Ako sa mjanmarská armáda pohybovala v telekomunikačnom sektore, aby špehovala občanov

Zdroje oboznámené s plánom agentúre Reuters povedali, že v mesiacoch pred mjanmarským vojenským pučom 1. februára bolo poskytovateľom telekomunikačných a internetových služieb v krajine nariadené inštalovať zachytávače spyware, ktoré by armáde umožnili odpočúvať komunikáciu občanov.

Táto technológia dáva armáde možnosť počúvať hovory, prezerať textové správy a prevádzkovať web vrátane e-mailov a sledovať polohu používateľov bez pomoci telekomunikačných spoločností a internetu, uviedli zdroje.

Dodali, že smernice sú súčasťou rozsiahleho úsilia armády o šírenie elektronických sledovacích systémov a kontroly nad internetom s cieľom monitorovať politických oponentov, drviť protesty a obmedzovať kanály pred opozíciou v budúcnosti.

Podľa výkonného riaditeľa odvetvia s priamymi znalosťami plánov a ďalším, ktorí sú s touto záležitosťou oboznámení, boli na ministerstve dopravy a civilných komunikácií, ktorí rozkazy vydali, bývalí vojenskí úradníci.

„Rozkaz predložili ako príkaz od civilnej vlády, ale vedeli sme, že armáda bude mať kontrolu nad nami, a bolo nám povedané, že nemôžete odmietnuť,“ uviedol výkonný pracovník oboznámený s touto záležitosťou a dodal, že úradníci vojensky kontrolovaného ministerstva vnútra Záležitosti tiež sedeli. Na stretnutiach.

Agentúra Reuters poskytla rozhovor s viac ako tuctom ľudí so znalosťou zachytávania spyware použitého v Mjanmarsku. Všetci požiadali o anonymitu s odvolaním sa na strach z odvetných opatrení zo strany vojenskej rady.

Vojenská rada ani politici snažiaci sa o zostavenie novej civilnej vlády nereagovali na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie.

Rozpočtové dokumenty minulej vlády vedenej Aung San Suu Kyi na roky 2019 a 2020, ktoré neboli zverejnené, obsahujú podrobnosti o plánovaných nákupoch spywarových produktov a súčiastok za 4 milióny dolárov, ako aj pokročilú technológiu ťažby dát a penetráciu telefónov. Dokumenty poskytla skupina Justice for Myanmar Group a boli nezávisle overené agentúrou Reuters.

Agentúre Reuters sa nepodarilo určiť mieru zapojenia nevojenských hodnostárov do vlády Su Ťij pri objednávaní opravy križovatky.

Niekoľko zdrojov uviedlo, že myšlienku takzvanej „právnej námietky“ prvýkrát uviedli mjanmarské orgány v telekomunikačnom sektore koncom roku 2019, ale tlak na inštaláciu tejto technológie prišiel až koncom roku 2020 a dodal, že boli varovaní, aby o tom nehovorili. .

O plánoch odpočúvania verejne informoval nórsky Telenor (Telefón) Pri každoročnej aktualizácii svojho podnikania v Mjanmarsku, ktoré je jedným z najväčších telekomunikačných operátorov v krajine s 18 miliónmi zákazníkov z 54 miliónov ľudí.

Spoločnosť Telenor na brífingu a vyhlásení zverejnenom na svojich webových stránkach 3. decembra uviedla, že je znepokojená plánmi mjanmarských orgánov na právne odpočúvanie schopné „priameho prístupu ku každému operátorovi a systémom ISP bez súhlasu každého jednotlivého prípadu“, pretože Mjanmarsko to neurobilo. mať príslušné zákony a nariadenia na ochranu práv zákazníkov na súkromie a slobodu prejavu.

Medzi dotknuté spoločnosti patria okrem Telenoru aj ďalšie tri telekomunikačné spoločnosti v Mjanmarsku: MPT, veľký štátom podporovaný operátor, Mytel, projekt medzi mjanmarskou armádou a Viettelom, ktorý vlastní vietnamské ministerstvo obrany, a katarský Ooredoo. (ORDS.QA). Zdroje uviedli, že MPT a Mytel sú teraz pod úplnou kontrolou chunty. Poskytovateľov internetových služieb je asi desať.

