerstvo by malo rámcovať bilaterálne vzťahy: Slovenský vyslanec

Napísal Kim Hyun Bin

Slovenský veľvyslanec v Kórei Marek Rybowski vyjadril svoj cieľ pozvať prezidenta Yeon Suk-yeola na návštevu Slovenska počas jeho funkčného obdobia, ktoré bude prvou kórejskou prezidentskou návštevou v európskej krajine, a posilniť politickú a ekonomickú spoluprácu.

„Mojím osobným cieľom, a možno práve toto je kľúčový, je priviesť prezidenta Yoona na Slovensko,“ povedal Rybowski počas rozhovoru pre The Korea Times na slovenskom veľvyslanectve v Soule 31.

Slovensko zatiaľ nemôže hostiť kórejského prezidenta, hoci bývalý slovenský prezident Andrej Kiska navštívil Kóreu na zimných olympijských hrách v Pjongčangu v roku 2018. Počas funkčného obdobia bývalého prezidenta Mun Če-ina bola návšteva takmer úspešná. Rybowski stále dúfa, že Yoonova návšteva pripraví pôdu pre recipročnú návštevu kórejského prezidenta, čím sa posilní politický dialóg a vzťahy.

Veľvyslanec tiež poukázal na nedávne diplomatické návštevy na vysokej úrovni začiatkom mája, pričom zdôraznil ich význam pri posilňovaní bilaterálnych vzťahov.

„Mali sme návštevu ministra zahraničných vecí Juraja Planára,“ povedal. „Táto návšteva bola dôležitá, pretože znamenala začiatok jeho funkčného obdobia s novou vládou, vyslala našim kórejským partnerom silný signál, že nám na Kórei záleží a sme pripravení zintenzívniť našu spoluprácu.

Planar sa počas svojej návštevy stretol s niekoľkými kľúčovými osobnosťami vrátane predsedu vlády, ministra pre zjednotenie a ministra zahraničných vecí, aby prediskutovali rôzne otázky vrátane situácie na Kórejskom polostrove. Stretol sa aj s predstaviteľmi biznisu a otvoril honorárny konzulát v Ulsane, čo odráža záujem Slovenska o prehĺbenie ekonomických väzieb s kórejskými priemyselnými regiónmi.

Rybowski v súvislosti s pôsobivými hospodárskymi úspechmi Kórey ocenil odolnosť a rast krajiny.

„Naozaj obdivujem kórejský národ za to, čo dosiahol za posledných 60 až 70 rokov,“ povedal. „Napriek zložitému bezpečnostnému prostrediu na Kórejskom polostrove, Kórea vzrástla z HDP podobného Angole v 60. rokoch 20. storočia na jednu z najlepších ekonomík na svete. Z toho by sme sa mali poučiť.“

Na poli pri Kežmarku na východnom Slovensku 28. mája kvitne ďatelina karmínová. EPA-Yonhap

Ekonomické výmeny

Zdôraznil, že väčšina zahraničných veľvyslanectiev v Kórei má spoločný cieľ rozšíriť hospodársku spoluprácu so štvrtou najväčšou ázijskou ekonomikou.

„Pravdepodobne väčšina, ak nie všetky, tunajšie európske veľvyslanectvá sú tiež zamerané na ekonomickú spoluprácu. To je hlavná časť našich záujmov tu v Kórei,“ povedal Rybowski. „Prvým cieľom bola ekonomická spolupráca, druhým politická a tretím, na ktorý by som sa chcel viac zamerať, je prilákať viac Kórejčanov na návštevu Slovenska.“

Slovensko v priebehu rokov prilákalo významné kórejské investície, tento trend sa začal v roku 2004 spoločnosťou Kia Motors.

„Viete, mali sme v tom čase veľké šťastie, pretože veľa kórejských spoločností sa začalo obzerať po investíciách v zahraničí a prilákali sme Kia na Slovensko.“

Táto počiatočná investícia spoločnosti Kia podnietila ďalší záujem iných kórejských spoločností a vytvorila silný ekonomický vzťah.

„Odvtedy máme to šťastie, že na Slovensku hosťujeme až 100 kórejských spoločností, väčšinu z nich v automobilovom sektore,“ dodal. „Slovensko vyrába najväčší počet áut na obyvateľa na svete. Máme päť automobiliek vrátane Volkswagenu, PSA Citroen, Land Rover, Kia a čoskoro aj Volvo.“

Rybowski tiež vysvetlil plány Slovenska rozvinúť sa z montážneho priemyslu na priemysel zameraný na výskum a vývoj, najmä v sektore zelenej ekonomiky.

„Chceli by sme využiť prechod od spaľovacích motorov k elektrickým vozidlám, čo si vyžaduje investície do výskumu a vývoja, mobility a zelenej ekonomiky.

