So správnou kombináciou politík, inovácií a investícií má Slovensko potenciál nielen udržať si súčasnú pozíciu, ale stať sa vedúcou ekonomikou v strednej Európe.

Nedávna ekonomická minulosť Slovenska je pomerne jednoduchá. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 a prijatia eura v roku 2009 si krajina upevnila svoju pozíciu silného hráča v niekoľkých kľúčových sektoroch v strednej a východnej Európe a teší sa stabilnému rastu – s výnimkou ťažkej pandémie Covid-19. .

Slovensko je oficiálne krajinou s vysokými príjmami podľa Svetovej banky a je jednou z mála krajín, ktorým sa v posledných desaťročiach podarilo prekonať takzvanú „pascu stredného príjmu“, ako aj jednou z mála krajín, ktorým sa to podarilo tento prechod dobre.

Čo však dnes hýbe ekonomikou Slovenska a kam smeruje v blízkej budúcnosti?

Ekonomika Slovenska je primárne založená na priemyselnom sektore, pričom výroba tvorí takmer štvrtinu HDP.

Strategická poloha krajiny, kvalifikovaná pracovná sila a členstvo v Európskej únii z nej urobili atraktívnu destináciu pre priame zahraničné investície, najmä v automobilovom priemysle. Podľa Bertelsmannov transformačný indexNajvýznamnejšími obchodnými partnermi Slovenska v EÚ sú Nemecko (22 %), za ním nasleduje Česká republika (11 %), Poľsko, Francúzsko a Maďarsko. Mimo Európskej únie zostávajú USA najväčším obchodným partnerom Slovenska.

Výrobná sila

Výroba áut na obyvateľa je na Slovensku najvyššia na svete. Veľkí výrobcovia automobilov ako Volkswagen, Kia, Peugeot Citroen a Jaguar Land Rover založili v krajine veľké prevádzky, vďaka čomu sa stala hlavným centrom európskeho dodávateľského reťazca pre automobilový priemysel.

Len automobilový priemysel sa k roku 2023 podieľal na tvorbe HDP Slovenska približne 13 percentami a priamo aj nepriamo zamestnával približne 275-tisíc ľudí.

Toto silné spoliehanie sa na jediné odvetvie však predstavuje zraniteľné miesta, najmä vzhľadom na globálne narušenia, ako je nedostatok polovodičov a prechod na elektrické vozidlá.

Budúca stabilita slovenskej ekonomiky môže závisieť od toho, do akej miery dokáže prispôsobiť svoju výrobnú základňu týmto nastupujúcim trendom. Pokračujúce snahy vlády prilákať investície do výroby elektrických vozidiel a batérií môžu byť kľúčové pre udržanie priemyselnej výhody krajiny.

Okrem výroby podporuje slovenská ekonomika mnoho ďalších odvetví. Veľkú úlohu zohráva energia, najmä výroba elektriny. Slovensko vyrába viac ako 80 % elektriny z jadrových a obnoviteľných zdrojov, čím sa z hľadiska energetického mixu radí medzi najzelenšie krajiny Európskej únie.

Ťažiskom tejto stratégie sú jadrové elektrárne Mošovce a Buhonice s pokračujúcimi investíciami zameranými na zvýšenie kapacity a bezpečnosti.

IT sektor je ďalšou súčasťou ekonomiky, ktorá ťaží z dobre vzdelanej pracovnej sily a silného zamerania na technické vzdelávanie. Slovensko sa stalo regionálnym centrom vývoja softvéru, IT služieb a kybernetickej bezpečnosti s rýchlo sa rozširujúcim startupovým ekosystémom v mestách ako Bratislava a Košice.

Vláda aktívne pracuje na podpore digitálnej transformácie a inovácií, pričom si uvedomuje potenciál tohto sektora riadiť budúci rast.

Cestovný ruch, aj keď je rozlohou malý v porovnaní s výrobou, zostáva dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky. Malebná príroda krajiny s horami, hradmi a historickými mestami každoročne priláka milióny návštevníkov.

Vysoké Tatry, pohorie na severnom Slovensku, sú obzvlášť obľúbenou destináciou pre outdoorových nadšencov. Sektor cestovného ruchu však počas pandémie COVID-19 čelil veľkým výzvam, keďže počet návštevníkov výrazne klesol. V roku 2019 navštívilo krajinu viac ako 6,27 milióna turistov – v roku 2023 to bolo 5,55 milióna, čo je výrazne pod úrovňou spred pandémie Covid.

Guľka v paži

Slovenská politika otriasla začiatkom tohto roka pri pokuse o atentátnika Zabiť Predseda vlády SR Robert Fico. Aj keď je Fico ťažko zranený, prežil a odvtedy sa naplno pustil do svojich povinností.

Hoci Ficova hospodárska politika bola dlho považovaná za nacionalistickú, zatiaľ zostáva probiznisová a pokračuje v úspešnej politike predchádzajúcich vlád uprednostňovania nízkych daní, investičných stimulov a flexibility trhu práce s cieľom prilákať zahraničných investorov.

Existuje však rastúce napätie medzi potrebou fiškálnej zodpovednosti a požiadavkou na zvýšenie sociálnych výdavkov, najmä v reakcii na rastúcu nerovnosť a krízu životných nákladov.

Korupcia zostáva dôležitou témou, pričom niekoľko významných prípadov v posledných rokoch odhalilo problémy, ktoré majú korene vo verejnom obstarávaní a politickom sponzorstve. Kým predchádzajúca vláda podnikla určité kroky na riešenie týchto problémov, vrátane reforiem súdnictva a zriadenia protikorupčných orgánov, dôvera verejnosti v inštitúcie zostáva relatívne nízka a boj proti korupcii nie je pre Ficovu vládu prioritou.

