(CNN) – Existuje európska metropola, ktorej slávu korunuje lietajúci tanier, ktorý je vyšší ako Socha slobody – no táto sci-fi metropola nikoho na zozname najnavštevovanejších destinácií kontinentu netrápi.
Každý, kto navštívi Bratislavu, hlavné mesto Slovenska, len ťažko vynechá 95 metrov vysokú vežu UFO, ktorá sa týči na Dunaj už od roku 1972. Priamo oproti bratislavskému historickému Starému Mestu ponúka panoramatická strešná terasa a reštaurácia ten najlepší výhľad. mesta a okolia.
Je pozoruhodné, že estetika tejto veže nie je nezvyčajná v meste, ktoré bolo kedysi testovacím terénom pre niektoré z najodvážnejších architektonických projektov za železnou oponou.
Viac ako tri desaťročia po páde komunistického režimu hmotné dedičstvo tej doby stále preniká ulicami Bratislavy a stojí v ostrom kontraste s klasickou harmóniou komunistického vládnutia. Habsburgské centrum mesta a moderné vysoké budovy, ktoré sa objavili v posledných rokoch spolu s prosperitou nového Slovenska.
Obrátená pyramída
Stačí sa odvážiť pár stoviek metrov mimo upravených ulíc Starého Mesta lemovaných kaviarňami, aby ste natrafili na skutočne unikátnu stavbu, ktorá pravdepodobne nikoho nenechá ľahostajným.
Budova Slovenského rozhlasu je obrátená pyramída vysoká 80 metrov.
Presne takto to znie: začína sa na úrovni zeme Vertex, táto hrdzavá budova, v ktorej sídli národné vysielanie v krajine, sa mení s každým stúpajúcim poschodím.
Táto architektonická extravagancia bola dokončená v roku 1983 po takmer dvoch desaťročiach tvorby a dodnes polarizuje názory architektov aj širokej verejnosti.
Jeho architekt Štefan Svetko bol tiež autorom niekoľkých bytových projektov, ktoré stelesňujú estetiku doby.
Egypťania postavili pyramídy, no Bratislava postavila jednu hore nohami.
Joe Clamart/AFP/Getty Images
Sledujte oblohu
Pouličné umenie a odvážna nová architektúra
V posledných rokoch to malo dedičstvo komunistickej éry Osvedčená reinterpretácia. Príkladom je centrálne umiestnený bratislavský Hotel Kyjev, ktorý bol zatvorený približne pred desaťročím.
V roku 2018 sa v rámci Bratislava Street Art Festivalu podarilo vizuálnemu projektu umelca Lousyho Aubera premeniť jednu stranu tejto výškovej budovy v sovietskom štýle zo 70. rokov na pútavú dominantu, ktorú je možné vidieť na míle ďaleko.
Tu sa zmena nekončí. V súlade s transformáciou krajiny a ekonomickým rastom v posledných dvoch desaťročiach počet súčasných budov všade raketovo vzrástol.
Aj vo väčšom meradle je najnovší prírastok na panoráme Bratislavy, s láskavým dovolením známej firmy Zaha Hadid Architects.
Prvá fáza výstavby Sky Parku bola dokončená v roku 2020 a pozostáva z troch obytných veží. Na jej území je začlenená už existujúca administratívna budova ako aj zrekonštruovaná výhrevňa Jurkovičová Tepláreň. Druhá fáza tohto projektu, ktorej otvorenie sa očakáva čoskoro, bude zahŕňať štvrtú obytnú vežu, ako aj administratívnu budovu s dĺžkou 120 metrov.
Sky Park Zahy Hadid prerobil panorámu.
Juraj Palko
Jedno z najmenších hlavných miest v Európe
Výrazný kontrast medzi všetkými týmito zdanlivo protichodnými štýlmi nie je ani tak novinkou, ako skôr črtou tohto mesta, ktoré sa počas svojej histórie často ocitlo na deliacej čiare medzi kultúrami a blokmi.
Bratislava bola napokon v rôznych obdobiach svojej histórie známa pod nemeckými a maďarskými názvami (Pressburg a Pozuni), čo odrážalo jej pestrú kultúrnu zmes, v ktorej bola aj početná židovská komunita.
V skutočnosti sa môžeme vrátiť až o 2000 rokov späť, keď týmito krajinami prechádzali rímski „tatári“ (na viacerých miestach na južnom brehu Dunaja pri Bratislave sú pozostatky rímskych posádkových pevností), resp. V poslednom čase rozkol medzi komunistickým a kapitalistickým blokom, ktorý sa rozvíril v niektorých okrajových častiach Bratislavy.
V súčasnosti, s otvorenými hranicami, spoločnou menou a možno predovšetkým bezbunkovou roamingovou zónou EÚ, je cestovanie z Viedne v Rakúsku do Bratislavy na Slovensku – teda medzi germánsky a slovansky hovoriacou Európou – bezproblémovou skúsenosťou, ktorá menej ako hodinu.v prímestskom vlaku.
Táto blízkosť k rakúskemu hlavnému mestu (Bratislava a Viedeň sú dve z najcentralizovanejších národných hlavných miest na svete) tiež mohla brzdiť snahy Bratislavy o pevnejšie presadenie sa ako stredoeurópskej destinácie.
Nehľadajte nič iné ako letecké spojenie mesta: Hoci Bratislava má svoje vlastné letisko, väčšina návštevníkov, ktorí prilietajú letecky, tak robí cez medzinárodné letisko Viedeň, ktoré je vzdialené sotva 50 kilometrov a má viac spojení.
Ako jedno z najmenších hlavných miest na kontinente – štatút získalo v roku 1993 – nezaostáva za inými blízkymi habsburskými metropolami, akými sú Praha a Budapešť, ani návštevnosťou.
Pozitívom je, že táto geografická a kultúrna hrúbka, ktorá výrazne zasahuje do architektonickej sféry, sformovala hlavné mesto Slovenska do vzrušujúceho mesta, akým je dnes, na miesto plné nečakaných lahôdok, ktoré čakajú na objavenie náročným cestovateľom.
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“