Komunálny odpad na obyvateľa bol podľa údajov zverejnených Európskym parlamentom najvyšší v roku 2018 v Dánsku, na Malte, na Cypre a v Nemecku.
Pri sume Komunálny odpad podľa merania na obyvateľa Malta, ktorá v rokoch 2005 až 2018 upadala v Európskej únii, patrila medzi množstvo krajín, ktoré zaznamenali nárast.
Podľa správy Európskeho parlamentu by to však mohlo byť známkou rozmachu ekonomiky. V skutočnosti majú bohatšie krajiny tendenciu produkovať viac odpadu na obyvateľa a cestovný ruch prispel k vyššej miere na Cypre a na Malte.
Na druhej strane bol komunálny odpad na obyvateľa najnižší v Maďarsku, Českej republike, Poľsku a Rumunsku.
V roku 2018 si Európska únia stanovila nové a ambiciózne ciele v oblasti recyklácie, balenia odpadu a skládkovania. Cieľom týchto nových pravidiel je podporiť prechod k udržateľnejšiemu modelu známemu ako Obehové hospodárstvo. V marci 2020 Európska komisia predstavila akčný plán pre Obehové hospodárstvo Ktorým cieľom je zníženie odpadu lepším riadením zdrojov.
Európsky parlament má hlasovať Osobitná iniciatívna správa K akčnému plánu dnes.
Maltskí poslanci Cyrus Inger a Josiane Cutagar vystúpia dnes popoludní na tlačovej konferencii. Nezávislý malt bude udalosť sledovať.
V záujme starostlivosti o životné prostredie je potrebné predchádzať vzniku odpadu alebo ho upravovať, aby sa znížil jeho dopad.
Recyklácia
Európska únia chce čo najviac posilniť predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie výrobkov. Ak to nie je možné, uprednostňuje recykláciu (vrátane kompostovania), po ktorej nasleduje využitie odpadu na výrobu energie. Najškodlivejšou možnosťou pre životné prostredie a zdravie ľudí je zneškodňovanie odpadu, napríklad na skládke, aj keď je to tiež jedna z najlacnejších možností.
podľa Štatistiky z roku 201746% všetkého komunálneho odpadu v Európskej únii sa recykluje alebo kompostuje. Postupy odpadového hospodárstva sa však medzi krajinami Európskej únie veľmi líšia a len veľmi málo krajín stále vykladá veľké množstvo komunálneho odpadu.
Pohreby takmer neexistujú v krajinách ako Belgicko, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Nemecko, Rakúsko a Fínsko). Spaľovanie tu zohráva dôležitú úlohu spolu s recykláciou. Nemecko a Rakúsko sú tiež najväčšími recyklačnými krajinami v Európskej únii.
Prax skládkovania je však vo východnej a južnej časti Európy stále bežná. Desať krajín ukladá na skládky polovicu alebo viac komunálneho odpadu.
Na Malte, Cypre a Grécku je toto percento viac ako 80%. V Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku je toto percento viac ako 60%, zatiaľ čo v Španielsku a Portugalsku je to polovica alebo viac.
Spaľovanie využívajú aj ďalšie krajiny, ktoré tretinu svojho odpadu posielajú na skládky: Litva, Lotyšsko, Írsko, Taliansko, Francúzsko, Estónsko, Slovinsko a Luxembursko. Okrem Lotyšska a Estónska tieto krajiny tiež recyklovali viac ako 40% domáceho odpadu.
