Česká vláda v stredu oznámila, že v najbližších mesiacoch nebude organizovať spoločné stretnutia so slovenskou vládou pre rozdielne názory na pomoc poskytovanú Ukrajine.

Po ruskej invázii vo februári 2022 poskytli Ukrajine významnú humanitárnu a vojenskú pomoc členské štáty EÚ aj NATO, ktoré do roku 1993 tvorili jednu krajinu a ktorých vlády sa pravidelne stretávali od roku 2012.

Slovensko však zastavilo vojenskú pomoc po tom, ako sa v októbri 2023 stal premiérom Robert Fico.

Fico tiež nedávno urobil sériu vyhlásení, ktoré naštrbili vzťahy s Ukrajinou, spochybňujú jej suverenitu a vyzývajú na mier s Ruskom.

Český premiér Peter Fiala novinárom povedal: „Sme presvedčení, že v súčasnosti nie je potrebné uskutočniť spoločné rokovanie oboch vlád.“

Obe vlády sa mali stretnúť v Česku v apríli po dohode Fialy s Ficom vlani v novembri.

Posledné spoločné stretnutie sa konalo v apríli 2023, keď bol predsedom vlády centristického Slovenska Eduard Hager.

Fiala dodal, že aj keď majú obe vlády veľa tém, o ktorých by mohli diskutovať, „nemôžeme skrývať, že na niektoré zásadné zahraničnopolitické otázky sú výrazné rozdiely v názoroch.“

Dodal, že ďalším dôvodom bolo „problémové“ stretnutie ministra zahraničných vecí SR Juraja Planára a jeho ruského kolegu Sergeja Lavrova na diplomatickom fóre v Turecku minulý víkend.

Fico na Facebooku uviedol, že jeho vláda nikdy neohrozí „jedinečné“ vzťahy medzi oboma krajinami.

„Česká vláda sa ich rozhodla vystaviť nebezpečenstvu len preto, že chce podporovať vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda otvorene hovorí o mieri,“ povedal Fico.

– „Čierna diera“ –

Fico dodal: „Vaše rozhodnutie neovplyvní našu suverénnu zahraničnú politiku,“ zdôraznil, že česká vláda „je na Slovensku kedykoľvek vítaná.“

Slovenský opozičný líder Michal Simica v relácii Channel X povedal, že Fico počas piatich mesiacov pri moci „spravil zo Slovenska čiernu dieru na mape Európy“.

Česká republika a Slovensko tvorili jednu krajinu, Československo, až do ich pokojného odtrhnutia v roku 1993.

Štyri roky predtým sa Československo otriaslo štyri desaťročia totalitnej komunistickej vlády pod vedením Moskvy v takzvanej nežnej revolúcii.

Nezhoda ohľadom Ukrajiny bola evidentná minulý týždeň, keď sa v Prahe stretli premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, aby sa zúčastnili na summite takzvanej Vyšehradskej skupiny, do ktorej patria bývalé komunistické krajiny Európskej únie a NATO v r. strednej Európe.

Zatiaľ čo Fiala a poľský premiér Donald Tusk propagovali zvýšenú pomoc Ukrajine, Fico a maďarský premiér Viktor Orbán trvali na tom, že ich krajiny sa zdržia poskytovania vojenskej pomoci.

Úplný posun v politike Slovenska sa dotkol aj vplyvnej Svetovej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa každoročne koná v Bratislave a je kritizovaná Ficovou vládou.

Organizátori v utorok uviedli, že tohtoročný ročník presunú po 18 rokoch v hlavnom meste Slovenska do Prahy.

Prezident GlobeSEC Robert Vass ocenil Prahu vo vyhlásení a nazval ju „ideálnym miestom na uľahčenie medzinárodného dialógu a zosilnenie konštruktívneho hlasu strednej Európy“.