Slovensko od začiatku vojny podporovalo Ukrajinu zvyšovaním spotreby železnej rudy

Vo vojnových podmienkach sa Slovensko stalo dôležitým partnerom Ukrajiny – prvkom diverzifikácie exportných ciest, ako aj dodávateľom energetických zdrojov, ktoré sa stali pre Ukrajinu a jej ekonomiku mimoriadne dôležité. Pre ukrajinské ťažobné spoločnosti sa slovenská oceliareň US Steel Košice stala dôležitejším spotrebiteľom železnej rudy pri ťažkostiach s exportom produktov do iných regiónov.

Obchodná bilancia

Po začatí totálnej vojenskej agresie bola Ukrajina nútená reorganizovať celý svoj logistický systém pre exportné a importné operácie. Za týchto podmienok prudko vzrástol význam všetkých existujúcich obchodných a logistických príležitostí so susednými krajinami, medzi ktorými Slovensko zaujíma významné miesto.

V porovnaní s predvojnovým obdobím v roku 2021 sa dovoz zo Slovenska v roku 2023 zvýšil o 44 % vo fyzickej hodnote – na 1,2 milióna ton a o 63 % v peňažnej hodnote – na 1,8 miliardy USD. Naproti tomu v rovnakom období ukrajinský export vzrástol o 64 % – na 5,8 milióna ton v materiálovej hodnote, zatiaľ čo v peňažnom vyjadrení sa zvýšil iba o 7 %, na 1,1 miliardy dolárov.

Ukrajinský export v roku 2023 prevýšil dovoz zo Slovenska vo fyzickej hodnote asi 4,8-násobne, pričom v peňažnej hodnote bol nižší asi o 41 %. Tento pomer naznačuje, že Ukrajina zásobuje Slovensko najmä surovinami. Najväčšími ukrajinskými exportnými položkami v roku 2023 bola železná ruda (502 miliónov USD alebo 84 % exportu vo fyzickom vyjadrení), mäso (104 miliónov USD), káble (88 miliónov USD), uhlie (50 miliónov USD) a kukurica (49 miliónov USD). Existujú aj stopové zásoby rôznych priemyselných surovín vrátane nespracovaného hliníka, výrobkov z dreva a spotrebného tovaru.

Najväčším dovozom zo Slovenska sú ropné produkty (358 miliónov USD), plyn (346 miliónov USD) a autá (259 miliónov USD). Dodávky energetických zdrojov (plyn, ropné produkty, elektrina) zo Slovenska sú pre Ukrajinu veľmi dôležité najmä pre zabezpečenie paliva a bezpečnej prevádzky energetického systému, najmä na pozadí ruských úderov na energetickú infraštruktúru. Slovensko dodáva Ukrajine aj papier, lepenku, televíznu techniku, oceľ, rôzne priemyselné výrobky, spotrebný tovar, stroje, mechanizmy a zariadenia.

Situácia s obchodnými a logistickými obmedzeniami zo strany Slovenska nevyzerá oveľa lepšie ako napríklad s Poľskom. Na jednej strane slovenské úrady koncom novembra 2023 predĺžili zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na dobu neurčitú a rozšírili zoznam tovarov. Ak predtým zahŕňala pšenicu a kukuricu, teraz sa pridáva med, jačmeň, múka, cukor atď. Na druhej strane, slovenské dopravné podniky koncom minulého roka uzavreli jediný kamiónový prechod „Užhorod – Vyšný Nemeky“ (požadujúci zrušenie ukrajinskej „zóny oslobodenia od dopravných víz“), zatiaľ čo Poliaci stále protestujú .

Najväčší spotrebiteľ železnej rudy

Geografická blízkosť Slovenska umožnila ukrajinským železiarskym a oceliarskym spoločnostiam vo vojnových podmienkach zvýšiť export. V roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 vzrástol ukrajinský export výrobkov zo železa a ocele do tejto krajiny o 63 % – na 4,9 milióna ton, no v peňažnom vyjadrení sa znížil o 8 % – na 519 miliónov USD. Bolo to spôsobené zvýšenými dodávkami železnej rudy a zníženým vývozom výrobkov z ocele.

Vo vojnových podmienkach v dôsledku straty kapacít a zníženia domácej produkcie na Ukrajine klesol export výrobkov z ocele na Slovensko v roku 2023 o 75 % – na 24,5 tisíc ton v porovnaní s rokom 2021. Ukrajina sa tak stala čistým dovozcom výrobkov z ocele zo Slovenska.

Pri absencii námorného exportu do druhej polovice roku 2023 Ukrajina zvýšila zásielky železnej rudy na Slovensko po súši o 67 % – na 4,9 milióna ton v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021. V dôsledku nižších trhových cien však tržby z exportu vzrástli o 5 %. Len – na 502 miliónov dolárov v rovnakom období.

