Celý svet pozorne sleduje, ako sa európske krajiny snažia prekonať rôzne dimenzie súvisiace so súčasnou energetickou krízou. Od začiatku roka 2022 a vypuknutia konfliktu na Ukrajine sa výzvy zintenzívnili. To prehĺbilo problémy s dodávkami a viedlo to aj k vyšším nákladom na dovoz zemného plynu. V reakcii na to vlády v celej Európe vyskúšali rôzne opatrenia na ochranu občanov pred najhoršími účinkami rastúcich cien a zároveň udržali svoje ekonomiky nad vodou. Ale pracovné štrajky a narastajúce pouličné demonštrácie vo viacerých mestách ukázali, že bolesť pokračujúcej energetickej krízy je skutočná a postihuje milióny ľudí.

Robí sa veľa možností – daňové úľavy, znížená spotreba elektriny a zúfalé snahy objaviť alternatívne zdroje plynu, keď prichádzajú chladné, tmavé zimné dni. Olej do ohňa prilieva aj premenlivosť klímy.

Niektoré európske krajiny podľa energetických analytikov prijímajú správne opatrenia, no napriek sústredenému úsiliu čelia jednej výzve za druhou. V tejto súvislosti sa odkazuje na Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko a Grécko. Elektronické médiá uviedli, že spomedzi týchto krajín sa zdá, že Francúzsko a Španielsko obmedzili infláciu spôsobenú energetickou krízou prijateľnejšími vzorcami. Zdá sa, že Taliansko, Nemecko a Grécko tiež vedú dlhodobé prípravy na zabezpečenie svojich energetických potrieb, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo sa stále snaží nájsť najmenej spoločného menovateľa.

Treba pochopiť, že Rusko predstavovalo takmer polovicu celkového dovozu zemného plynu do Európy v roku 2021. Zdá sa, že tento aspekt posilnil faktor zraniteľnosti medzi európskymi krajinami. Strategickí energetickí analytici v tejto súvislosti poukázali na to, že Poľsko, Fínsko a Slovensko sú v oblasti zemného plynu takmer úplne závislé od Ruska kvôli svojej geografickej blízkosti k ich zásobovacím plynovodom. Nemecko, najväčšia európska ekonomika, bolo tiež závislé od Ruska a polovicu svojich potrieb zemného plynu z tejto krajiny dovážalo v roku 2021. Obrovský chemický priemysel Nemecka, ktorý zamestnáva viac ako 300-tisíc ľudí, využíval ako surovinu zemný plyn.

Okrem toho treba poznamenať, že z európskych krajín podľa analytika S. percenta Maďarsko (33 percent) a Chorvátsko (30 percent). Hoci boli v rôznej miere závislé od Ruska, všetci zažili hyperinfláciu, keď ceny plynu vyleteli na rekordné úrovne.

Treba tiež poznamenať, že Európa ako celok smeruje k skvapalnenému zemnému plynu (LNG), aby znížila svoju závislosť od ruského plynu, ktorý sa väčšinou dodáva potrubím. Táto dynamika závislosti sa prejavila najmä v pozorovaniach analytikov, že medzi januárom a septembrom 2022 EÚ doviezla viac LNG, než kedy kúpila za rok.

V rámci tohto trendu je podľa Marttiho Wegvelarsa Taliansko spomedzi európskych krajín „obzvlášť proaktívne pri hľadaní dodávok LNG“. Upozornil tiež na skutočnosť, že Taliansko zrejme začalo krátko po vypuknutí konfliktu na Ukrajine hľadať alternatívne dodávky plynu z Azerbajdžanu, Alžírska a Egypta. Bolo to preto, že Alžírsko – hlavný vývozca plynu – sa nachádza v Stredozemnom mori, čo pomohlo k tomuto talianskemu rozhodnutiu.

Energetický analytik tiež dodal, že niektoré krajiny vrátane Španielska, Francúzska a Talianska majú náskok v podobe existujúcich stacionárnych terminálov LNG oproti iným európskym krajinám, ako je Nemecko, ktoré sa tradične viac spolieha na plynovod. Analytik Jha v tejto súvislosti tiež poznamenal, že okrem Spojeného kráľovstva majú tieto krajiny zrejme najvyššiu kapacitu na dovoz LNG v regióne. Mnohé ďalšie stanice však v súčasnosti prechádzajú na plávajúce stanice, ktorých výstavba trvá kratšie ako trvalé stanice na zemi.

Zdá sa, že Nemecko prevzalo vedúcu úlohu v takejto iniciatíve a nedávno dokončilo výstavbu prvého z piatich plánovaných plávajúcich terminálov LNG. Keď bude Nemecko pripravené, bude mať jednu z najvyšších dovozných kapacít v Európe. Grécko tiež plánuje päť plávajúcich terminálov LNG, ktoré by z neho mohli urobiť jadro pre krajiny juhovýchodnej Európy.

Napriek niektorým ambicióznym krokom sa však zdá nepravdepodobné, že zvýšené dodávky LNG z krajín ako Katar, Austrália a Spojené štáty nebudú tak skoro možné. Odborníci na energetiku tvrdia, že uvedenie nových projektov online môže trvať aj viac ako rok. To podnietilo Bena Cahilla, vedúceho pracovníka v Programe energetickej bezpečnosti a klimatických zmien v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, aby povedal: „Dovtedy bude tlak na zvyšovanie cien energií pokračovať.“

Tu treba podotknúť, že eurozóna už zažila v posledných mesiacoch najväčší nárast inflácie od svojho vzniku a približne 70 percent tejto septembrovej inflácie mali na svedomí ceny energií. Táto inflácia a rastúce životné náklady viedli k pracovným protestom a nepokojom nielen v Európe, ale aj v Británii. Svet si všimol nepokoje, ktoré sa odohrávajú v Británii a ako pracovníci Royal Mail protestovali na Parliament Square v Londýne 9. decembra 2022.