Spoločnosť Telenor odmietla odpovedať na otázky agentúry Reuters týkajúce sa tohto článku s odvolaním sa na nešpecifikované obavy o bezpečnosť svojich zamestnancov.

Spoločnosti MPT, Mytel a Ooredoo neodpovedali na žiadosti o komentár. Sumitomo Corp. Japonský obchodný dom (8053.T), Ktorý spolu s bezdrôtovým operátorom KDDI Corp (9433.T) V roku 2014 oznámil plánované investície do spoločnosti MPT v hodnote 2 miliárd dolárov, odmietol to komentovať. Spoločnosti KDDI a Viettel neodpovedali na žiadosti o vyjadrenie.

Mnoho vlád umožňuje orgánom činným v trestnom konaní používať na zatknutie zločincov takzvané „zákonné odpočúvania“. Avšak vo väčšine demokratických krajín a dokonca aj v niektorých autoritatívnych režimoch sa táto technológia zvyčajne nepoužíva bez právnych procesov, tvrdia odborníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Mjanmarská armáda naopak podľa riadiacich pracovníkov a priemyselných aktivistov priamo prevádzkuje invazívny komunikačný spyware bez právnych alebo regulačných opatrení na ochranu ľudských práv.

Mjanmarská armáda mala ešte pred pučom významný vplyv na demokraticky zvolenú civilnú vládu vedenú Su Ťij. Mala nevolenú kvótu 25% parlamentných kresiel a ústava jej umožňovala kontrolu nad mnohými kľúčovými ministerstvami. Taktiež mala značný vplyv na ministerstvo spojov a na ďalšie ministerstvá menovaním bývalých dôstojníkov armády. Od puču sa to stalo úplnou kontrolou.

Sledovanie a rušenie

Podľa troch zdrojov spoločnosti so znalosťou sledovacieho systému nie každý telekomunikačný operátor a poskytovateľ internetových služieb nainštalovali kompletný program na zachytenie spywaru. Agentúre Reuters sa nepodarilo určiť šírku jej inštalácie a nasadenia.

Dva z týchto zdrojov ale uviedli, že vojenské a spravodajské služby sledujú SIM karty a odpočúvajú hovory. Jeden zo zdrojov uviedol, že presmerované hovory na iné čísla a hovory bez vytáčacieho tónu patria medzi znaky odporu.

Právny zdroj oboznámený s prípadmi osôb zapojených do protestov uviedol, že existujú dôkazy o dohľade nad spywarom použitým na ich trestné stíhanie. Agentúra Reuters nevidela žiadne dokumenty na podporu tohto tvrdenia.

Vysoký vládny zamestnanec, ktorý pomáha izolovaným politikom usilujúcim sa o vytvorenie paralelnej vlády, uviedol, že ich skupina dostala varovanie od ľudí pracujúcich pre vojenskú radu, súcitných s protestujúcimi, že sú sledovaní telefónne čísla.

„Musíme neustále meniť SIM karty,“ uviedol vysoký štátny zamestnanec.

Podľa bezpečnostného laboratória Amnesty International a ďalších troch technických expertov umožnia produkty odpočúvania opísané v dokumentoch vládneho rozpočtu zhromažďovať telefónne metadáta – údaje o tom, komu používatelia volajú, kedy a ako dlho – ako aj zachytávať cielený obsah.

Boli prerušené káble a boli blokované telefóny aktivistov

Medzi zamestnancami prvých spoločností, ktoré sa uskutočnili 1. februára, bolo podľa zamestnancov troch spoločností, ktorí agentúre Reuters ukazovali fotografie prerušených káblov, nasmerovanie ozbrojených vojakov, aby o polnoci zaútočili na dátové centrá v celej krajine a prerušili káble.

V dátovom centre, kde zamestnanci odolávali, ich podľa zdroja oboznámeného s vojakmi držali pri zbrani a tiež rozbíjali obrazovky, aby ich ohrozili.

