Zdaňovanie energie a politika stanovovania cien uhlíka v EÚ nie sú v súlade s jej klimatickými cieľmi, uviedol Európsky dvor audítorov vo svojej správe. Dokument odhaľuje, že väčšina členských štátov poskytla v roku 2020 viac dotácií na fosílne palivá ako na obnoviteľné zdroje.

Aj keď sa dotácie na obnoviteľnú energiu v období rokov 2008 – 2019 takmer štvornásobne zvýšili, dotácie na fosílne palivá zostali v poslednom desaťročí relatívne konštantné napriek záväzkom Európskej komisie a niektorých členských štátov postupne ich zrušiť. Údaje práve zverejnil Európsky dvor audítorov v preskúmaní, ktoré ukázalo, že súčasné úrovne daní neodrážajú rozsah, v akom rôzne zdroje energie znečisťujú.

Zatiaľ čo väčšina členských krajín Európskej únie ukladá vysoké dane na palivá, niekoľko ďalších udržuje dane blízko minima stanoveného smernicou o zdaňovaní energie, čo môže narušiť vnútorný trh, uviedli autori. Nízke ceny uhlíka a nízke energetické dane z fosílnych palív zvyšujú relatívne náklady na ekologickejšie technológie a odďaľujú dekarbonizáciu a energetickú transformáciu, varovali.

Náročná sociálna a ekonomická transformácia

„Postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá do roku 2025, cieľ, ku ktorému sa EÚ a jej členské štáty zaviazali, bude náročnou sociálnou a ekonomickou transformáciou. Najmä vnímanie nespravodlivého zaobchádzania s niektorými skupinami alebo sektormi môže viesť k odporu voči prechodu na ekologickejšie hospodárstvo. Vplyv zdaňovania energie na domácnosti môže byť tiež významný a môže viesť k potlačeniu daní z energií,“ píše sa v dokumente.

Vnímanie nespravodlivého zaobchádzania pre niektoré skupiny alebo prechodné sektory môže viesť k odporu voči ekologickejšej ekonomike

Sumy, ktoré domácnosti vynakladajú na energiu vrátane vykurovania a dopravy, sa značne líšia: v niektorých prípadoch, ako napríklad v prípade najchudobnejších domácností v Česku a na Slovensku, to môže byť viac ako 20 % ich príjmu.

Na zmiernenie rizika odmietnutia daňových reforiem audítori už teraz poukazujú na odporúčania viacerých medzinárodných organizácií: znížiť iné dane a uplatniť prerozdeľovacie opatrenia a zároveň zabezpečiť väčšiu transparentnosť a komunikáciu o dôvodoch reforiem.

Audítori naliehajú na konzistentné zdaňovanie energie

Štáty EÚ v sledovanom období dotovali fosílne palivá sumou 55 až 58 miliárd EUR ročne. Pätnásť z nich minulo v roku 2020 viac na dotácie fosílnych palív ako na dotácie obnoviteľnej energie, a to v tomto poradí: Fínsko, Írsko, Cyprus, Belgicko, Francúzsko, Grécko, Rumunsko, Litva, Poľsko, Bulharsko, Švédsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko a Lotyšsko.

Audítori poukazujú na výzvy, ktorým čelia tvorcovia politík: zabezpečenie konzistentného zdaňovania energie vo všetkých sektoroch a energetických nosičoch, zníženie dotácií na fosílne palivá a zosúladenie klimatických cieľov so sociálnymi potrebami.

Pätnásť z 27 členských štátov minulo v roku 2020 viac na dotácie na fosílne palivá ako na dotácie na obnoviteľnú energiu

„Zdaňovanie energie, oceňovanie uhlíka a dotácie energie sú dôležitými nástrojmi na dosiahnutie klimatických cieľov. Hlavnou výzvou podľa nášho názoru je, ako posilníme prepojenia medzi regulačnými a finančnými opatreniami a nájdeme medzi nimi správnu kombináciu,“ povedal Viorel Ştefan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za preskúmanie. „Našou revíziou sa snažíme prispieť k diskusii o cenách energie a zmene klímy, a najmä k nadchádzajúcej diskusii o navrhovanej revízii smernice o zdaňovaní energie.

Podľa súčasnej smernice o zdaňovaní energie môžu mať viac znečisťujúce zdroje energie daňovú výhodu v porovnaní s uhlíkovo efektívnejšími zdrojmi: napríklad uhlie je zdaňované menej ako zemný plyn a niektoré fosílne palivá sú zdaňované výrazne menej ako elektrina, dodáva správa. .

Slovinsko je jediným členským štátom EÚ v juhovýchodnej Európe s explicitnými uhlíkovými daňami

Explicitné uhlíkové dane, ktoré priamo stanovujú cenu emisií CO2, sú zavedené v 14 členských štátoch. Sadzby sú od 0,1 EUR za tonu CO2 v Poľsku do viac ako 100 EUR za tonu vo Švédsku.

Dane sa zvyčajne nevzťahujú na sektory, na ktoré sa už vzťahuje systém obchodovania s emisiami, EU ETS. Najvyšší podiel na celkových pokrytých emisiách je v Írsku (49 %), za ktorým nasledujú Dánsko a Švédsko (40 %). Slovinsko je jedinou krajinou v zozname z regiónu, ktorý sleduje Balkan Green Energy News. Má podiel 17,4 % na dopravu a vykurovanie, čím pokrýva 24 % emisií.

Stanovenie cien uhlíka sa bude uplatňovať na námornú dopravu, cestnú dopravu a budovy

Európska komisia v júli zverejnila návrh na revíziu smernice o zdaňovaní energie. Stále umožňuje členským štátom znížiť sadzby dane z energie pre niektoré sektory z dôvodov ochrany životného prostredia, energetickej účinnosti a energetickej chudoby.

Systém obchodovania s emisiami sa má rozšíriť na námornú dopravu a plánuje sa zavedenie samostatného systému pre cestnú dopravu a budovy.

V rámci súčasného systému bezplatné kvóty na obchodovanie s emisiami umožňujú niektorým účastníkom trhu neplatiť za časť svojich emisií CO2. Postupné vyraďovanie bezplatných kvót spojené s rizikom úniku uhlíka (nárast emisií plynov v dôsledku presunu výroby do krajiny s laxnejšími emisnými obmedzeniami) je sprevádzané navrhovaným postupným zavádzaním mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc. (CBAM).

Zobrazenia príspevku:
16