Vo vojnových podmienkach sa Slovensko stalo pre Ukrajinu dôležitým partnerom – diverzifikátorom exportných ciest, ako aj dodávateľom energetických zdrojov, ktoré sa stali pre Ukrajinu a jej ekonomiku rozhodujúce. Pre ukrajinské ťažobné spoločnosti sa slovenská oceliareň US Steel Košice stala dôležitejším spotrebiteľom železnej rudy pri ťažkostiach s exportom produktov do iných regiónov.

Obchodná rovnováha

Po začatí rozsiahlej vojenskej agresie bola Ukrajina nútená reorganizovať celý logistický systém exportných a importných operácií. V takýchto podmienkach prudko vzrástol význam všetkých existujúcich obchodných a logistických príležitostí so susednými krajinami, medzi ktorými má Slovensko významné miesto.

V porovnaní s predvojnovým rokom 2021 sa dovoz zo Slovenska v roku 2023 materiálne zvýšil o 44 % – na 1,2 milióna ton a o 63 % v peňažnom vyjadrení – na 1,8 miliardy USD. Naproti tomu v rovnakom období ukrajinský export vzrástol o 64 % – na 5,8 milióna ton v materiálnom vyjadrení, zatiaľ čo v peňažnom vyjadrení vzrástol len o 7 % na 1,1 miliardy dolárov.

Ukrajinský export v roku 2023 materiálne prevýšil dovoz zo Slovenska 4,8-násobne, v peňažnom vyjadrení bol o 41 % nižší. Tento pomer naznačuje, že Ukrajina zásobuje Slovensko najmä surovinami. Najväčšími položkami ukrajinského exportu v roku 2023 bola železná ruda (502 miliónov USD alebo 84 % exportu vo fyzickom vyjadrení), mäso (104 miliónov USD), káble (88 miliónov USD), uhlie (50 miliónov USD) a kukurica (49 miliónov USD). Existujú aj stopové zásoby rôznych priemyselných surovín vrátane nespracovaného hliníka, výrobkov z dreva a spotrebného tovaru.

Najväčší dovoz zo Slovenska tvoria ropné produkty (358 miliónov USD), plyn (346 miliónov USD) a automobily (259 miliónov USD). Dodávky energetických zdrojov (plyn, ropné produkty, elektrina) zo Slovenska sú pre Ukrajinu veľmi dôležité najmä pre zabezpečenie paliva a bezpečnej prevádzky energetického systému, najmä na pozadí ruských úderov na energetickú infraštruktúru. Krajina tiež dodáva Ukrajine papier, lepenku, televízne zariadenia, oceľ, rôzne priemyselné výrobky, spotrebný tovar, stroje, mechanizmy a zariadenia.

Situácia v oblasti obchodných a logistických obmedzení zo strany Slovenska sa nezdá byť o nič lepšia ako napríklad v Poľsku. Na jednej strane slovenské úrady koncom novembra 2023 predĺžili zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na dobu neurčitú a rozšírili zoznam tovarov. Ak predtým zahŕňala pšenicu a kukuricu, teraz sa pridal med, jačmeň, múka, cukor atď. Na druhej strane, slovenské dopravné podniky uzatvorili koncom minulého roka jediný hraničný priechod pre kamióny „Užhorod – Vyšnyj Nemeky“ (požadujúci zrušenie „bezvízovej prepravnej zóny“) na Ukrajine, zatiaľ čo Poliaci stále protestovali.

Najväčší spotrebiteľ železnej rudy

Geografická blízkosť Slovenska umožnila ukrajinským železiarskym a oceliarskym spoločnostiam vo vojnových podmienkach zvýšiť export. V roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 vzrástol ukrajinský vývoz výrobkov zo železa a ocele do tejto krajiny o 63 % – na 4,9 milióna ton, no v peňažnom vyjadrení sa znížil o 8 % – na 519 miliónov USD. Je to spôsobené zvýšenými dodávkami železnej rudy a zníženým vývozom výrobkov z ocele.

Vo vojnových podmienkach v dôsledku straty kapacít a poklesu domácej produkcie na Ukrajine klesol vývoz výrobkov z ocele na Slovensko o 75 % – na 24,5 tisíc ton v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021. Ukrajina sa tak stala čistým dovozcom výrobkov z ocele zo Slovenska.

Pri absencii námorného exportu do druhej polovice roku 2023 Ukrajina zvýšila zásielky železnej rudy na Slovensko po súši o 67 % – na 4,9 milióna ton v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021. V dôsledku nižších trhových cien však tržby z exportu vzrástli len o 5 %. % . % – na 502 miliónov USD počas rovnakého obdobia.

V zložitom období rokov 2022-2023, keď bola možnosť dodávať produkty spotrebiteľom veľmi obmedzená, Slovensko podporilo ukrajinských producentov železnej rudy spotrebou a prepravou železnej rudy. Za posledné dva roky sa podiel Slovenska na celkovom objeme exportu ukrajinskej železnej rudy v peňažnom vyjadrení zvýšil z 19,2 % na 28,4 % v roku 2023.

