Spojené štáty americké už v minulosti používali svoju armádu na dodávanie potravín, vody a inej humanitárnej pomoci civilistom počas vojen alebo prírodných katastrof. Steny Pentagonu zdobia fotografie takýchto operácií na Haiti, Libérii, Indonézii a nespočetných ďalších krajinách.

Ale je zriedkavé, že sa Spojené štáty pokúšajú poskytnúť takéto služby bombardovaným ľuďom s tichou americkou podporou.

Rozhodnutie prezidenta Bidena nariadiť americkej armáde postaviť plávajúci dok pri pásme Gazy, ktorý by umožnil doručovať pomoc po mori, stavia členov americkej armády do novej fázy v histórii humanitárnej pomoci. Tá istá armáda, ktorá posiela zbrane a bomby, ktoré Izrael používa v Gaze, teraz posiela jedlo a vodu do obliehanej oblasti.

Myšlienka plávajúceho doku prišla týždeň po tom, čo Biden povolil výsadky humanitárnej pomoci do Gazy, čo odborníci na pomoc kritizovali ako nedostatočné. Odborníci na pomoc tvrdia, že ani plávajúci dok nepomôže dostatočne zmierniť utrpenie v regióne, kde sú obyvatelia na pokraji hladu.

Vysokí predstavitelia Bidena však uviedli, že Spojené štáty budú naďalej dodávať Izraelu muníciu, ktorú používa v Gaze, a zároveň sa budú snažiť dodávať humanitárnu pomoc Palestínčanom, ktorých tam bombardujú.

Takže Pentagon robí oboje.

Po celé desaťročia armádny zbor inžinierov pomocou bojových inžinierov staval plávajúce doky pre jednotky, aby mohli prechádzať cez rieky, vykladať zásoby a vykonávať ďalšie vojenské operácie. Generálmajor Patrick S. povedal: Ryder, hovorca Pentagonu, v piatok povedal, že 7. armádna dopravná brigáda (expedičná) zo spoločnej základne Langley-Eustis neďaleko Norfolku vo Virgínii bude jednou z hlavných vojenských jednotiek zapojených do operácie. Výstavba plávajúceho doku pre Gazu.

Generál Ryder povedal, že dok bude postavený a zostavený popri vojenskej lodi pri pobreží Gazy. Predstavitelia ministerstva obrany uviedli, že loď bude potrebovať ozbrojenú stráž, najmä preto, že sa nachádza na pobreží, a dodali, že pracujú na tom, ako zabezpečiť jej ochranu.

Pri týchto operáciách je zvyčajne veľká loď postavená na pobrežie na želanom mieste a vedľa lode je zriadené „vykladacie zariadenie“ – veľký plávajúci dok, ktorý ju obsluhuje, uviedol predstaviteľ armády USA. Ako záchytný priestor. Tovar natlačený alebo umiestnený v doku sa naloží na menšie námorné člny a prepraví sa smerom k dočasnému doku alebo mostu kotviacemu na pláži.

1 800 stôp dlhý, dvojprúdový dočasný most postavili armádni inžinieri, obkolesili ho remorkéry a priviezli, alebo „prebodli“ na breh. Náklad na palube malých námorných člnov sa potom mohol prepraviť na most a na pláž.

Generál Ryder v piatok trval na tom, že armáda môže postaviť most a vraziť ho na pláž bez toho, aby na zem v Gaze položila nejaké americké topánky alebo plutvy. Povedal, že presun lode na miesto z východného pobrežia a výstavba móla a mosta bude trvať až 60 dní a približne 1000 amerických vojakov.

Predstaviteľ ministerstva obrany uviedol, že keď loď dosiahne breh, bude trvať sedem až desať dní, kým zostava plávajúci dok a most.

Dodal: „Je to súčasť plného tlaku zo strany Spojených štátov, aby sa nezamerali len na prácu na otvorení a rozšírení ciest po celom území, čo je samozrejme ideálny spôsob, ako dostať pomoc do Gazy, ale aj na uskutočňovanie vzduchových kvapiek. “ povedal Ryder.

Povedal, že plávajúci dok umožní dodanie „viac ako dvoch miliónov jedál denne“. Počet obyvateľov pásma Gazy je približne 2,3 milióna ľudí.

Generál Ryder pripustil, že výsadky a plávajúce doky by neboli také účinné ako posielanie pomoci po zemi, čomu Izrael zabránil. „Chceme vidieť výrazný nárast množstva pomoci prechádzajúcej cez územia,“ povedal generál Ryder. „Uvedomujeme si, že toto je najschodnejší spôsob poskytovania pomoci.“

Ale dodal: „Nebudeme čakať.“

Predstavitelia uviedli, že Spojené štáty budú spolupracovať s regionálnymi partnermi a európskymi spojencami na výstavbe, financovaní a údržbe koridoru, pričom poznamenali, že myšlienka projektu vznikla na Cypre.

Vo štvrtok Sigrid Kaag, koordinátorka OSN pre humanitárnu pomoc a obnovu v Gaze, privítala Bidenovo oznámenie. V rozhovore s novinármi po brífingu v Bezpečnostnej rade však dodala: „Zároveň môžem len zopakovať: vzduch a more nie sú náhradou za súš a nikto nehovorí inak.

Bidenove doterajšie humanitárne snahy v Gaze „možno niektorým ľuďom v Spojených štátoch spôsobia úľavu,“ povedal v rozhovore Robert Ford, bývalý americký veľvyslanec v Sýrii. Ale dodal: „Je to ako prilepiť veľmi malú náplasť na veľmi veľkú ranu.“

Úradníci uviedli, že humanitárna pomoc bude pravdepodobne vyzdvihnutá v Larnake na Cypre, asi 210 námorných míľ od Gazy. To by umožnilo izraelským predstaviteľom najskôr skontrolovať zásielky.

Predstaviteľ uviedol, že zatiaľ čo dočasný prístav bude spočiatku spravovaný armádou, Washington verí, že bude nakoniec prevádzkovaný komerčne.

Úradníci nezašli do podrobností o tom, ako bude pomoc dodaná po mori prepravovaná z pobrežia do Gazy. Pomoc ale bude sčasti distribuovať španielsky šéfkuchár Jose Andreszakladateľ neziskovej organizácie World Central Kitchen, ktorá zabezpečila v Gaze viac ako 32 miliónov jedál.

Dvaja diplomati oboznámení s plánmi uviedli, že prístav vybudujú na pobreží Gazy, mierne severne od prechodu Wadi Gaza, kde izraelské sily zriadili hlavný kontrolný bod.

Ústredné problémy však zostávajú nevyriešené. Úradníci pre humanitárnu pomoc tvrdia, že dodávka zásob nákladnými autami je oveľa efektívnejšia a menej nákladná ako ich preprava do Gazy loďou. Nákladné autá však stále nie sú schopné dodávať tovar počas izraelského bombardovania a intenzívnych pozemných bojov na juhu Gazy.

Poskytovanie pomoci po mori nemusí zabrániť chaosu, ktorý sprevádza dodávky.

Zdravotnícki predstavitelia uviedli, že minulý mesiac zahynulo v Gaze viac ako 100 ľudí, keď sa hladní civilisti vrútili do konvoja nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, čo vyvolalo tlačenicu a prinútilo izraelských vojakov strieľať do davu.

Americká armáda vysadila pomoc na Blízky východ a do južnej Ázie počas predchádzajúcich konfliktov, dokonca aj počas vojen, do ktorých boli Spojené štáty priamo zapojené.

V roku 2014 nariadil prezident Barack Obama vojenským lietadlám, aby zhodili jedlo a vodu desiatkam tisícov jezídov uväznených v neúrodnom pohorí na severozápade Iraku. Jezídi, príslušníci etnickej a náboženskej menšiny, utekali pred militantmi, ktorí sa vyhrážali genocídou.

V roku 2001 prezident George W. Bush nariadil britským a americkým silám, ktoré útočia na Taliban v Afganistane, aby znížili denné dávky zo vzduchu civilistom uväzneným v odľahlých oblastiach krajiny.