Aj keď bol internet väčšinou obnovený hodinami, armáda ho v noci začala vypínať. Armáda v priebehu niekoľkých dní tajne nariadila telekomunikačným spoločnostiam, aby blokovali telefónne čísla aktivistov, oponentov SCAF a právnikov v oblasti ľudských práv a poskytovali spoločnostiam zoznamy, podľa troch priemyselných zdrojov oboznámených s touto záležitosťou. Tieto objednávky neboli predtým hlásené.

Zdroje dodali, že prevádzkovatelia sú zo zákona povinní zdieľať zoznamy zákazníkov s úradmi.

Armáda tiež nariadila zablokovať konkrétne stránky. Stránka sociálnych sietí Facebook (FB.O)Využívaná polovicou krajiny a pre organizátorov protestov sa rýchlo stáva kľúčovou, bola medzi prvými, ktorá bola zakázaná, nasledovali spravodajské weby a ďalšie platformy sociálnych médií. Čítaj viac

Keď sa v marci opozícia stupňovala, armáda úplne prerušila prístup k mobilným dátam a väčšinu z nich ponechala v Mjanmarsku bez pripojenia na internet.

„Spoločnosti musia plniť objednávky,“ uviedol priemyselný zdroj. „Každý vie, že ak to neurobíš, môže prísť iba so zbraňami a prestrihnutým drôtom. To je efektívnejšie ako akákoľvek námietka.“

Štyri zdroje uviedli, že riaditelia spoločností Telenor a Ooredoo, ktorí protestovali, boli požiadaní, aby mlčali, inak budú spoločnosti čeliť strate licencií.

Zaťatá päsť armády

Podľa predchádzajúcich vojenských rád, ktoré vládli v rokoch 1963 až 2011, boli aktivisti a novinári bežne odpočúvaní a smartfónov bolo málo.

S otvorením Mjanmarska sa stal telekomunikačným úspechom s prekvitajúcim, aj keď rozvíjajúcim sa digitálnym hospodárstvom. Prenikanie mobilných telefónov sa v roku 2011 zvýšilo, čo je po Severnej Kórei druhé najnižšie na svete, o 6,9%, v roku 2020 to bolo 126%.

Prvý známy krok civilnej vlády k celonárodnému sledovaniu nastal v roku 2018 s vytvorením monitorovacieho systému sociálnych médií, ktorý bol zameraný na prevenciu vplyvu zahraničných síl. Vlani nasledoval príklad s skórovaním biometrickej SIM karty a uviedol, že použitie viacerých SIM kariet nie je žiaduce a je nevyhnutná centralizovaná databáza.

Úrady teraz stále hľadajú viac moci v oblasti telekomunikácií.

Ministerstvo komunikácií navrhlo 10. februára nový zákon, ktorý ustanovuje, že od internetových a telekomunikačných spoločností sa bude vyžadovať, aby uchovávali širokú škálu používateľských údajov až tri roky a odstránili alebo zablokovali akýkoľvek obsah, ktorý by narušoval „jednotu, stabilitu a mier“ . “, S možnými trestmi odňatia slobody pre tých, ktorí ich nedodržiavajú.

Koncom apríla začala junta podľa troch ľudí, ktorí videli vývoj, nariadiť telekomunikačným operátorom odblokovať určité webové stránky a aplikácie, počnúc miestnymi bankovými aplikáciami. Microsoft Office a Gmail boli tiež odblokované od služieb Google, Disk Google a YouTube.

Na otázku o zrušení zákazu zástupca spoločnosti Microsoft uviedol, že spoločnosť nekontaktovala úradníkov v Mjanmarsku. Google neodpovedal na žiadosti o komentár.

Priemyselné zdroje a aktivisti sa domnievajú, že tieto kroky sú súčasťou pokusu vojenskej rady zaviesť svoju verziu internetu, podobne ako to urobila Čína s „Veľkým firewallom“.

„Armáda chce ovládať internet, bude to teda bezpečná oblasť, iba pre ňu,“ uviedol výkonný riaditeľ priemyslu. „Sme späť o päť rokov v čase.“

Naše kritériá: Princípy dôvery spoločnosti Thomson Reuters.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *