Americkí predstavitelia a ich európski spojenci však diskutujú o možných ekonomických odpovediach na Irán, keďže vysokí západní predstavitelia sa v pondelok zišli vo Washingtone na jarnom stretnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Ich možnosti sú obmedzené, pretože Irán je už teraz jednou z najprísnejšie sankcionovaných krajín na svete, pričom americké sankcie platia pre jeho bankový, výrobný a energetický sektor.

Medzi najzreteľnejšie zostávajúce možnosti patrí agresívne rozšírenie sankcií voči čínskym spoločnostiam, ktoré nakupovali veľké množstvo iránskeho exportu ropy, čo poskytlo Teheránu finančné záchranné lano, keďže zostáva izolovaný od Západu. Za posledný rok Spojené štáty uvalili sankcie na niektoré obchodné prepojenia v obchode s ropou medzi Čínou a Iránom, no experti tvrdia, že administratíva by mohla zájsť ešte ďalej, keby uvalila obmedzenia na viaceré čínske rafinérie a banky.

To však so sebou nesie svoje riziká. Ministerka financií Janet L. Yellenová a ďalší predstavitelia administratívy sa v posledných mesiacoch pokúšali stabilizovať vzťahy s Čínou a náhly zásah do výroby energie by mohol Peking nahnevať. Okrem toho by zníženie predaja iránskej ropy mohlo spôsobiť globálne zvýšenie cien ropy v dôsledku nedostatku dodávok, čo by mohlo viesť k vyšším cenám plynu pred prezidentskými voľbami v roku 2024.

„Nie je veľa možností, ktoré by zmenili hru, pretože na veľa Iránu už platia sankcie,“ povedala Rachel Ziemba, spolupracovníčka Centra pre novú americkú bezpečnosť, think-tanku pre zahraničnú politiku. Ale ak naozaj chcete znížiť príjmy z ropy z Iránu, musíte ísť cez Čínu a čínske inštitúcie.

Uvalením sankcií na čínske banky na uľahčenie nákupu iránskej ropy by sa z globálnych trhov mohlo dostať až 1,5 milióna barelov denne. To by posunulo cenu ropy nad 100 dolárov za barel, čo by bola politická nočná mora pre Bidenovu administratívu, povedal Bob McNally, prezident poradenskej spoločnosti Rapidan Energy Group.

„Posledná vec, ktorú Biden chce, je zvýšenie cien plynu, takže chce, aby Irán predával svoju ropu Číne. Nechce, aby bol tento olej odstavený. Je to také jednoduché; „Nemôže si dovoliť uvaliť sankcie na iránsku ropu,“ povedal McNally. „Mohli by urobiť nejaké symbolické veci, ísť za malým dílerom tu alebo tam, ale to je pravdepodobne ten prípad.“

Biden po iránskom útoku vyzval na pokoj. Spojené štáty dali jasne najavo, že sa nezúčastnia na žiadnom izraelskom vojenskom útoku proti Iránu, a vysokí predstavitelia zdôraznili, že ich cieľom je „upokojiť regionálne napätie“, aby sa zabránilo širšiemu požiaru. Izraelský vojnový kabinet sa stretol v pondelok, aby prediskutoval možné reakcie.

Zatiaľ čo Západ účasť na vojenskej reakcii vylučuje, ekonomická odpoveď na akcie Iránu sa zdá byť čoraz istejšia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že predstavitelia Bruselu budú diskutovať o uvalení prísnejších sankcií na Irán. Vo vyhlásení dodala: „V úzkej spolupráci s našimi partnermi zvážime uvalenie ďalších sankcií na Irán.

Americkí predstavitelia napríklad diskutovali o sprísnení prístupu Iránu k zmrazeným finančným prostriedkom určeným na humanitárnu pomoc, podľa dvoch ľudí oboznámených so záležitosťou, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, aby opísali súkromné ​​rozhovory. Rokovali aj o uvalení dodatočných sankcií na iránskych predstaviteľov a spoločnosti. Prvý by mohol byť do značnej miery symbolický: Irán má sotva prístup k týmto finančným prostriedkom. Rovnako nie je jasné, ako sankcie ovplyvnia ďalšie spoločnosti, napríklad medzinárodných dodávateľov dielov pre iránske drony.

Hovorkyňa ministerstva financií odmietla komentovať prebiehajúce rokovania, ale Yellenová by sa mala v utorok porozprávať s médiami.

Bidenova administratíva tiež čelí tlaku zo strany Capitol Hill, aby konala. Snemovňa reprezentantov v pondelok drvivou väčšinou schválila legislatívu zameranú na zastavenie predaja iránskej ropy do Číny. Kritici tvrdia, že Biden mal zájsť ešte ďalej, aby zabezpečil, že Teherán nebude schopný zarobiť miliardy na vývoze ropy.

„Po masívnom a neprimeranom útoku Iránu na Izrael a s ohľadom na eskaláciu musia byť na stole všetky nevojenské opatrenia,“ povedal Matthew Levitt, riaditeľ Programu boja proti terorizmu a spravodajstva Janet a Eli Reinhard z Washingtonského inštitútu. Near East Policy, think tank so sídlom vo Washingtone, D.C.: „To zahŕňa zacielenie na pokračujúci predaj iránskej ropy.

Iní experti však tvrdia, že výzvou je, že Washington už bol vo svojom postoji voči Teheránu príliš agresívny. Irán podlieha prísnym ekonomickým obmedzeniam, odkedy Trumpova administratíva odstúpila od jadrovej dohody, ktorú dosiahol prezident Barack Obama, a to nedáva politikom veľa priestoru na to, aby v prípade nových núdzových situácií konali.

„Boli sme pod maximálnym tlakom [on Iran] „Od novembra 2018 sa toho veľa robiť nedá,“ povedal Esfandyar Batmanghelidj, zakladateľ a generálny riaditeľ Bursa & Bazaar, think tanku zameraného na medzinárodné záležitosti a ekonomickú diplomaciu. „To je problém s maximálnym tlakom: skončíte v situácii, keď to, čo ste považovali za politickú otázku voči Iránu, už nie je len politickou otázkou voči Iránu.“