Niektoré zaujímavé kroky podnikli aj niektoré európske krajiny, najmä Francúzsko. Ich vedenie sa po dôkladnom preskúmaní a diskusii rozhodlo zmraziť domáce ceny plynu na úrovni z októbra 2021. Obmedzili aj zvýšenie cien elektriny v roku 2022 na 4 percentá oproti predchádzajúcemu roku. Nedávno tiež oznámili, že do roku 2023 obmedzia zvýšenie cien energií a plynu na 15 percent. Francúzske úrady neskôr vysvetlili tieto kroky ako nevyhnutné opatrenia na zastavenie zdvojnásobovania účtov pre domácnosti. Je zrejmé, že akúkoľvek podporu potrebnú v tomto smere bude znášať francúzsky verejný operátor.

Treba si uvedomiť, že Francúzsko už nejaký čas prijíma inovatívne opatrenia. V nedávnej minulosti prijala prostriedky na zníženie závislosti od ruského plynu (7,6 percenta celkového dovozu plynu) v porovnaní s mnohými inými európskymi krajinami. Bolo to možné vďaka ich veľkej závislosti od jadrovej energie. Podnikli tiež potrebné kroky na zlepšenie údržby svojich jadrových elektrární vzhľadom na to, že ich energetickí experti si uvedomili, že ich krajina smeruje k scenáru nedostatku energie. Okrem toho stropy cien plynu a elektriny umožnili Francúzsku udržať mieru inflácie na najnižšej úrovni v celej EÚ za posledných 12 mesiacov.

V rámci Európskej únie, po Francúzsku, Španielsko vyniká ako ďalšia proaktívna krajina v snahe implementovať opatrenia na ochranu občanov pred infláciou prostredníctvom kombinácie zníženia daní a stropu taríf na plyn.

Vyššie uvedené proaktívne úsilie Francúzska a Španielska vyvolalo mnoho pripomienok medzi ostatnými európskymi krajinami o tom, či ich vlády zvažujú potrebné kroky s už dosiahnutými úsporami na prekonanie potenciálnej krízy. Mnohí poukazujú na to, že od septembra 2021 – keď sa v mesiacoch pred vojnou začali obmedzovať dodávky zemného plynu – mnohí ušetrili peniaze na riešenie krízy. K týmto združeným peniazom pridali aj to, keď ceny ropy a plynu vzrástli v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Teraz očakávajú okamžité výsledky.

Tu je potrebné poznamenať, že Nemecko predstavuje 264 miliárd eur (281 miliárd amerických dolárov) – alebo takmer polovicu – z celkových 600 miliárd eur (638 miliárd amerických dolárov), ktoré krajiny EÚ vyčlenili na energetickú krízu, podľa bruselského úradu. správa. Tank Bruegel. Potenciálne záchranné opatrenia v Nemecku predstavujú 7,4 percenta HDP krajiny. Nasleduje Litva (6,6 percenta), Grécko (5,7 percenta), Holandsko (5,3 percenta) a Chorvátsko (4,2 percenta).

No kým Francúzsko a Španielsko stanovujú cenové stropy a ponúkajú zľavy z cien pohonných hmôt, aby ochránili občanov pred vyššími nákladmi, iné – vrátane Nemecka – sa zamerali viac na poskytovanie priamej finančnej podpory zraniteľným segmentom obyvateľstva. Niektoré zavádzajú aj opatrenia, ako je zníženie ciel na motorové oleje a neočakávané dane pre energetické spoločnosti. Napríklad v Rakúsku dostali domácnosti jednorazovú zľavu na účtoch za energie, tí najzraniteľnejší dostali dvojnásobok.

Analytik Wavelarz zaujímavo poznamenáva, že „zameranie Nemecka na zvyšovanie príjmov domácností a podnikov ironicky prispelo k vyššiemu dopytu a vyššej inflácii. Naopak, Francúzsko a Španielsko prijali priame opatrenia na zníženie inflácie kontrolou cien elektriny.“ Zdá sa, že táto anomália presvedčila Nemecko, aby od roku 2023 podniklo krok k dotovaniu účtov spotrebiteľov za elektrinu. Deje sa tak s cieľom obmedziť infláciu.

Spojené kráľovstvo sleduje všetky tieto opatrenia prijaté európskymi krajinami, ale zdá sa, že sa zdráha prijať takéto opatrenia. Ich obyvateľom to nepomôže. Jeho miera inflácie bola vlani v októbri 11,1 percenta, čo je najviac za posledných 40 rokov. Na rozdiel od Nemecka vyčlenila na riešenie energetickej krízy prostriedky vo výške len 97 miliárd eur (103 miliárd USD), čo predstavuje iba 3,5 percenta svojho HDP. Británia tiež odvolala svoje predchádzajúce plány na zmrazenie cien energií na dva roky a namiesto toho toto obdobie obmedzila na šesť mesiacov, do marca 2023.

Európa si teraz uvedomuje, že musí čo najviac diverzifikovať svoje investičné portfóliá, aby sa nestala závislou na jednej krajine. Treba tiež zdôrazniť, že Európa chápe, že jej posun vpred v nadchádzajúcich mesiacoch musí byť komplexný.

Mohamed Zamir je bývalý veľvyslanec a analytik, ktorý sa špecializuje na zahraničné veci, právo na informácie a dobrú správu vecí verejných.

[email protected]