Biden hovorí, že on a Erdogan hovorili o F-16, švédskej ponuke pre NATO

WASHINGTON (Reuters) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok v telefonáte zopakoval želanie Ankary kúpiť stíhačky F-16 od Spojených štátov, povedal americký prezident Joe Biden, zatiaľ čo Biden mu povedal, že Washington chce, aby Ankara stiahla svoje námietky voči Švédsku. .. vstup do NATO.

K výmene názorov došlo, keď Biden zavolal Erdoganovi, aby mu zablahoželal k víťazstvu v nedeľňajších tureckých prezidentských voľbách.

„Hovoril som s Erdoganom. Zablahoželal som Erdoganovi. Stále chce na niečom popracovať na F-16. Povedal som mu, že chceme dohodu so Švédskom, tak to urobme. A tak sa s niekým opäť spojíme.“ “ povedal Biden novinárom pred odchodom z Bieleho domu do Delaware.

Na otázku, či očakáva od Erdogana nejaký krok k členstvu Švédska v NATO, Biden odpovedal: „Nastolil som s ním túto otázku. Viac sa o tom porozprávame budúci týždeň.“

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO minulý rok, pričom v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu opustili dlhoročnú vojenskú politiku nezúčastňovania sa. Ponuky na členstvo musia schváliť všetci členovia NATO. Türkiye a Maďarsko zatiaľ ponuku Švédska neprijali.

Turecko sa snažilo kúpiť F-16 v hodnote až 20 miliárd dolárov a takmer 80 modernizačných súprav od Spojených štátov. Dohoda sa však zastavila pre námietky Kongresu USA proti odmietnutiu Ankary podporiť rozširovanie NATO a jej rekord v oblasti ľudských práv a politiky v Sýrii, hoci Bidenova administratíva opakovane uviedla, že predaj podporuje.

Lietadlo F16 tureckých vzdušných síl pristálo na novom rozostavanom letisku v Istanbule v Turecku 22. septembra 2018. REUTERS/Umit Bektas

Americký Kongres začiatkom tohto roka schválil oveľa menší balík v hodnote 259 miliónov dolárov, vrátane aktualizácií softvéru avioniky pre existujúcu tureckú flotilu stíhačiek F-16, niekoľko dní po tom, čo Turecko ratifikovalo vstup Fínska do NATO.

Bidenova administratíva opakovane odmietla akékoľvek tvrdenie o akomkoľvek „kompromise“ medzi predajom a rozšírením NATO, hoci turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu v januári povedal, že americká strana dala jasne najavo, že schválenie ponúk NATO bude vnímané priaznivo. kongrese.

READ  Pápež František leží v nemocnici na druhej operácii brucha za dva roky

Obojstranná skupina senátorov vo februárovom liste Bidenovi uviedla, že neratifikovanie prístupových protokolov Švédska a Fínska zo strany Turecka, ktoré v tom čase stále prebiehalo, by „spochybnilo tento pripravovaný predaj“ s odvolaním sa na F-16.

Zdroj oboznámený s diskusiami uviedol, že Spojené štáty už skôr Turecku povedali, že bude ťažké presvedčiť Kongres, aby schválil dohodu o F-16, ak Ankara nedá zelenú Švédsku.

Turecko ratifikovalo vstup Fínska do NATO koncom marca, no naďalej má námietky voči Švédsku a tvrdí, že Štokholm ukrýva členov ozbrojených skupín, ktoré považuje za teroristické. Maďarsko zatiaľ ponuku Švédska neprijalo.

Medzi hlavné priority Washingtonu patrí, aby Švédsko vstúpilo do NATO do polovice júla, keď sa má v Litve konať summit lídrov aliancie.

Vo vyhlásení o kontakte medzi Bidenom a Erdoganom turecké predsedníctvo uviedlo, že obaja lídri sa dohodli na prehĺbení spolupráce vo všetkých aspektoch ich bilaterálnych vzťahov, ktorých význam pri riešení regionálnych a globálnych problémov narástol.

(Správa Steve Holland a Hamira Pamuk) Strih Leslie Adler, Chris Rees a Tom Hogg

Naše štandardy: Thomson Reuters Trust Principles.

Humera Pamuk

Thomson Reuters

Hamira Pamuk je vysoká zahraničnopolitická korešpondentka so sídlom vo Washingtone, DC. Zastrešuje ministerstvo zahraničných vecí USA a pravidelne cestuje s ministrom zahraničných vecí USA. Za 20 rokov pôsobenia v agentúre Reuters mala posty v Londýne, Dubaji, Káhire a Turecku, kde pokrývala všetko od Arabskej jari a občianskej vojny v Sýrii až po niekoľko tureckých volieb a kurdské povstanie na juhovýchode krajiny. V roku 2017 vyhrala Knight-Bagehot Fellowship Program na Columbia University School of Journalism. Je držiteľkou titulu BA z medzinárodných vzťahov a magistra zo štúdií Európskej únie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *