PRAHA (AP) – Hudobný rukopis Ludwiga van Beethovena patrí dedičom najbohatšej rodiny Československa spred druhej svetovej vojny, ktorej členovia museli utiecť z krajiny, aby unikli pred holokaustom.
Moravské zemské muzeum v českom Brne obsahuje originál rukopisu štvrtej časti Beethovenovho Sláčikového kvarteta B dur, op. 130 má v zbierke už viac ako 80 rokov. Múzeum vystavilo obraz prvýkrát tento týždeň v očakávaní jeho odovzdania právoplatným majiteľom.
„Je to jeden z najcennejších predmetov v našich zbierkach,“ povedala kurátorka Simona Sindilašová.
Múzeum uviedlo, že zákon o vrátení majetku ukradnutého nemeckými nacistami umožnil návrat. Podrobnosti o tom, ako po 1. svetovej vojne rodina, ktorej majetok pochádzal najmä zo stredoeurópskeho baníctva a bankovníctva, získala skladbu od jedného z neskorých kvartet nemeckého skladateľa, nie sú známe.
„Je nám ľúto jej straty, ale právom patrí rodine Pecekových,“ povedala Šindilašová.
Rukopisná hudba Ludwiga van Beethovena je v zbierke Moravského zemského múzea v Brne 30. novembra 2022 v Brne na Slovensku. Signatúra štvrtej časti pre sláčikové kvarteto B dur op. 130, jedno z vysoko cenených kvartet nemeckého skladateľa, sa konečne vráti dedičom právoplatných vlastníkov, kedysi najbohatšej rodine v Československu spred 2. svetovej vojny, ktorej členovia museli utiecť z krajiny, aby unikli pred holokaustom. . (álek Václav/CTK cez AP)
Foto: Associated Press/Schalke Václav
Šesťčasťové Sláčikové kvarteto B dur skomponoval Beethoven v rokoch 1825-1826 ako súčasť svojej práce na sérii kvartet na objednávku ruského princa Nicholasa Galtzina. Premiéru mal v marci 1826 v Musikverein Music Hall vo Viedni v Rakúsku.
Múzeá, archívy a knižnice v Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Spojených štátoch majú v súčasnosti takmer 300 strán kompletného podpisu.
Je známe, že Beethoven, ktorý zomrel v roku 1827, odovzdal štvrtý diel svojmu sekretárovi Karlovi Holzovi a pred Betschekom ho získali najmenej dvaja ďalší súkromní vlastníci vo Viedni.
Rodina sa v marci 1939 počas nacistickej okupácie Československa pokúsila poslať rukopis do zahraničia, čo naň upozornilo gestapo.
Nemci podľa Šindelářovej požiadali vtedy odborníka z Moravského zemského múzea, aby preveril, že dokument vypracoval Beethoven, a ten to pred okupantmi „poprel v snahe zachrániť“.
Lož ho mohla vyjsť draho, ale fungovala; Múzeum si mohlo dielo ponechať. Väčšinu majetku a majetku rodiny Peckových však zabrali nacisti, ktoré boli po vojne v Československu znárodnené komunistickým režimom.
Z nového domova v USA sa Franz Petschek, ktorý viedol rodinnú banskú firmu v Československu, pokúšal pozemok obnoviť, no neúspešne kvôli rozdeleniu povojnovej Európy a vzniku železnej opony.
Moravské zemské muzeum podpísalo 3. augusta zmluvu o prevode vlastníctva rukopisu na jeho dedičov. Ďalšie rodiny s nárokmi na majetok a cennosti stratené počas 2. svetovej vojny však na vyriešenie svojich prípadov stále čakajú.
Ann Weber, spolupredsedníčka komisie pre ukoristené umenie v Európe so sídlom v Londýne, uviedla, že hoci sa 47 krajín v roku 2009 dohodlo na tom, že sa pokúsia vyriešiť krivdy z éry holokaustu, „návrat ulúpeného umenia sa často javí ako pritažený za vlasy. niekedy“.
„Asi 90 % všetkých umeleckých diel, ktoré rodiny dnes hľadajú, sa nikdy nenájde ani nevráti,“ povedal Weber minulý mesiac na konferencii v Prahe, aby zhodnotil pokrok od prijatia nezáväznej Terezínskej deklarácie.
Deklarácia vyzvala vlády, aby vynaložili maximálne úsilie na vrátenie bývalého židovského náboženského a komunálneho majetku skonfiškovaného nacistami, fašistami a ich spolupracovníkmi, a odporučila štátom, aby zaviedli programy na riešenie otázky súkromných budov a pozemkov.
___
Prispel videoreportér Jan Gebert z Brna, Česká republika
Copyright 2022 The Associated Press. Všetky práva vyhradené. Tento materiál sa nesmie publikovať, vysielať, prepisovať ani ďalej distribuovať bez povolenia.
„Nerd coffee nerd. Analytik. Nevyliečiteľný praktik slaniny. Celkový fanúšik twitteru. Typický fanúšik jedla.“