V zložitom období rokov 2022 – 2023, keď bola schopnosť dodávať produkty spotrebiteľom veľmi obmedzená, Slovensko podporilo ukrajinských producentov železnej rudy spotrebou a tranzitom železnej rudy. Za posledné dva roky sa podiel Slovenska na celkovom objeme exportu ukrajinskej železnej rudy v peňažnom vyjadrení zvýšil z 19,2 % na 28,4 % v roku 2023.

Veľkou výhodou pre export železnej rudy je existencia 1 520 mm širokej železničnej trate medzi Užhorodom a Kočišom, ktorá slúži na doručovanie zásielok do US Steel v Kočiši. To skracuje čas prechodu cez hranice, pretože si nevyžaduje prestavbu vozového parku (šírka železnice na Slovensku je 1435 mm).

Nevýhodou je „slepá“ povaha tejto odbočnej linky, závislosť na jedinom kupcovi a praktická náročnosť prepravy iných druhov tovaru. Hoci miestne železničné dopravné spoločnosti Hovorí O možnosti preberania zásielok aj iných ako surovinových. Pred vojnou sa plánovalo predĺženie širokorozchodnej železnice z Košíc do Bratislavy a Viedne, ale Európska únia projekt odmietla financovať.

Slovensko je dôležité aj pre prepravu zásielok železa a ocele. Železná ruda je Doručené Cez prechod Užhorod-Matevichy do českých oceliarskych spoločností Liberty Ostrava a Třinecké železárny, ako aj do rakúskej spoločnosti Voestalpine.

Slovenská prietokovo valcovaná oceľ

V porovnaní s predvojnovým obdobím v roku 2021 vzrástol slovenský dovoz oceľových výrobkov na Ukrajinu v roku 2023 v objeme 2,6-krát – na 140-tisíc ton av peňažnej hodnote – 2,1-krát na 154 miliónov dolárov.

Od začiatku vojny boli hlavným dovozom kovových výrobkov zo Slovenska na Ukrajinu plochá oceľ valcovaná za tepla a za studena, ako aj lakovaná oceľ. Najmä dodávky ocele valcovanej za tepla v roku 2023 v porovnaní s predvojnovou úrovňou v roku 2021 vzrástli 67-krát – na 59-tisíc ton. Naopak, dodávky ocele valcovanej za tepla vzrástli 2,7-krát a ocele valcovanej s povlakom – 1,4-krát. Dodávky spomínaných položiek vzrástli z dôvodu nedostatku podobných produktov na ukrajinskom trhu.

Hoci slovenský dovoz ocele v kontexte vojny vzrástol, jeho objemy zostali v porovnaní s veľkosťou ukrajinského trhu malé. Predstavuje 11,3 % celkového dovozu ocele na Ukrajinu alebo 4 % spotreby ocele v krajine v roku 2023.

Slovensko podľa WorldSteel zvýšilo produkciu ocele vlani medziročne o 15,4 % – na 4,5 milióna ton. V roku 2022 bol trend opačný, medziročne poklesol o 20,4 % – na 3,9 milióna ton. Výroba ocele na Slovensku v roku 2023 predstavovala len 3,5 % (2,9 % v roku 2022) hodnoty EÚ.

V krajine sídlia dve oceliarne – US Steel Košice s výrobnou kapacitou 4,5 milióna ton ročne ocele a 5 miliónov ton surového železa ročne a Max Aicher Slovakia Steel Mills Strážske (620 tisíc ton ročne). rok ocele).

Rovnováha záujmov

Ukrajina je v súčasných podmienkach skôr zaujímavým trhom pre slovenské výrobky z ocele ako naopak. Pre nedostatočnú domácu produkciu oceliarskych výrobkov na Ukrajine majú o slovenský trh záujem len ťažobné spoločnosti. Zároveň možnosť zvýšenia spotreby ukrajinskej železnej rudy oceliarňami v Európskej únii do značnej miery závisí od úrovne dopytu, t. j. situácie na európskom trhu s oceľou.

Dlhodobejší výhľad dodávok železnej rudy na Slovensko sa zdá byť neistý. US Steel Cochise dostane od vlády krajiny 300 miliónov eur na dekarbonizáciu výroby – nahradenie dvoch vysokých pecí elektrickými oblúkovými pecami. Zdá sa, že počas realizácie tohto ambiciózneho projektu (spočiatku – do roku 2026) a po ňom sa spotreba ukrajinskej železnej rudy zníži.

Jedným z obmedzení obmedzujúcich rozvoj obchodu a tranzitu je malá dĺžka ukrajinsko-slovenskej hranice (len 97 km), zložitý terén a v dôsledku toho aj niektoré dopravné priechody. Sú len tri: Užhorod – Matveychi (používa sa na vývoz rudy, kapacita 500 vozňov) a Chub – Sierna nad Tiso (490 vozňov) pre železničnú nákladnú dopravu a len jeden pre kamióny – Užhorod – Vyšný Nemiki. Slovensko je otvorené rozširovaniu logistických služieb s Ukrajinou a v minulom roku aktívne modernizovalo svoju pohraničnú železničnú infraštruktúru, no je ťažké rýchlo zvýšiť jej kapacitu.