Priemerná mesačná mzda v Českej republike je najvyššia spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny a medziročne vzrástla o 12 percent, uvádza každoročná štúdia Mazars.
Poradenstvo porovnáva daňové systémy v 22 krajinách strednej a východnej Európy s cieľom zistiť aktuálnu úroveň a ročný rast miezd na kontinente.
Priemerná mzda v Česku je 1 533 eur a predbiehajú Maďarsko s 1 369 eurami, Poľsko 1 301 eur a Slovensko s 1 185 eurami.
Nemecko držalo najvyššie priemerné mzdy v strednej a východnej Európe na úrovni 4 130 eur, tesne nasledované Rakúskom s 3 818 eurami.
Naopak, najnižšia priemerná mzda je 400 eur v Kosove, 450 eur v Bosne a Hercegovine a 485 eur na Ukrajine.
Podľa údajov Českého štatistického úradu sa priemerné mzdy v Česku v prvom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšili o 7,2 percenta na 37 929 korún (1 534 eur), reálne však po inflácii klesli o 3,6 percenta.
Rozdiely v raste priemerných miezd v eurách boli v kraji výraznejšie ako predtým. Nemecko, kde sa priemerné mzdy podľa minuloročnej štúdie zvýšili o 14 percent, vzrástli len o 4 percentá. Naopak, mzdová úroveň v Rakúsku rástla rýchlejšie o 23 %. V Maďarsku sa rast zrýchlil na 19 %. Slovensko vzrástlo o 6 percent a Poľsko kleslo o 2 percentá.
Štúdia tiež poznamenáva, že dane a povinné odvody zamestnávateľov súvisiace s najímaním ľudí tento rok najviac klesli v 22 európskych krajinách. Pomer nákladov zamestnávateľa k hrubej mzde na daniach a povinných odvodoch je asi 15 percent. Medzi krajinami však existujú značné rozdiely.
Kým v Rumunsku a Kosove sú dane menej ako 5 percent z celkových miezd, čo je v Poľsku 20,48 percenta, v Česku 24,8 percenta pri ročnom príjme do 76 330 eur a na Slovensku 35,2 percenta.
Štúdia tiež ukazuje, že najvyššie sadzby DPH majú Maďarsko a Chorvátsko, a to 27 a 25 percent. Priemer v kraji sa pohybuje medzi 19 až 21 percentami. Česká sadzba je 21 percent, kým v Nemecku je to 19 percent.
Čo sa týka daní z príjmov právnických osôb, najvyššiu sadzbu dane má Nemecko – jej maximálna výška je 31 percent. Naopak, niektoré spoločnosti v Kosove a Litve platia najnižšie dane, a to 3 percentá a 5 percent.
Sadzba dane v Maďarsku, Čiernej Hore a Poľsku je 9 %. Súčasná sadzba dane z príjmu právnických osôb v príslušných krajinách zostáva medzi 15 a 20 percentami. V Českej republike je to 19 percent.
V prípade daní z príjmu fyzických osôb má deväť štátov jeden daňový rozsah, napríklad v Maďarsku 15 percent. Viac ako polovica krajín v regióne má progresívne dane alebo viac daňových rozsahov.
V Rakúsku dosahuje daň z príjmu fyzických osôb 55 percent, no zároveň ako v Kosove či Albánsku začína od nuly. Slovensko má tri daňové pásma 15, 19 a 25 percent. V Poľsku sa daň pohybuje od 17 do 32 percent, v Českej republike sa pohybuje od 15 do 23 percent.
Publikácia, ktorá pokrýva Nemecko, Rakúsko, Rusko, Ukrajinu, južnú Európu a pobaltské štáty ako aj krajiny V4, sleduje najmä mzdové náklady, spotrebné dane, rôzne aspekty zdaňovania právnických osôb a transferové oceňovanie.
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“