Vášeň pre anglický jazyk bola pre Danielu Panakovú, 19-ročnú študentku, ktorá ukončila stredoškolské vzdelanie v anglickom Winchestri, vždy hnacím motorom objavovať možnosti za hranicami Slovenska.

„Hoci mám k Slovensku hlbokú náklonnosť, túžila som zažiť život inde,“ hovorí pre The Slovak Spectator.

Odhaduje sa, že za posledných pätnásť rokov odišlo zo Slovenska viac ako 300-tisíc Slovákov, väčšinou mladých ľudí. Každý z nich mal svoje dôvody: hľadanie lepších pracovných príležitostí, vyššie vzdelanie, zlepšenie kvality života, zlepšenie jazykových znalostí alebo jednoducho túžba objavovať nové obzory.

Filip Fraňo, 31-ročný odborník na kybernetickú bezpečnosť, po strednej škole na Slovensku nasledoval svoju rodinu do Švajčiarska. Hovorí, že tam chcel zažiť život na vlastnej koži. Rovnako aj Matej Adam Balint, 19-ročný mladík, ktorý študuje na vysokej škole v Portugalsku, si vždy predstavoval, že jedného dňa odíde zo Slovenska.

„Bola to pre mňa najprirodzenejšia voľba,“ hovorí.

Hoci títo traja Slováci odišli z vlasti spoznávať svet, nedali jedinú odpoveď, či by sa chceli vrátiť žiť na Slovensko.

Viac príležitostí a užitočných dôstojníkov

V Anglicku Panaka objavila v obrovskom kontraste so Slovenskom, pokiaľ ide o množstvo príležitostí, najmä pokiaľ ide o jej vášeň pre herectvo a umenie, oblasť, ktorá nie vždy dobre obsluhovala slovenské školy. Jej cesta v anglickej škole otvorila dvere spevu, hre na gitare a sebaobjavovaniu.

„Neexistuje nič také ako ‚nevieš spievať‘: stačí sa to naučiť,“ hovorí a vyzdvihuje svoje skúsenosti s členstvom v školskej kapele a získaním hlavnej úlohy v školskom muzikáli.

Frano a Balint potvrdzujú, že ľudia, ktorí pracujú v bankách a úradoch vo Švajčiarsku a Portugalsku, sú veľmi milí, aspoň na základe ich stretnutí s nimi.

„V Portugalsku boli moje interakcie so zamestnancami kancelárie veľmi pozitívne, čo ostro kontrastuje s úzkosťou, ktorú som pociťoval na Slovensku z otravného personálu,“ hovorí Balint. Upozorňuje tiež, že Portugalci sú ochotnejší pomáhať cudzím ľuďom a sú milší ako Slováci. Dokonca aj jeho stará mama, ktorá nedávno navštívila Portugalsko, bola ohromená priateľským prístupom k cudzím ľuďom. „Nemyslím si, že sa nutne snažíme byť k sebe milí, ako cudzinci.“

Banacka súhlasí s Balintom a poznamenáva, že ľudia v Anglicku „veľmi túžia pomôcť“, čo je vlastnosť, ktorú na Slovensku nie vždy nájdete.

„Slováci sú rezervovaní, keď sa s nimi prvýkrát stretnete,“ hovorí. Oceňuje však úprimnosť Slovákov a poznamenáva, že jej slovenskí priatelia majú tendenciu prejavovať svoje city otvorene. „V Anglicku som si všimol, že mnohí z mojich priateľov si nechávali svoje pocity pre seba a hovorili o nich až neskôr.“

Slovensku chýba rozmanitosť

Vďaka pobytu v Anglicku a vystaveniu sa rôznym kultúram na hodinách sa Panaka stala otvorenejšou. Poukazuje na to, že Slovensko sa stáva pestrejším, no s Anglickom sa podľa nej stále „neporovnáva“.

Počet cudzincov s trvalým pobytom na Slovensku, v krajine s 5,4 milióna obyvateľov, sa za posledné desaťročie zdvojnásobil na približne 60-tisíc ľudí. Veľa cudzincov však pochádza zo susedných krajín, prípadne z juhovýchodnej Európy.

Balint si pri jazde metrom v Portugalsku uvedomil, ako Slovensku chýba rozmanitosť. „Pozrel som sa okolo seba a pomyslel som si: Som tu v menšine ako beloch,“ spomína. Domnieva sa, že Slovensko má problém prijať a akceptovať rozdiely, pričom často kladie prísne normy.

„Milujem rôznorodé prostredia,“ dodáva Balint, ktorý sa identifikuje ako gay, „podporuje to osobný rast.

Ísť domov, alebo skôr neísť domov

Balint v obave o svoju bezpečnosť sa zdráha vrátiť na Slovensko. V roku 2022 boli v Bratislave zavraždení dvaja LGBT ľudia. Politici na všetkých stranách politického spektra útočia na LGBT komunitu a využívajú ju na svoj vlastný politický zisk, pričom im odopierajú práva, ktoré LGBT komunity využívajú v iných západných krajinách.

a prieskum z júna 2024 Štúdia ukazuje, že iba 37 percent ľudí verí, že lesby, gejovia, bisexuáli a transrodoví ľudia by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli.

„V porovnaní s inými krajinami sa v slovenskej spoločnosti necítim tak vítaný alebo bezpečný,“ hovorí a vyjadruje len malú nádej, že zmena sa blíži. Napriek tomu stále túži spoznávať iné kultúry, čo zvyšuje jeho túžbu žiť mimo Slovenska.

Medzitým je Fraňo, ktorý v novembri končí štúdium, na križovatke svojej kariéry. S ašpiráciami na získanie nového zamestnania zostáva otvorený zostať vo Švajčiarsku alebo preskúmať iné príležitosti v zahraničí. Pri reflektovaní svojich skúseností zisťuje, že prispôsobenie sa životu v zahraničí sa často líši od jeho predstáv. Slovensko – jeho rodná krajina – možno nie je miestom, kam sa rozhodne presťahovať, napriek jeho pozitívnym pocitom z krajiny.

„Stále považujem Slovensko za dobrú krajinu na život,“ hovorí.

V premýšľaní o svojej budúcnosti Panaka vyjadruje otvorenosť návratu na Slovensko. Hoci plánuje pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v zahraničí, jej spojenie so Slovenskom časom silnie.

„Postupom času som začala pociťovať trochu nostalgie za Slovenskom,“ hovorí. „Nakoniec sa mám v úmysle vrátiť, aspoň na chvíľu, pretože sa naozaj cítim ako doma.“