Veľkou výhodou pre export železnej rudy je prítomnosť železničnej trate Užhorod-Košice so šírkou 1520 mm, ktorá sa využíva na dodávku do americkej oceliarskej spoločnosti Košice. To skracuje čas prechodu cez hranice, pretože si nevyžaduje prestavbu vozového parku (rozchod železníc na Slovensku je 1435 mm).

Nevýhodou je „slepá“ povaha tejto odbočnej linky, závislosť na jedinom kupcovi a praktická náročnosť prepravy iných druhov tovaru. Hoci miestne železničné spoločnosti On rozpráva O možnosti preberania zásielok aj iných ako surovinových. Pred vojnou sa plánovalo predĺženie širokorozchodnej železnice z Košíc do Bratislavy a Viedne, ale Európska únia projekt odmietla financovať.

Slovensko je dôležité aj pre tranzit zásielok železa a ocele. Železná ruda je Doručené Cez hraničný prechod Užhorod-Matevci do českých oceliarskych spoločností Liberty Ostrava a Třinecké železárny, ako aj do rakúskej Voestalpine.

Slovenský tok valcovanej ocele

V porovnaní s predvojnovým rokom 2021 vzrástol slovenský dovoz výrobkov z ocele na Ukrajinu v roku 2023 v objeme 2,6-krát – na 140-tisíc ton a v peňažnom vyjadrení – 2,1-krát na 154 miliónov dolárov.

Od začiatku vojny boli hlavným dovozom kovových výrobkov zo Slovenska na Ukrajinu oceľ valcovaná za tepla a za studena, ako aj oceľ s povlakom. Najmä dodávky ocele valcovanej za tepla v roku 2023 v porovnaní s predvojnovým rokom 2021 vzrástli 67-krát – na 59-tisíc ton. Naopak, dodávky ocele valcovanej za tepla vzrástli 2,7-krát a ocele valcovanej s povlakom 1,4-krát. Dodávky spomínaných položiek vzrástli z dôvodu nedostatku podobných produktov na ukrajinskom trhu.

Hoci slovenský dovoz ocele v priebehu vojny vzrástol, jeho objem zostal v porovnaní s veľkosťou ukrajinského trhu malý. Predstavuje 11,3 % celkového dovozu ocele na Ukrajinu alebo 4 % spotreby ocele v krajine v roku 2023.

Slovensko vlani podľa WorldSteel zvýšilo svoj oceliarsky priemysel medziročne o 15,4 % – na 4,5 milióna ton. V roku 2022 bol trend opačný, medziročne poklesol o 20,4 % na 3,9 milióna ton. Výroba ocele na Slovensku v roku 2023 predstavovala len 3,5 % (2,9 % v roku 2022) hodnoty EÚ.

V krajine sídlia dve oceliarne – US Steel Košice s výrobnou kapacitou 4,5 milióna ton ročne ocele a 5 miliónov ton surového železa ročne a Max Aicher Slovakia Steel Mills Strážske (620 000 ton ocele ročne). .

Rovnováha záujmov

Ukrajina je za súčasných okolností skôr zaujímavým trhom pre slovenské oceliarske výrobky ako naopak. Pre nedostatočnú domácu produkciu oceliarskych výrobkov na Ukrajine majú o slovenský trh záujem len ťažobné spoločnosti. Zároveň možnosť zvýšenia spotreby ukrajinskej železnej rudy oceliarňami v Európskej únii do značnej miery závisí od úrovne dopytu, t. j. situácie na európskom trhu s oceľou.

Dlhodobé vyhliadky dodávok železnej rudy na Slovensko sa zdajú byť neisté. US Steel Košice dostane od vlády 300 miliónov eur na dekarbonizáciu výroby – nahradenie dvoch vysokých pecí elektrickými oblúkovými pecami. Je zrejmé, že počas realizácie tohto ambiciózneho projektu (spočiatku – do roku 2026) a po ňom sa spotreba ukrajinskej železnej rudy zníži.

Jedným z obmedzení rozvoja obchodu a tranzitu je malá celková dĺžka ukrajinsko-slovenskej hranice (len 97 km), zložitý terén a v dôsledku toho málo dopravných priechodov. Sú len tri: Užhorod – Matvevsi (používa sa na vývoz rudy, kapacita – 500 vlakových vozňov) a Chub – Syrna nad Tiso (490 vlakových vozňov) pre železničnú nákladnú dopravu a len jeden pre kamión – Užhorod – Vyšný Nemiki. Slovensko je otvorené rozširovaniu logistických služieb s Ukrajinou a v minulom roku aktívne modernizovalo svoju pohraničnú železničnú infraštruktúru, no len ťažko rýchlo zvýšiť jej kapacitu.