Krásy Teasy sa pustili do výstavby drevených lavičiek, vyvýšených záhonov a provizórnych pergol na terasy. Pracovali v spoločnom úsilí s miestnymi obyvateľmi, pričom každú sobotu organizovali týždenné stretnutia s návrhmi. Projekt nebol jednoduchou úlohou: vízie a názory obyvateľov sa značne líšili, finančné zdroje a nosnosť balkóna boli obmedzené a právne prekážky hádzali do prác bežné kľúče. Po prvé, ak existuje zákonné vlastníctvo určitých balkónov, je často rozdelené medzi niekoľko zainteresovaných strán. Predpisy vyžadujú schválenie od každého jedného zákonného vlastníka pred začatím renovácie a neponechávajú žiadny priestor na manévrovanie, pokiaľ ide o to, čo možno v súvislosti s podnikaním skutočne urobiť.

„Veci sa hýbu pomaly, ale napredujú. Najmä preto, že sa ľudia v sobotu zapájajú do pracovných stretnutí, vyzerajú radi, že s tribúnami niečo robia. Dávajú nám nádej, že celý projekt nevyjde nazmar,“ zhŕňa Lucia Adamíková.

Napriek všetkej vykonanej práci sú však tieto projekty stále len škrabancami na povrchu väčšieho mestského problému. Naprieč všetkými týmito skupinami občanov sa ozýva: „Ak je architektonické dedičstvo v agende našich úradov, verejnej správy alebo súkromného sektora, nemusíme sa o to snažiť,“ hovorí Martin Lipták. „Teraz, keď sme začali, sa však snažíme robiť dobrú prácu a svojimi aktivitami zmeniť pohľad verejnosti. Samozrejme, že to nikdy nevyrieši problémy, ktoré máme, ale môže to otvárať otázky, ukazovať na určité smery alebo inšpirovať ľudí.“ .“