READ  Wapres Ma'ruf kunjungan kerja ke Yunani, Slovensko, Malajzia

Turisti na prechádzke v centre Bratislavy na Slovensku, 20. mája. Reuters-Yonhap

Politická spolupráca

Hoci sú ekonomické vzťahy silné, Rybowski vyjadril túžbu posilniť politickú spoluprácu.

Dodal: „Máme obrovský pilier hospodárskej spolupráce, ale politická angažovanosť a dialóg trochu zaostávajú.“ Cieľom veľvyslanca je vytvoriť rámec pre strategické partnerstvo, ktoré zahŕňa ekonomické, politické, kultúrne a iné oblasti spolupráce.

„Môj minister hovoril s ministrom zahraničných vecí Čo Tae-yulom o strategickom partnerstve a radi by sme o tejto záležitosti diskutovali pri najbližšej príležitosti. Toto strategické partnerstvo by malo definovať naše vzťahy a zdôrazniť hĺbku a šírku našej hospodárskej spolupráce,“ dodal. povedal.

Veľvyslanec zdôraznil dôležitosť tohto partnerstva s tým, že Slovensko má podobné dohody s krajinami ako USA a Nemecko.

Rybowski vidí potenciál aj v odvetviach mimo automobilového priemyslu.

„Na čo by sme sa chceli viac zamerať, je etablovanie Slovenska ako centra pre investície do výskumu a vývoja, najmä v oblasti robotiky. Slovensko sa radí medzi top 20 krajín sveta v počte nainštalovaných robotov vo výrobe.“ priemysel,“ povedal. „Spolupracujeme s Yonsei University a našimi tromi technickými univerzitami na Slovensku, aby sme vytvorili špecializované konzorcium pre robotiku.“

Okrem toho poukázal na potenciálnu spoluprácu v medicínskej robotike a iných odvetviach.

Napriek silným ekonomickým väzbám čelí Slovensko obchodnej nerovnováhe s Kóreou, ktorú chce veľvyslanec počas svojho pôsobenia vo funkcii zmenšiť.

„V roku 2022 predstavoval dovoz z Kórey na Slovensko 6 miliárd USD, zatiaľ čo vývoz zo Slovenska do Kórey predstavoval približne 450 miliónov USD,“ povedal Rybowski.

V tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť uvedenia slovenských produktov na kórejský trh, vrátane medu a vína.

„Chceli by sme pritiahnuť viac pozornosti na slovenské produkty,“ dodal.

Veľvyslanec vyzdvihol aj inovatívne slovenské firmy, ktoré „majú špecializované produkty, ktoré môžu dobre zarezonovať na kórejskom trhu“.

Pokiaľ ide o výzvy, Rybowski uznal prísne normy zavedené kórejskými orgánmi v súvislosti s dovážanými výrobkami.

„Je to proces, ktorý treba urobiť, ale niekedy čelíme širokým otázkam o našich produktoch,“ povedal.

Rybowski sa venoval výzve cestovnej logistiky a hovoril o snahe uľahčiť priamejšie cestovanie medzi Kóreou a Slovenskom.

„Dokonca som sa rozprával s generálnym riaditeľom Korean Air o využití ich lietadiel na to, aby sme na Slovensko priviezli viac Kórejčanov,“ povedal. „Priamy let momentálne neexistuje, ale máme medzinárodné letiská na Slovensku a dá sa využiť aj medzinárodné letisko Viedeň, ktoré je veľmi blízko Bratislavy.“

Štatistiky cestovného ruchu však ukazujú priestor na rast.

„Vo všeobecnosti menej ako 1 % turistov prichádzajúcich na Slovensko pochádza z Kórey,“ povedal Rybowski. „V roku 2022 sme mali asi 6 500 kórejských turistov, čo je počet, ktorý tvrdo pracujeme na zvýšení.“

V súvislosti s otázkou kultúrnej výmeny Rybowski vyjadril svoje nadšenie a označil ju za „jeden zo základných nástrojov diplomatov“. Vyjadril svoju túžbu rozšíriť kultúrnu ponuku, napríklad priviesť slovenských jazzových hudobníkov do Kórey a premietať slovenské filmy na Medzinárodnom filmovom festivale v Busane.

Pripustil, že „tieto aktivity si vyžadujú zdroje, čo môže byť kameňom úrazu“. „Máme približne 80 veľvyslanectiev po celom svete, z ktorých každé požaduje viac peňazí, aby priviedlo hudobníkov a umelcov do svojej krajiny.“

Na ľahšiu nôtu Rybowski vyjadril svoju záľubu v kórejskej kuchyni, najmä kimchi.

„Prosím, pokračujte vo výrobe kimchi,“ povedal. „Osobne kimchi milujem, aj keď som tu v Kórei, jem kimchi so slovenskými jedlami, toto je váš hmatateľný produkt a mali by ste byť na to hrdí.