Prvé kríženie karpatského sivého vlka s nemeckým ovčiakom sa datuje do roku 1955. Pôvodným cieľom bolo zlepšiť vlastnosti nemeckého ovčiaka, no napokon vzniklo úplne nové plemeno. Chovateľka, veterinárka a všeobecná kynologická odborníčka Vladimíra Teka vysvetľuje:
„Pôvodne to mal byť výskumný experiment, ale po nejakej štúdii sa dospelo k záveru, že pohraničné hliadky by mohli mať svoje vlastné plemeno psa, ako Rusi majú čierneho ruského teriéra, takže môžeme získať československého vlčiaka.“ nie som si istý Z toho bol ideálny pes pre pohraničníkov, pretože plemeno zdedilo od svojich vlčích predkov trochu odlišný temperament od väčšiny psov, napríklad ťažko menia majiteľa.
Prvý popis štandardu plemena napísal vynálezca vlčiaka Karel Hartel v spolupráci s československou pohraničnou hliadkou. Na základe Hartlovej práce pokračoval a rozširoval chov psov na Slovensku rodák z Moravy František Rosic. Po zániku Československa 1. januára 1993 bolo plemeno klasifikované ako príslušnosť k Slovensku; V oboch mojich krajinách pôvodu je však uznané ako národné plemeno. Tu je to, čo k tejto veci povedal Vladimír Teka:
„Keď sa v roku 1993 rozpadlo Československo, FCI povedala, že obe krajiny sa musia medzi sebou rozhodnúť, ktorá z nich prevezme zodpovednosť za plemeno. Došlo k stretnutiu českých a slovenských chovateľov a Slováci boli dôraznejší, povedzme v r. ich rokovania, tak za plemeno je zodpovedné dnešné Slovensko.Nemôžu však robiť žiadne zmeny v štandarde plemena bez súhlasu ČR.Stále to považujeme za naše plemeno, aj keď sa to niektorým slovenským chovateľom nepáči. “
Plemeno bolo medzinárodne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) v roku 1999. Organizácia ich klasifikovala ako ovčiarske a honácke psy, od svojho počiatku výlučne ako pracovné psy, postupne začali vstupovať do civilného života. V súčasnosti sa chová nielen ako pracovný a športový pes, ale aj ako strážny a domáci pes.
Je to veľmi všestranné plemeno, hovorí Michaela Van Erne, ktorá žije s československým vlkom už 24 rokov.
„Dá sa s ním robiť všeličo – môže to byť pracovný pes alebo záchranársky pes. Jeho vynikajúci čuch mu umožňuje nájsť napríklad ľudí zasypaných pod lavínami.“
Po svojich predkoch zdedil lupinový pes vysokú inteligenciu, fyzickú zdatnosť, vytrvalosť, odolnosť voči rozmarom počasia a vysoký čuch. Jej vlčia povaha sa dá stále zaznamenať, najmä pokiaľ ide o jej povahu. K cudzím ľuďom môže byť niekedy nedôverčivý, ale nikdy neútočí bezdôvodne. Je to statočný a odvážny pes, ktorý má silné väzby na svoju svorku alebo rodinu.
Vzhľadom na ich inteligenciu a nezávislosť ich výcvik trvá dlhšie a je odhodlanejší ako u iných plemien. Michaela Van Ernie ďalej vysvetľuje, ako vycvičiť vlčiaka.
„Výcvik vlka znamená jeden krok vpred a dva kroky späť. Preto odporúčam základný výcvik poslušnosti na cvičisku, kde je buď viac individualizovaný prístup, alebo kde majú tréneri skúsenosti s plemenom.“
Dĺžka československého vlka je 60-70 cm v kohútiku, ale medzi samcami a sučkami je podstatný rozdiel – priemerná dĺžka u samcov je 69 cm a u sučiek len 63 cm.
V Českej republike žije odhadom 1 500 – 2 000 psov vlčiakov, pričom približne 178 chovných samcov a 181 chovných sučiek. Psy sa chovajú po celej Európe a obľúbené sú najmä v Taliansku, kde je každý rok prihlásených viac psov ako Česi. Podľa Československo-amerického klubu Vlčákov žilo v Spojených štátoch k roku 2018 asi 200 plemien.
„Ocenený vedec zombie. Odborník na hudbu. Odborník na jedlo. Problémár.“