Výzvy

Slovensko čelí mnohým ekonomickým výzvam v krátkodobom a strednodobom horizonte. Jednou z najpálčivejších výziev sú demografické zmeny. Obyvateľstvo Slovenska rýchlo starne, s klesajúcou pôrodnosťou a predlžujúcou sa dĺžkou života. Očakáva sa, že tento demografický posun vytvorí značný tlak na dôchodkový systém a systém zdravotnej starostlivosti v krajine a môže viesť aj k nedostatku pracovnej sily v kľúčových sektoroch.

Vláda tieto výzvy rieši pomaly, keďže nevyhnutné reformy dôchodkového systému a trhu práce sú stále v počiatočnom štádiu.

Ďalšou veľmi dôležitou otázkou sú regionálne rozdiely v rámci krajiny. Kým Bratislava a západ Slovenska z ekonomického rastu výrazne ťažili, ostatné regióny, najmä východné, zaostávajú.

Vysoká miera nezamestnanosti, nízka úroveň vzdelania a nedostatočná infraštruktúra naďalej brzdia rozvoj v týchto oblastiach. Riešenie týchto rozdielov bude kľúčové pre dlhodobú ekonomickú udržateľnosť Slovenska.

Pozitívom je, že členstvo SR v EÚ mu poskytuje prístup k významnému financovaniu prostredníctvom Plánu obnovy a štrukturálnych fondov EÚ. Tieto zdroje poskytujú Slovensku jedinečnú príležitosť investovať do kritickej infraštruktúry, projektov zelenej energie a digitálnej transformácie.

Ak sa tieto investície prijmú a budú efektívne riadené, môžu pomôcť zmierniť niektoré ekonomické slabiny krajiny a vytvoriť nové cesty rastu.

Pri hľadaní správnej zmesi

Výhľad slovenskej ekonomiky je opatrne optimistický. Silná priemyselná základňa krajiny, najmä vo výrobnom sektore, poskytuje pevný základ pre rast.

Potreba diverzifikovať hospodárstvo je však čoraz naliehavejšia, najmä vo svetle globálneho posunu smerom k udržateľným a digitálnym technológiám. Schopnosť vlády realizovať potrebné reformy, prilákať investície do nových sektorov a riešiť sociálne a regionálne rozdiely budú kľúčovými faktormi určujúcimi smerovanie ekonomiky Slovenska v nasledujúcich rokoch.

Politické prostredie zostáva potenciálnym faktorom určujúcim priebeh vecí. Stabilita a efektívne riadenie budú rozhodujúce pri riešení budúcich hospodárskych výziev. Hoci Slovensko preukázalo odolnosť voči predchádzajúcim krízam vrátane globálnej finančnej krízy a pandémie, cesta vpred si bude vyžadovať starostlivé zvládanie vnútorných aj vonkajších tlakov.

Reálny HDP vzrástol v roku 2023 o 1,6 %, čo je predovšetkým odrazom nižšej súkromnej a verejnej spotreby. Slabá ekonomická výkonnosť hlavných obchodných partnerov krajiny viedla k poklesu exportu a určitému zhoršeniu trhového podielu Slovenska.

Súbežný veľký pokles dovozu mal za následok celkovo kladný príspevok čistého vývozu, ktorý však bol viac ako kompenzovaný negatívnym príspevkom výrazného poklesu zásob.

Čo sa týka budúceho vývoja, očakáva sa, že hospodárska aktivita sa v roku 2024 zrýchli, keď sa obnoví rast súkromnej a verejnej spotreby a výrazne sa oživí vývoz v dôsledku rastúceho vonkajšieho dopytu.

Očakáva sa, že vládne podporné opatrenia budú aj v roku 2024 naďalej obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Okrem toho by očakávané zvýšenie reálnych miezd poskytlo dodatočný stimul pre súkromnú spotrebu.

Očakáva sa však, že rast investícií bude v roku 2024 obmedzený, po výraznom skoku o 10,6 % v roku 2023, keďže Slovensko do konca roka zintenzívni využívanie fondov EÚ.

Očakáva sa, že investície sa v roku 2025 zrýchlia najmä vďaka čerpaniu štrukturálnych fondov EÚ a Federálneho rezervného fondu. Celkovo sa očakáva, že rast reálneho HDP dosiahne v roku 2024 2,2 % a podľa odhadov EÚ 2,9 % v roku 2025. Najnovšie predpovede Pre krajinu, uverejnené v máji.

Pri správnom mixe politík, inovácií a investícií má Slovensko potenciál nielen udržať si súčasnú pozíciu, ale aj vyrásť ako vedúca ekonomika v strednej Európe. Ak však urobíte chyby, môžete naraziť na rastúce globálne a miestne výzvy. Ako vždy, rovnováha medzi príležitosťou a rizikom bude určovať ekonomický príbeh Slovenska.

Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných platforiem, Rozvíjajúca sa Európa Táto stránka je zadarmo na čítanie a vždy bude. Platobné bariéry tu neexistujú. Sme nezávislí a nepatríme ani nezastupujeme žiadnu politickú stranu ani obchodnú organizáciu. Pre rozvíjajúcu sa Európu chceme to najlepšie, nič viac a nič menej. Vaša podpora nám pomôže pokračovať v šírení informácií o tomto úžasnom regióne.

Môžete prispieť tu. dakujem.