Tento úvodný článok pôvodne publikoval Politicko

Viac ako päť rokov po prijatí Parížskej dohody sú globálne opatrenia v oblasti klímy naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

Množstvo pozitívneho vývoja vyvolalo nádeje, že globálnym výzvam môžeme čeliť prostredníctvom kolektívnej reakcie. Európska únia podporila cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 a viac ako 130 krajín, ktoré predstavujú asi 65 percent globálnych emisií, vypracovalo alebo zvažuje plány na dosiahnutie podobných cieľov. Vítaným krokom bolo aj rozhodnutie USA začiatkom tohto roka pripojiť sa k Parížskej dohode.

Stále však nedosahujeme svoje ciele podľa Parížskej dohody a musíme urgentne urobiť viac.

Vedúci predstavitelia Európskej únie sa už rozhodli zvýšiť cieľ zníženia čistých emisií do roku 2030 na najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Je to povzbudivý krok pred konferenciou o zmene klímy COP26 v Glasgowe, ktorá sa uskutoční neskôr v tomto roku.

Na horizonte však zostáva výzva na dosiahnutie našich spoločných cieľov: ako zabezpečiť, aby ambiciózne politiky EÚ v oblasti klímy neodvádzali emisie do iných krajín, ktoré zatiaľ nezdieľali našu úroveň záväzkov.

Riziko takzvaného „úniku uhlíka“ stúpa so zväčšovaním rozdielov v klimatických ambíciách krajín. Je to znepokojenie z dvoch dôvodov. Po prvé, podkopáva to účinnosť našich politík v oblasti klímy na globálnej úrovni, pretože iné krajiny budú viac znečisťovať, aby mohli vyrábať tovar, ktorý potrebujeme a spotrebujeme. Po druhé, hrozí, že to oslabí podporu verejnosti pre naše ambiciózne programy v oblasti klímy.

Je zodpovednosťou vedúcich predstaviteľov Európskej únie podniknúť rýchle kroky na riešenie tejto otázky s cieľom zachovať a posilniť integritu našich politík v oblasti klímy.

Preto potrebujeme efektívny, legitímny a spravodlivý návrh mechanizmu na úpravu limitov uhlíka v Európskej únii do roku 2023. Efektívne, pretože dokáže lepšie zvládnuť únik uhlíka ako súčasné nástroje. Oprávnené, pretože bude v úplnom súlade s medzinárodnými pravidlami ustanovenými Svetovou obchodnou organizáciou a v súlade s rámcom Parížskej dohody. A spravodlivé, pretože bude implementované transparentným a koordinovaným spôsobom s našimi obchodnými partnermi bez diskriminácie medzi miestnymi a zahraničnými výrobcami.

Za týmto účelom vyzývame Európsku komisiu, aby do leta predložila návrh v súlade s WTO, ktorý uprednostňuje mechanizmus úpravy uhlíkových limitov, čím sa zabezpečí nediskriminácia a dobrá komunikácia so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý môže odrážať trh s uhlíkom v Európskej únii. .

Mechanizmus musí tiež zachovávať spoľahlivé a spravodlivé kritériá pre výpočet úpravy. To môže spočiatku vychádzať z predvolenej hodnoty intenzity uhlíka pre dovážané výrobky. To umožňuje dovozcom do Európskej únie preukázať nízku uhlíkovú intenzitu svojich výrobkov, čím poskytuje stimul na zlepšenie klimatickej účinnosti.

Návrh by mal zohľadniť politiky v oblasti klímy a úroveň rozvoja v tretích krajinách ich zahrnutím do koncepcie a monitorovania mechanizmu. Mala by prijať postupný prístup, ktorý je možné najskôr uplatniť na obmedzený počet experimentálnych sektorov s vysokým rizikom úniku a v ktorých je mechanizmus technicky a administratívne uskutočniteľný. Musí sa zaoberať otázkou úniku uhlíka, ku ktorému dochádza na tretích trhoch európskych vývozných odvetví.

Európska únia bola úspešne vybudovaná na základe záväzku k multilateralizmu. Mechanizmus úpravy uhlíkových limitov EÚ prispeje k tejto základnej hodnote. Tešíme sa preto na diskusiu o návrhu Komisie s ostatnými členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom.

Nejde o „zelenú ochranu“. Naopak, je to príležitosť na zlepšenie medzinárodnej spolupráce a koordinácie v oblasti klímy.

Hlavným cieľom mechanizmu EÚ na prispôsobenie uhlíkových limitov je na konci dňa vytvoriť impulz pre každého a pomôcť realizovať naše spoločné ambície splniť naliehavú výzvu v oblasti klímy, ktorej všetci čelíme.

Gernot Blumel, spolkový minister financií, Rakúsko

Leonor Gossler, spolkový minister pre oblasť klímy, energetiku, mobilitu a technológie, Rakúsko

Alexander Schallenberg, spolkový minister pre európske a medzinárodné záležitosti, Rakúsko

Tomáš Petříček, minister zahraničných vecí Českej republiky

Dan Jørgensen, minister pre podnebie, energetiku a verejné služby, Dánsko

Jebe Kovoud, minister zahraničných vecí Dánska

Nikolai Wamen, minister financií, Dánsko

Jean-Yves Le Drian, minister Európy a zahraničných vecí, Francúzsko

Bruno Le Maire, minister hospodárstva, financií a obnovy, Francúzsko

Barbara Pompili, ministerka pre transformáciu životného prostredia, Francúzsko

Simonas Gentvilas, minister životného prostredia, Litva

Jean Asselborn, minister zahraničných vecí Luxemburska

Carol Deshbourg, ministerka životného prostredia, podnebia a udržateľného rozvoja, Luxemburg

Pierre Graminia, minister financií, Luxemburg

Edward Heiger, minister financií, Slovensko

Nadia Calvino, ministerka hospodárstva a digitálnej transformácie, Španielsko

Teresa Ribera, ministerka pre transformáciu životného prostredia, Španielsko

Wopke Hoekstra, minister financií, Holandsko

Hans Philpreiff, štátny minister pre finančné záležitosti, Holandsko

Bas Vant Woot, minister hospodárstva a klimatickej politiky, Holandsko